Pojem terminológia sa používa v dvoch základných významoch: terminológia ako jazykovedná disciplína zaoberajúca sa odbornými termínmi a terminológia ako súhrn termínov (odborných názvov) istého vedného, technického alebo pracovného odboru (napr. lekárska terminológia). Termín je  prvok slovnej zásoby pomenúvajúci pojem vymedzený definíciou a miestom v systéme pojmov konkrétneho vedného odboru, techniky, hospodárstva a ďalších činností.

Každé sprostredkovanie nových vedecko-technických hodnôt si vyžaduje presnú, stabilnú a správnu terminológiu. Terminológia tvorí pevnú zložku slovnej zásoby spisovného jazyka. Z toho vyplýva zásada, že každý termín má mať spisovný ráz.

Doterajšie výsledky terminologického výskumu na Slovensku zhŕňajú najmä tieto odborné práce:

Horecký, J.: Základy slovenskej terminológie. Bratislava, Vydavateľstvo SAV 1956;
Masár, I.: Príručka slovenskej terminológie. Bratislava, Veda, vydavateľstvo SAV 1991;
Masár, I.: Pomocný materiál k metodike ustaľovania termínov. In: Kultúra slova, 23, 1989;
Masár, I.: Ako pomenúvame v slovenčine. Kapitolky z terminologickej teórie a praxe. Bratislava, SJS pri SAV 2000.

Jazyková kultúra je integrálnym rozmerom terminológie a starostlivosť o ňu dôležitou úlohou starostlivosti o jazyk. Od roku 1967 vychádza Kultúra slova, ktorá je vedecko-popularizačným časopisom pre jazykovú kultúru a terminológiu.

Hoci slovenčina nekladie zákonné ani iné prekážky preberaniu internacionalizmov, v nových spoločensko-politických podmienkach po roku 1989 je veľmi aktuálna úloha vyrovnávať sa s dôsledkami anglicko-slovenských jazykových kontaktov. Nemožno popierať prvoradé miesto angličtiny v medzinárodnej komunikácii, ale nemožno sa ani uspokojiť s módnym mechanickým preberaním anglických termínov, ak máme vhodné slovenské termíny. Je dôležité utvárať, ustaľovať a osvojovať si správne slovenské termíny z rozličných odborov. Neznamená to, že sa nemá brať do úvahy medzinárodný rozmer slovenskej terminológie jednotlivých odborov a jej ďalšieho budovania (napr. moderné informačné technológie, elektronizácia).

Od vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie v roku 2004 je slovenský jazyk aj jedným z oficiálnych úradných jazykov EÚ. Zvýšili sa nároky na prípravu kvalitných prekladateľov a tlmočníkov, na výučbu cudzích jazykov a do popredia sa dostáva najmä problematika odbornej terminológie. Do národných terminologických sústav členských štátov EÚ prenikajú rozličné nové pojmy (najmä v oblasti právnej terminológie) a aj slovenská terminológia musí riešiť náročné úlohy so zvládnutím obrovského množstva nových termínov. Vzrastá tlačená vedecká a odborná produkcia, zvyšujú sa nároky na efektívne dorozumievanie pracovníkov v rozličných oblastiach hospodárskeho, politického, vedeckého, kultúrneho a vôbec spoločenského a verejného života, čoraz častejšie vzniká potreba vhodne pomenovať nové pojmy, produkty, zariadenia, technológie alebo inštitúcie, treba riešiť terminologické otázky súvisiace s prekladmi európskych legislatívnych dokumentov a pod.

V súvislosti s prudkým rozvojom jednotlivých vedných odborov je veľmi aktuálna potreba ustaľovania a upevňovania odbornej terminológie. Predstavitelia jednotlivých vedných odborov si uvedomujú nevyhnutnosť presnej terminológie pre rozvoj vlastného odboru a pre bezporuchovú odbornú i bežnú jazykovú komunikáciu. Stále je aktuálna potreba vytvorenia nových terminologických slovníkov a vybudovania terminologických databáz za jednotlivé oblasti v elektronickej podobe a ich sprístupňovania na internete. Najlepšie odborné predpoklady na budovanie banky dát má Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV. Už v roku 1951 sa tu zriadilo terminologické oddelenie, kde sa schádzali členovia terminologických komisií. Výsledkom ich činnosti bolo vyše tridsať terminologických slovníkov. Databáza z oblasti technickej normalizácie sa tvorí aj v Slovenskom ústave technickej normalizácie.

V tomto procese zohrávajú významnú úlohu aj terminologické komisie. Staršie (napr. Názvoslovná komisia Úradu geodézie kartografie a katastra SR na posudzovanie návrhov na štandardizáciu geografického názvoslovia) i tie novšie, ktoré vznikli ako poradné orgány pri ministerstvách a ostatných ústredných orgánoch štátnej správy (napr. Medzirezortná terminologická komisia Bezpečnostnej rady SR). Ich úlohou je sledovať, zjednocovať a ustaľovať odbornú terminológiu. Mali by sa tiež orientovať na prípravu reedícií terminologických slovníkov a na vypracovanie nových slovníkov z odborov, ktoré zatiaľ terminologické slovníky nemajú.

V terminologických komisiách popri odborníkoch z danej oblasti pracujú aj jazykovedci (terminológovia). Každá terminologická komisia sa riadi svojím štatútom, tvorí ju zvyčajne predseda, podpredseda, tajomník a členovia.