Návrh

stratégie rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013

Predpokladom demokratického rozvoja, vedecko-technologického pokroku, hospodárskeho rastu, sociálneho zabezpečenia a zvyšovania zamestnanosti je vedomostná spoločnosť. Jednou z jej hlavných charakteristík je rýchly sled zmien, ktoré ovplyvňujú spoločenský život v najširšom ponímaní. Ďalšie charakteristiky zahŕňajú rýchly rozvoj a konvergenciu informačno-komunikačných technológií, ktoré umožňujú súčasnú informačnú revolúciu vrátane internetu a webu. Tieto technológie by však nemali zmysel, ak by neprispievali k vytváraniu, distribúcii a použitiu informácií, vedomostí a obsahu. Vedomosťou sa nerozumie kvalitatívny nárast informácií, ale skôr schopnosť pracovať s nimi. Posilnenie postavenia vedomostí v hodnotovej hierarchii spoločnosti vychádza z toho, že vedomosť sa chápe ako univerzálna výhoda, ktorá uľahčuje organizovanie všetkých ostatných zložiek spoločensko-ekonomického života. Dostupnosť vedeckých, technických, ekonomických a kultúrnych informácií je toho najdôležitejším predpokladom.

Vedomostná spoločnosť sa opiera o vzdelanú populáciu, efektívny systém implementácie zmien, o inovácie a o dynamickú informačnú infraštruktúru krajiny, ktorej súčasťou sú aj knižnice. Knižnice sú osvedčenými inštitúciami na zhromažďovanie a uchovávanie informácií, ale ich ťažiskovou úlohou v súčasnosti je práve dôraz na ich usporadúvanie, vyhľadávanie a sprostredkovanie. Preto je potrebné zabezpečiť stabilitu informačných zdrojov, zvlášť v prostredí tvorby a uchovávania digitálneho obsahu.

Podporu knižničnému systému SR deklarovala vláda SR po prvý raz prerokovaním Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 11. apríla 2001 (Uznesenie vlády SR č. 310/2001)[1]. Skúsenosti z realizácie úloh a cieľov stratégie v programovom období rokov 2001 až 2006 ukázali, že efektívny výsledok implementácie dokumentu tohto druhu je možné zabezpečiť iba prostredníctvom prepojenia a dobrej komunikácie medzi strategickou a operačnou úrovňou a pokrytia navrhovaných zámerov potrebnými finančnými prostriedkami. Odpočet plnenia úlohy vyplývajúcich zo Stratégie rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 prerokovala vláda SR dňa 28. marca 2007.

Stanovenie jasných priorít pre oblasť knihovníctva vyjadruje záujem štátu o zabezpečenie takej funkcionality knižničného systému, t. j. úrovne knižnično-informačných služieb, pre ktorú bude vytvárať nielen vhodné legislatívne, organizačné a metodické podmienky, ale aj poskytovať naďalej primeranú priamu finančnú podporu z verejných zdrojov. Pritom je dôležité klásť dôraz na kontinuitu so všetkým pozitívnym, čo sa v tejto oblasti podarilo dosiahnuť v predchádzajúcom období. Značná časť úloh definovaných v predchádzajúcom strednodobom pláne zostáva platná aj pre nové plánovacie obdobie.

Podstatou plánovania na strategickej úrovni je – okrem definovania vízie, prioritných cieľov a úloh – motivovať a vytvoriť podmienky na zabezpečenie následných procesov v knižničných inštitúciách a zriaďovateľských subjektoch tak, aby implementácia, tvorba akčných a krátkodobých plánov, monitorovanie a hodnotenie výsledkov prebiehali v definovanej línii a koordinovane.

Je potrebné považovať všetky súčasti Knižničného systému SR bez ohľadu na zriaďovateľa – národnú knižnicu; vedecké, akademické, školské, verejné a špeciálne knižnice – za rovnako dôležité pri rozvoji a stabilizácii celku. Iba stabilný systém môže posunúť kvalitu knižnično-informačných služieb pre verejnosť na úroveň zodpovedajúcu potrebám vedomostnej spoločnosti. Základným predpokladom toho je dôsledné dodržiavanie ustanovení zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach, o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti a o zmene a doplnení zákona č. 68/1997 Z. z. o Matici slovenskej v znení neskorších predpisov.

Všetky organizačné úrovne a procesy v knižničných inštitúciách treba vnímať komplexne, ale súčasne distribuovať zodpovednosť za ich vykonanie tak, aby všetky dostupné a pripravené kapacity boli maximálne využité. Podpora verejných zdrojov má smerovať k realizácii ťažiskových projektov knižničných inštitúcií, ktoré majú pri zabezpečovaní špeciálnych služieb a jedinečných funkcií excelentné postavenie. Na druhej strane je nevyhnutné vyrovnávať regionálne rozdiely predovšetkým vo sfére verejných knižníc ako dôležitého nástroja zmierňovania nerovností medzi informačne bohatými a informačne chudobnými regiónmi.

Zriaďovatelia alebo zakladatelia knižníc majú podľa zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach poskytovať potrebné organizačné, ekonomické, personálne a materiálne zázemie na vykonávanie ich funkcií. V zmysle realizácie ústavného práva občanov na informácie musí štát zabezpečiť knižniciam príslušné miesto v strategickom plánovaní štátnej informačnej politiky.

Na to je nevyhnutné:

presadzovať na národnej a lokálnej úrovni politické a profesionálne odporúčania a rozhodnutia EÚ, UNESCO, IFLA (International Federation of Library Associations), WSIS (World Summit on the Information Society) a pod. týkajúce sa úloh knižníc vo vedomostnej spoločnosti[2],
aktívne sa podieľať na realizácii rozhodnutí a projektov vlády v oblasti informatizácie spoločnosti[3],
aktívne sa zapojiť do realizácie úloh a projektov strategického referenčného rámca na roky 2007 – 2013, najmä priorít v oblasti infraštruktúry, vedomostnej ekonomiky a rozvoja pamäťových inštitúcií a systémov[4],
presadzovať aktívnu účasť verejných (krajských, regionálnych, mestských a obecných) knižníc na programoch rozvoja a infraštruktúry kultúry, informatizácie, cestovného ruchu, vzdelávania a informačnej podpory malého a stredného podnikania na lokálnej úrovni,
vytvárať partnerstvá so samosprávnymi orgánmi na národnej a lokálnej úrovni (ZMOS, VÚC, obce, mestá a pod.) v záujme zlepšovania služieb knižníc a ich aktivizácie pre vedomostnú spoločnosť.

Knižnice majú strategickú príležitosť ovplyvniť rast kvality života obyvateľstva tým, že budú zabezpečovať slobodný a rovnoprávny prístup k vysokokvalitným informáciám. Výsledkom ich činnosti bude vysoká miera prepojenia a sprístupňovania dát, informácií a poznatkov vo fyzickej alebo digitálnej forme, dlhodobé a bezpečné uloženie dát na rôznych nosičoch a vysoká miera aplikácie týchto poznatkov v oblasti výskumu, vývoja, inovácií, ľudských zdrojov a vzdelávania, cestovného ruchu, kultúry a miestneho a regionálneho rozvoja.

Preto je žiaduce kontinuálne pokračovať v dosahovaní stabilných prioritných strategických cieľov knižničného systému, ktorými sú:

a) uspokojovanie kultúrnych, informačných, vzdelávacích a vedeckovýskumných potrieb používateľov a rozvoj knižnično-informačných služieb a

b) ochrana a záchrana kultúrneho a vedeckého dedičstva a národného písomníctva.

V rámci prioritných cieľov je potrebné zamerať sa na realizáciu nasledujúcich strategických úloh:

1. informatizácia knižníc,

2. zabezpečovanie informačných zdrojov pre knižnice,

3. knižnično-informačné služby,

4. tvorba, ochrana a sprístupňovanie digitalizovaného kultúrneho a vedeckého dedičstva,

5. pasportizácia a ochrana historických knižničných fondov,

6. rozvoj ľudských zdrojov a systematické vzdelávanie zamestnancov knižníc,

7. podpora celoživotného vzdelávania a zvyšovania informačnej gramotnosti používateľov,

8. výstavba a rekonštrukcia knižníc, ochrana knižničného fondu.

Strategická úloha č. 1

Informatizácia knižníc

Informatizácia spoločnosti je jedným z nevyhnutných predpokladov na dosiahnutie premeny Slovenska na dynamickú vedomostnú ekonomiku a vedomostnú spoločnosť, je základným predpokladom dosiahnutia konkurencieschopnosti SR. Lisabonská stratégia popri ľudských zdrojoch, vzdelávaní a vybudovaní podnikateľského prostredia stanovila ako jednu z priorít vybudovania vedomostnej spoločnosti jej informatizáciu[5].

Knižnice patria medzi piliere informačnej spoločnosti. Proces ich informatizácie predstavuje dlhodobú celospoločenskú aktivitu, ktorej realizácia vyžaduje vytvorenie vhodných celospoločenských podmienok. Jednou zo základných podmienok je kvalitná a cenovo dostupná informačná a komunikačná infraštruktúra. Zabezpečenie širokej dostupnosti internetu vybudovaním verejných prístupových miest v knižniciach prispeje k zvýšeniu efektívnosti poskytovaných informačných služieb občanom. Cieľom informatizácie knižníc je vytvoriť podmienky na rýchly a efektívny prístup občanov k informáciám a na výchovu zameranú na ich informačnú gramotnosť.

Cieľ 1.1.

Zabezpečiť v knižniciach trvalý, neobmedzený a finančne nenáročný prístup na internet pre všetkých občanov.

Priority

1.1.1. Podporovať projekty internetizácie knižníc a podporovať vytvorenie podmienok prístupu na internet pre každého.

1.1.2. Motivovať zriaďovateľov verejných knižníc, aby pripravili v obciach organizačné, finančné, priestorové, technické a personálne podmienky na vybudovanie verejne prístupných miest na internet v knižniciach, a tak zabezpečili dostupnosť informácií vrátane informácií o štátnej správe, samospráve a miestnej kultúre pre všetkých občanov v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií).

1.1.3. Podporovať prípravu a predkladanie projektov, ktoré zabezpečia verejným a špeciálnym knižniciam efektívne pripojenie na internet a optimalizáciu finančných nákladov – mesačných poplatkov na čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov.

1.1.4. Podporovať a vytvárať podmienky na prezentáciu knižníc prostredníctvom vlastných webových sídiel a sprístupnenie online katalógov knižníc na internete. Dodržiavať pri tvorbe webových sídiel medzinárodné štandardy a odporúčania združenia W3C pre prístupnosť webu.

1.1.5. Zabezpečiť ochranu, bezpečnosť a dôveryhodnosť informačných sietí a sprístupňovaných informácií; zvýšiť bezpečnostné povedomie používateľov.

Cieľ 1.2.

Vytvoriť integrované kooperačné produkčné a prezentačné systémy a služby a zabezpečiť efektívny a rýchly prístup k informáciám, kultúrnemu, vedeckému a technickému dedičstvu pre potreby rozvoja vedomostnej spoločnosti.

Priority

1.2.1. Vytvoriť sieť s využitím kompatibilného spoločného softvéru [G1] so zreteľom na vstupy a výstupy knižnično-informačného systému.

1.2.2. Pripraviť a realizovať projekt e-infraštruktúry umožňujúcej pracovníkom vedy, výskumu, vzdelávania integrovaný prístup (aj vzdialený) a efektívne získavanie a využívanie informačných zdrojov pre potreby vedy, vzdelávania, inovácií, techniky a rozvoja podnikateľského prostredia.

1.2.3. Zabezpečiť účasť knižníc používajúcich štandardný formát MARC 21 v Európskej knižnici (TEL – The European Library)[6].

1.2.4. Na úrovni lokálnych systémov zabezpečiť súlad informačných systémov so štandardmi pre informačné systémy verejnej správy.

1.2.5. Redukovať duplicity a multiplicity spracovania dokumentov a znižovať náklady na spracovanie dokumentov v knižniciach knižničného systému.

1.2.6. Rozširovať a skvalitňovať informačný systém súborného katalógu periodík
ako základný informačný zdroj o dostupnosti periodík v knižniciach SR a
nástroj kooperatívnej katalogizácie.

1.2.7. Riešiť virtuálne prepojenie a využívanie katalógov a informačných zdrojov
v heterogénnych systémoch v knižniciach, archívoch, univerzitách, múzeách, výskumných pracoviskách s cieľom dosiahnuť väčšie zblíženie a súčinnosť všetkých pamäťových inštitúcií.

1.2.8. Dobudovať systém národných autorít.

1.2.9. Integrovať informačné a komunikačné technológie vnútorných procesov knižníc s inými systémami, napr. systémami v ekonomických, personálnych agendách atď.

Strategická úloha č. 2

Zabezpečovanie informačných zdrojov pre knižnice

Budovanie knižničných a informačných fondov je základným východiskom na poskytovanie služieb knižníc obyvateľstvu. Pre slovenské knižnice je v posledných pätnástich rokoch charakteristické sústavné znižovanie počtu nakupovaných dokumentov. Pritom je knižnica jediné miesto, kde sa dlhodobo budujú, uchovávajú a sprístupňujú fondy kultúrneho, vedeckého a informačného dedičstva. Nedostatok financií na nákup fondov zo strany zriaďovateľov sa v konečnom dôsledku odráža nielen na poklese počtu používateľov knižníc, ale i na poklese celkovej kultúrnej a vzdelanostnej úrovne obyvateľstva.

Aby knižnice mohli napĺňať svoje poslanie vo vedomostnej spoločnosti, je potrebné zastaviť a zvrátiť dlhodobo pretrvávajúci pokles doplňovania fondov knižníc novými informačnými zdrojmi. Pre kvalitný rozvoj vedomostnej spoločnosti sú aktuálne poznatky z domácej i svetovej vedy a výskumu rovnako dôležité ako informácie z regionálneho prostredia a krásna literatúra pre osobnostný rozvoj každého občana.

Cieľ 2.

Zabezpečiť pre knižnice a ich používateľov informačné zdroje v optimálnom množstve a postupne sa priblížiť v doplňovaní fondov knižníc nielen k odporúčaniam IFLA, ale i k vyspelým európskym krajinám.

Priority

2.1. Iniciovať, aby súčasťou štátnej kultúrnej politiky bol záujem štátu na budovaní informačných zdrojov knižníc ako jedného zo základných predpokladov budovania vedomostnej spoločnosti.

2.2. Zabezpečiť dostatočný objem finančných prostriedkov aj prostredníctvom štátnych dotácií (napr. v rámci grantových systémov MK SR a MŠ SR) na doplňovanie základných informačných zdrojov na tradičných i moderných nosičoch pre všetky typy knižníc, ktoré poskytujú knižnično-informačné služby bez obmedzenia širokej verejnosti.

2.3. V rezortoch, ktoré sú zriaďovateľmi knižníc, účelovo vyčleňovať finančné prostriedky na doplňovanie informačných zdrojov, osobitne sa to týka MK SR, MŠ SR, MZ SR a kapitoly SAV.

2.4. Pripraviť a realizovať projekt koordinovaného získavania a sprístupňovania elektronických informačných zdrojov, databáz a národných licencií vrátane stanovenia koordinačného orgánu a systému financovania pre potreby vedy, výskumu, vzdelávania a podnikateľského sektora.

2.5. Pri nákupe informačných zdrojov venovať zvýšenú pozornosť zabezpečeniu dokumentov pre znevýhodnených používateľov, pre národnostné menšiny a venovať primeranú pozornosť nákupu slovacík zo zahraničia.

Strategická úloha č. 3

Knižnično-informačné služby

Poskytovanie knižnično-informačných služieb je jednou zo základných úloh knižníc. Knižnice svojimi službami uspokojujú kultúrne, informačné, vzdelávacie a vedeckovýskumné potreby občanov, čím podporujú ich osobnostný i odborný rast a rozvoj. Nevyhnutnosťou je slobodný prístup k informáciám a podpora všetkých aktivít, ktoré vedú k odstraňovaniu informačných bariér pre občanov s akýmkoľvek znevýhodnením. Knižnično-informačné služby by mali občania vnímať ako integrálnu súčasť svojho života.

Cieľ 3.

Modernizácia a zvyšovanie úrovne poskytovaných knižnično-informačných služieb všetkým obyvateľom bez rozdielu a odstraňovanie informačných bariér.

Priority

3.1. Podporovať spoluprácu knižníc s ďalšími zbierkovými, pamäťovými a informačnými inštitúciami na národnej aj regionálnej úrovni pri získavaní, spracovávaní, uchovávaní a sprístupňovaní informácií.

3.2. Doriešiť úhradu odmien nositeľom práv za rozširovanie predmetov ochrany vypožičiavaním realizovaných prostredníctvom Knižničného systému SR.

3.3. Budovať verejné knižnice ako komunitné centrá, a tým posilniť verejné informačné služby. Podporovať aktívnu účasť knižníc na regionálnom rozvoji v oblasti vzdelávania, kultúry, cestovného ruchu a miestnych podnikateľských aktivít.

3.4. Prijať a vydať pre verejné knižnice vo forme odporúčania štandardy jednotlivých pracovných výkonov a činnosti verejných knižníc a na základe porovnávania výkonov knižníc vykonať analýzu siete verejných knižníc. Podporovať projekty zamerané na poskytovanie knižnično-informačných služieb prostredníctvom nových foriem ako sú napr. bibliobusy a pod.

3.5. Vo vedeckých a akademických knižniciach podporovať aktivity smerujúce k ich prepojeniu s podnikateľskou sférou a posilňovať rozširovanie špecializovaných typov služieb v odborne zameraných knižniciach v jednotlivých rezortoch.

3.6. Podporovať vytváranie virtuálnych knižníc a knižnično-informačných služieb.

3.7. Osobitnú pozornosť venovať dostupnosti knižnično-informačných služieb pre znevýhodnené skupiny občanov:

o v špecializovaných knižniciach podporovať tvorbu a transpozíciu tradičných i moderných dokumentov do podoby vhodnej pre občanov so zrakovým a/alebo sluchovým znevýhodnením (pri dodržaní autorských práv) a presadzovať dodržiavanie štandardov, ktoré zjednodušujú prijímanie informácií občanom so zdravotným znevýhodnením,

o podporovať využívanie technických prostriedkov na sprístupnenie informácií znevýhodneným skupinám občanov:

§- zariadenia a dokumenty pre zrakovo znevýhodnených občanov,

§- zariadenia a dokumenty pre sluchovo znevýhodnených občanov,

§- zariadenia na zjednodušenie prístupu pre občanov s fyzickým

§ znevýhodnením vrátane možností vzdialeného prístupu bez nutnosti

§ fyzickej návštevy knižnice (virtuálne knižnično-informačné služby),

o podporovať a rozvíjať priamu spoluprácu knižníc so združeniami zameranými na znevýhodnené a menšinové skupiny občanov,

o podporovať na rezortnej i medzirezortnej úrovni projekty pre znevýhodnené a menšinové skupiny občanov využívaním grantových príležitostí.

Strategická úloha č. 4

Tvorba, ochrana a sprístupňovanie digitalizovaného

kultúrneho a vedeckého dedičstva

Digitálne dokumenty sa stávajú významnou súčasťou kultúrneho a vedeckého dedičstva každej krajiny. Ide o dokumenty, ktoré v digitálnom prostredí vznikli („born-digital“) a o digitalizované fyzické (najmä papierové) dokumenty.

Program UNESCO Pamäť sveta bol schválený ešte v roku 1993 ako program zameraný na ochranu[7] a sprístupňovanie dokumentárneho dedičstva prostredníctvom digitalizácie. Akčný plán eEurope 2002 stanovil požiadavku zvyšovania európskeho obsahu v globálnych sieťach. Na podporu realizácie tejto myšlienky schválili experti z členských štátov v roku 2001 Lundské zásady a akčný plán. V roku 2005 bol potvrdený Lundský akčný plán a schválený dokument - Dynamický akčný plán na koordináciu digitalizácie kultúrneho a vedeckého obsahu EÚ[8].

Digitalizácia slovacikálnych dokumentov, uchovávanie a sprístupňovanie digitálnych dokumentov je mimoriadne náročný proces, ktorému musia tak knižnice, ako aj riadiace orgány venovať veľkú pozornosť. Limitujúcim faktorom je nielen chýbajúce primerané technické a personálne vybavenie, ale aj nedostatok IT špecialistov v knižniciach, ale najmä nedostatok finančných prostriedkov.

Cieľ 4.

Prostredníctvom digitalizačných procesov zabezpečiť ochranu, spracovanie a sprístupňovanie dokumentov. Na zabezpečenie dlhodobej archivácie a sprístupňovanie digitálneho obsahu pre potreby vedy, vzdelania a kultúry vytvoriť v slovenských knižniciach technické a technologické podmienky.

·Priority

4.1. Implementovať a realizovať na národnej úrovni Dynamický akčný plán na koordináciu digitalizácie kultúrneho a vedeckého obsahu v Slovenskej republike[9].

4.2. Vypracovať a postupne realizovať projekt digitalizácie kultúrneho, vedeckého a technického obsahu v Slovenskej republike[10].

4.3. Vytvoriť špecializované digitalizačné pracoviská na Slovensku.

4.4. Vybudovať v Slovenskej národnej knižnici v Martine Slovenskú digitálnu knižnicu ako pilotné pracovisko a kompetenčné centrum so zameraním na digitalizáciu slovacikálnych dokumentov a kultúrnych objektov.

4.5. Dopracovať a realizovať v akademických knižniciach projekt ETD SK (Electronic Thesis and Dissertations) zameraný na digitalizáciu a sprístupňovanie záverečných a kvalifikačných prác.

4.6. Podporovať iniciatívy a projekty akademických a vedeckých knižníc na budovanie digitálnych zbierok a online prístupu k odbornej literatúre v digitálnej forme.

4.7. Zabezpečiť archiváciu produkcie slovenského webu, vypracovať projekt archivácie slovenského webu a jeho realizáciu.

4.8. Vypracovať a realizovať projekt digitalizácie regionálnych dokumentov.

Strategická úloha č. 5

Pasportizácia a ochrana starých a vzácnych tlačí

Ochrana starých a vzácnych tlačí a historických knižničných dokumentov a fondov je neoddeliteľnou súčasťou záchrany národného kultúrneho dedičstva, preto je nevyhnutné venovať maximálnu pozornosť správe a ochrane týchto dokumentov v knižniciach, tak ako to ukladá i zákon č. 183/2000 Z. z o knižniciach.

Cieľ 5.

Zabezpečiť fyzickú ochranu, trvalé uchovávanie a sprístupňovanie všetkých druhov a typov knižničných dokumentov so zameraním na staré a vzácne tlače. Prvoradú pozornosť venovať najmä dokumentom domácej proveniencie, ale aj produkcii v širšom geografickom rámci, v kontexte európskeho kultúrneho dedičstva, a umožniť ich využívanie a zachovanie pre súčasnú i budúce generácie.

·Priority

5.1. Pokračovať vo výskume a realizovať výsledky výskumu Program záchrany, stabilizácie a konzervovanie tradičných nosičov informácií v SR[11].

5.2. Vypracovať a postupne realizovať program komplexnej ochrany historických knižničných dokumentov a historických knižničných fondov včítane vzácnych rukopisov, starých a vzácnych tlačí a slovacikálnych dokumentov, zameraný najmä na pasportizáciu, konzervovanie, reštaurovanie, digitalizáciu, mikrofilmovanie a pod. Pokračovať vo výskume dejín knižníc a knižnej kultúry aj so zameraním na fondy vyvezené zo Slovenska.

5.3. Osobitnú pozornosť venovať ochrane periodických publikácií prostredníctvom digitalizácie a realizovať Projekt národného programu ochranného mikrofilmovania periodík v SR.

5.4. Vytvárať technické a priestorové podmienky na fyzickú a elektronickú ochranu knižničných dokumentov, ktoré sa sprístupňujú verejnosti vrátane zabezpečenia budov.

5.5. V praxi uplatňovať profesionálne odporúčania IFLA: Zásady starostlivosti a zaobchádzania s knižničným materiálom.

Strategická úloha č. 6.

Rozvoj ľudských zdrojov a kontinuálne vzdelávanie zamestnancov knižníc

Dôležitým predpokladom poskytovania kvalitných knižnično-informačných služieb je, popri informačných zdrojoch, aj zabezpečenie kvalifikovaných ľudských zdrojov. Nové informačné technológie a elektronické zdroje nemôžu byť dostatočne využívané, ak zamestnanci nebudú mať primerané vzdelanie, vedomosti a zručnosti.

Medzi vážne problémy knižníc v oblasti ľudských zdrojov patrí nedostatok nových kvalifikovaných absolventov, pre ktorých je práca v knižniciach – vzhľadom na nízke platové a spoločenské ohodnotenie – nezaujímavá. Najmä z tohto dôvodu je potrebné venovať mimoriadnu pozornosť rozvoju ľudských zdrojov, kontinuálnemu vzdelávaniu súčasných zamestnancov knižníc a zvýšeniu ich spoločenského statusu. Potreba kontinuálneho vzdelávania zamestnancov bezprostredne a úzko súvisí aj s aplikáciou a využívaním medzinárodných štandardov a noriem v používaných knižnično-informačných systémoch.

Cieľ 6.

Vypracovať model kontinuálneho vzdelávania zamestnancov knižníc, ktorý umožní aj ich kariérny rozvoj. Pripraviť profesijné štandardy, ktoré umožnia cieľavedomú a systematickú profesionalizáciu zamestnancov knižníc.

Priority

6.1. Utvoriť pracovnú skupinu, ktorá pripraví model riešenia kontinuálneho vzdelávania vo väzbe na kariérny a profesijný rozvoj zamestnancov.

6.2. Skvalitniť priamu spoluprácu knižníc so strednými a vysokými školami pri aktualizácii učebných plánov graduálneho, pregraduálneho a kontinuálneho vzdelávania, profesijného rozvoja v kariérnom systéme.

6.3. Zabezpečiť v Slovenskej národnej knižnici v Martine akreditáciu vzdelávacích programov.

6.4. V Slovenskej národnej knižnici v Martine, Centre vedecko-technických informácií SR a Slovenskej pedagogickej knižnici v Bratislave vytvoriť technické, organizačné a personálne podmienky na realizáciu systematického ďalšieho vzdelávania knihovníkov, informačných pracovníkov a ostatných zamestnancov knižníc vrátane dištančných foriem e-vzdelávania.

6.5. Podporovať projekty na skvalitnenie prípravy rozvojových projektov a grantov zameraných na získavanie mimorozpočtových finančných prostriedkov.

6.6. Postupne utvárať podmienky, aby každý odborný zamestnanec každej knižnice absolvoval kurzy a školenia ECDL a získal certifikát odporúčaný v rámci Európskej únie ako štandard základnej informačnej gramotnosti.

6.7. Motivovať odborných pracovníkov knižníc k ďalšiemu zvyšovaniu odbornej kvalifikácie, napr. formou postgraduálneho či iného štúdia.

6.8. Podporovať účasť odborných zamestnancov na odborných podujatiach – seminároch, stážach, kongresoch a pod. doma i v zahraničí.

Strategická úloha č. 7

Podpora celoživotného vzdelávania a zvyšovania

informačnej gramotnosti používateľov

Knižnice poskytujú prístup k informáciám a odbornú pomoc pri ich vyhľadávaní, a tak vytvárajú podmienky na celoživotné vzdelávanie občanov. Všetky formy vzdelávania sa viažu na pracovné metódy rozvíjajúce schopnosti jednotlivca vyhľadávať informácie a získavať vedomosti aktívne a nezávisle. Rezolúcia EÚ o celoživotnom vzdelávaní prijatá Európskou komisiou 27. júna 2002 vyzýva členské krajiny o. i. k tomu, aby využili aj knižnice ako viacúčelové centrá celoživotného vzdelávania.

Nevyhnutnou podmienkou celoživotného vzdelávania sa spolu s počítačovou gramotnosťou stáva informačná gramotnosť, ktorú možno zjednodušene charakterizovať ako schopnosť identifikovať, vyhľadať, hodnotiť a používať informácie. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že kým počítačová gramotnosť sa postupne zvyšuje, informačná gramotnosť prevažnej väčšiny občanov SR nie je na úrovni zodpovedajúcej požiadavkám vedomostnej spoločnosti.

Cieľ 7.

Podporovať rovnosť šancí pri plnení základného ľudského práva na celoživotné vzdelávanie.

Utvoriť podmienky na prístup občanov k nadobúdaniu nových a obnovovaniu už získaných zručností pri práci s informáciami, ktoré sú potrebné na trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti založenej na vedomostiach. Dosiahnuť zlepšenie informačnej gramotnosti všetkých vrstiev obyvateľstva, najmä však absolventov stredných a vysokých škôl.

·Priority

7.1. Podporovať dobudovanie verejných a vedeckých knižníc tak, aby mohli v zmysle Koncepcie celoživotného vzdelávania v SR primerane plniť úlohy lokálnych centier vzdelávania.

7.2. Zabezpečovať rozvoj akademických knižníc ako nevyhnutných súčastí vzdelávacieho procesu (formálneho aj neformálneho).

7.3. V rámci grantových systémov podporovať projekty všetkých typov knižníc, najmä však verejných, vedeckých a akademických, ktoré sú zamerané na vzdelávacie aktivity pre odbornú a laickú verejnosť.

7.4. Podporovať zaradenie informačného vzdelávania do osnov, resp. študijných plánov všetkých stupňov školského vzdelávania, osobitne presadzovať systematické informačné vzdelávanie študentov stredných a vysokých škôl.

7.5. V súlade so smernicou o činnosti školských knižníc[12] podporovať aktivity školských knižníc smerujúce k informačnému vzdelávaniu.

7.6. V spolupráci s vydavateľstvami a ďalšími organizáciami pripraviť a realizovať projekt verejných knižníc na podporu čítania s osobitným zameraním na deti a mládež. Realizovať aj ďalšie projekty a aktivity zamerané na podporu čítania.

7.7. Prostredníctvom verejných knižníc ako všeobecne dostupných miest pre širokú verejnosť podporovať v regiónoch vzdelávanie vybraných cieľových skupín, najmä rómskych komunít, ako východisko ich sociálnej zmeny, dlhodobo nezamestnaných občanov, žien na materskej dovolenke, občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, imigrantov, mládeže, občanov v postproduktívnom veku a občanov s nízkym stupňom vzdelania a nízkym sociálnym statusom.

7.8. Podporovať rozširovanie partnerstiev medzi vzdelávacími ustanovizňami, záujmovými vzdelávacími školskými zariadeniami, klubmi, občianskymi združeniami, neziskovými vzdelávacími organizáciami, podnikmi, výskumnými ústavmi, osvetovými strediskami a zariadeniami a knižnicami ako nástrojmi celoživotného vzdelávania na miestnej a regionálnej úrovni.

Strategická úloha č. 8

Výstavba a rekonštrukcia knižníc, ochrana knižničného fondu

Väčšina slovenských knižníc má dlhodobo priestorové problémy, mnohé nemajú žiadne ďalšie priestorové kapacity na umiestnenie fondov. V rokoch 2001 až 2006 sa v SR len rekonštruovali existujúce budovy, nepostavila sa žiadna nová účelová budova pre knižnicu.

Cieľ 8.

Zabezpečiť pre knižnice také priestorové podmienky, aby mohli trvale uchovávať a sprístupňovať knižničné fondy a poskytovať služby používateľom na požadovanej úrovni vrátane bezbariérového prístupu.

Priority

·8.1. Postaviť pri Slovenskej národnej knižnici v Martine novú budovu na dlhodobé uskladňovanie a sprístupňovanie zbierok Slovenskej národnej knižnice. Modernizovať a zrekonštruovať detašované pracovisko knižnice vo Vrútkach a umiestniť tam všetky technologické prevádzky.

8.2. Podporovať výstavbu účelových budov Univerzitnej knižnice TU v Košiciach a ŠVK v Prešove; rekonštrukciu historickej budovy ŠVK v Košiciach a prístavbu knižničných skladov ŠVK v B. Bystrici.

8.3. Preveriť efektivitu depozitného skladovania málo využívanej literatúry a podporovať vybudovanie, resp. kúpi spoločného depozitného skladu pre knižnice v Bratislave alebo v okolí.

8.4. Podporovať projekty na rekonštrukcie a stavebné úpravy smerujúce k debarierizácii budov a priestorov knižníc.

8.5. Vybudovať v Slovenskej národnej knižnici v Martine metodické, konzultačné a informačné pracovisko pre oblasť výstavby, rekonštrukcie a vybavenia knižníc.

8.6. Vypracovať štandardy a odporúčania pre výstavbu a vybavenie knižníc rôznych typov.

8.7. Podporovať princíp viaczdrojového financovania pri výstavbe a rekonštrukcii knižníc, ktoré slúžia rôznym skupinám používateľov, napr. mestu, regiónu, škole a pod.

8.8. Zabezpečiť fyzickú a elektronickú ochranu knižničných fondov vrátane ochrany dokumentov sprístupňovaných vo výpožičnom procese. Postupne vybaviť všetky knižnice zabezpečovacími zariadeniami.

8.9. V maximálnej miere využiť štrukturálne fondy a aktívne vyhľadávať ďalšie grantové zdroje na výstavbu, rekonštrukciu a modernizáciu knižníc.

8.10. Zlepšiť organizačnú a technickú pripravenosť knižníc na zvládnutie krízových situácií v prípade živelných pohrôm. Vypracovať metodiku riešenia mimoriadnych (krízových) situácií v knižniciach.

Finančné zabezpečenie realizácie stratégie

Financovanie predloženej stratégie sa predpokladá z viacerých zdrojov. Podľa § 13 zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach zriaďovateľ alebo zakladateľ knižnice je povinný zabezpečiť činnosť knižnice po finančnej a personálnej stránke. Treba uviesť, že vyčlenené zdroje na činnosť knižníc zo štátneho rozpočtu, rozpočtu VÚC a obcí sú vo všeobecnosti obmedzené. Väčšinou pokrývajú iba náklady na prevádzku knižníc a na hlavnú činnosť sú vyčlenené veľmi obmedzené prostriedky, ktoré nepostačujú na ich plnohodnotnú odbornú činnosť. Tento fakt zatiaľ nekorešponduje s programovým cieľom Programového vyhlásenia vlády, a to dôsledne trvať na podpore vedomostne orientovanej ekonomiky a vytvárať spoločenskú klímu, modely a reálne možnosti na ekonomické uplatnenie jednotlivca, ako aj skutočnosti že rozvoj vedomostnej ekonomiky je jedným z dvoch pilierov Národného programu reforiem. Knižničné fondy, prístupné modernými informačnými technológiami sú jedným zo základných zdrojov poznatkov, pre rozvoj modernej vedomostne orientovanej spoločnosti. Preto je nutné prehodnotiť pri tvorbe rozpočtov verejných zdrojov od centrálnych až po regionálnu úroveň smerovanie množstva financií do rozvoja týchto inštitúcií v záujme toho aby boli vytvorené podmienky a model pre rozvoj vedomostne orientovanej spoločnosti.

Významným zdrojom financovania knižníc sa stal grantový systém ministerstva kultúry, ktorý od r. 2004 v dvoch účelových podprogramoch podporuje knižnice, knižničnú činnosť a nákup informačných zdrojov pre knižnice. Knižnice môžu podľa typu projektu využiť aj podporu z ostatných grantových podprogramov. V uplynulom období hlavnou prioritou účelových podprogramov grantového systému bolo v súlade so stratégiou rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006 podporovať v maximálnej miere jej strategické priority.

Osobitnú úlohu pri rozvoji knižníc a napĺňaní niektorých strategických cieľov v programovacom období 2008 – 2013 budú mať finančné prostriedky zo štrukturálnych fondov EÚ, resp. finančné nástroje Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskeho kráľovstva 2004 – 2009. Výška ich čerpania závisí od schopnosti pripraviť projekty a zabezpečiť ich spolufinancovanie zo strany zriaďovateľa alebo zakladateľa knižnice.

Aktuálna potreba finančných prostriedkov bude známejšia, keď sa začnú predkladať konkrétne programy a projekty, ktoré adresnejšie uvedú zodpovedných, termíny, zdroje financovania a ich výšku. Predpokladá sa, že v rámci jednotlivých cieľov a priorít môže dôjsť k presunom plánovaných prostriedkov. Čerpanie finančných zdrojov a ich členenie sa bude priebežne podľa potreby meniť a upravovať.

Finančné najnáročnejšie bude napĺňanie úlohy a cieľov č. 1, 2, 4, 5 a 8, kde pôjde rádovo o niekoľko miliárd Sk. Tú však existujú možnosti využitia štrukturálnych fondov, ktoré v konečnom dôsledku môžu významným spôsobom ušetriť zdroje štátneho rozpočtu, rozpočtu VÚC a obcí.

V prílohe č. 1 v tabuľke č. 1 sú uvedené celkové odhadované finančné náklady na zabezpečenie realizácie jednotlivých strategických cieľov na roky 2008 - 2013 v členení podľa strategických úloh. Predpokladáme, že celé plánovacie obdobie si vyžiada celkové náklady cez 7 miliárd Sk (zdroje štátneho rozpočtu+ iné zdroje).

Finančné nároky na realizáciu strategických úloh knižnicami v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR sú uvedené v prílohe č. 1, tabuľka 2 a sú spracované na základe ich odhadovaných požiadaviek.

Členenie finančných prostriedkov odhadovaných podľa jednotlivých zdrojov je uvedený v prílohe č. 1., v tabuľke č. 3.

Záver

Súčasný stav knižníc, ktoré tvoria knižničný systém v Slovenskej republike, a kvalita poskytovaných knižnično-informačných služieb nie je uspokojivý a nekorešpondujú s európskymi trendmi. Neustály tlak na znižovanie nákladov na činnosť a na doplňovanie fondov, ako aj na znižovanie počtu odborných pracovníkov znamená, že knižnice len v obmedzenej miere dokážu napĺňať verejnú objednávku vyplývajúcu z verejného záujmu – poskytovať kvalitné knižnično-informačné služby. Výsledkom je úplná alebo čiastočná rezignácia na množstvo úloh a činností, ktoré tvoria podstatu zmyslu existencie knižnice ako ustanovizne, ktorá nielen poskytuje knižnično-informačné služby verejnosti z vlastných knižničných fondov alebo sprístupňovaním vonkajších informačných zdrojov, ale prezentuje aj hmotné kultúrne dedičstvo uchovávané v knižničných fondoch. Pri historických knižničných fondoch a historických knižničných dokumentoch ide v mnohých prípadoch nielen o domáce, ale i svetové kultúrne dedičstvo.

Problematické oblasti v knižniciach a v knižničnej činnosti zhrnula predložená stratégia do ôsmich strategických oblastí. Tie stanovujú základné ciele a priority, ktoré by po ich naplnení mali knižničný systém v SR posunúť kvalitatívne na úroveň vyspelých krajín. Predkladaný materiál navrhuje postupy, ktoré sú realizovateľné v strednodobom horizonte. Navrhované opatrenia sú základnou podmienkou na ďalší udržateľný a pozitívny rozvoj knižničného systému v Slovenskej republike.

Významnú úlohu môžu zohrať pri napĺňaní stratégie samotní zriaďovatelia knižníc, ak sa so stratégiou stotožnia a zapracujú jej úlohy a ciele v rámci svojich zámerov a plánov do vlastných koncepčných materiálov. Rozhodujúce je však, aby si predložený materiál nielen osvojili, ale finančne aktívne podporovali a taktiež motivovali zamestnancov knižníc.

Úlohu koordinátora ako hlavné odborného garanta stratégie zohrá Slovenská národná knižnica v Martine, ktorá z hľadiska svojho postavenia a v zmysle zákona č. 183/2000 Z. z. o knižniciach má nielen obsahovo, ale aj organizačne a personálne koordinovať a zabezpečovať napĺňanie zámerov stratégie. Význam jej postavenia ako národnej knižnice, ktorá má presadzovať a koordinovať v knižničnom systém SR nové trendy a postupy, je nezastupiteľný, pretože bez jej aktívneho prístupu, kooperácie a spolupráce s ostatnými knižnicami knižničného systému SR sa nepodarí ciele definované v stratégii naplno zrealizovať.

Skvalitnenie organizačno-ekonomických, personálnych a priestorových podmienok v knižniciach, ako aj podpora vyšších foriem ich odbornej činnosti, zvýšenie kvality ochrany, uchovávania a prezentácie historických knižničných fondov a historických knižničných dokumentov, nové informačné zdroje, nové formy služieb, a nové formy práce s používateľmi, sú dôležitým predpokladom ďalšieho pozitívneho rozvoja knižníc a celého knižničného systému v Slovenskej republike.