Článok 1
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
V návrhu sa vymedzuje predmet úpravy, personálna a vecná
pôsobnosť zákona. V ustanoveniach tejto časti sa vymedzujú všetky
základné všeobecné pojmy, povinnosti a zodpovednosť v súvislosti
s vydávaním periodickej tlače.
K § 1
Navrhuje sa zákon o právach a povinnostiach osôb pri vydávaní a verejnom šírení periodickej tlače, o povinnostiach, ktoré súvisia so získavaním, spracovaním a verejným šírením obsahov periodickou tlačou.
Navrhovaný zákon sa vzťahuje na periodickú tlač vydávanú alebo verejne šírenú na území v Slovenskej republike.
Vymedzuje sa aj vecná pôsobnosť, a to pozitívne (odsek 2) i negatívne (odsek 3).
Pozitívne vymedzenie vecnej pôsobnosti návrhu zákona zahŕňa periodickú tlač. V negatívnom vymedzení je zahrnutá Zbierka zákonov Slovenskej republiky, Obchodný vestník a iné úradné vestníky, periodiká určené výlučne na úradné, služobné alebo prevádzkové účely či inú vnútornú potrebu právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak nie je distribuované verejnosti, periodiká právnickej osoby alebo fyzickej osoby určené výlučne na vlastnú propagáciu tejto osoby, vydávané podľa osobitného predpisu, informácie alebo obsahy alebo súbory obsahov šírené internetom alebo inou počítačovou sieťou na základe individuálnej požiadavky.
Medzi služobné periodiká (písmeno b) možno zaradiť napr. tzv. podnikové noviny za predpokladu, že ich rozširovanie je limitované zamestnancami podniku, teda ho nemožno považovať za verejné; služobné periodikum je vylúčené z pôsobnosti zákona len pod podmienkou, že je určené pre vnútornú potrebu právnickej osoby, pre ktorú sa periodikum distribuuje; reklamné periodiká (písmeno c), ak na ne možno v celku aplikovať zákon o reklame a ich obsah tvorí iba vlastná propagácia (ide napr. o reklamné tlačoviny obchodných reťazcov).
K § 2
Navrhovaným ustanovením sa vymedzujú základné pojmy, vymedzuje sa periodická tlač a súvisiace pojmy.
V odseku 1 sa vymedzuje všeobecná definícia periodickej tlače; periodickou tlačou sú denníky, časopisy alebo iná tlač, vydávané pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave najmenej dvakrát v kalendárnom roku; za periodickú tlač sa podľa tohto návrhu zákona považuje aj sprístupňovaná internetová stránka, ktorá je elektronickou mutáciou rozširovanej periodickej tlače.
Vydavateľom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá na svoj účet a zodpovednosť zabezpečuje obsah periodickej tlače, jej vydávanie a verejné šírenie. Vydavateľovi štát garantuje právo vyhľadávať a zhromažďovať informácie, ktoré následne verejne šíri zverejnením v periodickej tlači. Vydavateľskej činnosti sa priznávajú garancie jej slobodného výkonu. Ustanovenie formálnych (administratívne) prekážok (ich existencia je odôvodnená, napr. evidencia tlače), nesmie však ohrozovať samotnú slobodu vydávania; úkon vydávania je vymedzený ako zverejnenie informácií determinované verejným šírením, tak v tlačenej forme, a ak je vytvorená, aj formou elektronickej mutácie.
V odseku 3 sa vymedzuje vydanie periodickej tlače; vydanie je charakterizované ako súbor všetkých v zvolenej periodicite totožných iba regionálnymi časťami alebo jazykom sa odlišujúcich výtlačkov periodickej tlače.
V odseku 4 je vymedzené verejné šírenie periodickej tlače, ktorým sa rozumie rozširovanie vydania periodickej tlače vopred individuálne neurčenému okruhu osôb, pričom tento okruh prekračuje okruh členov rodiny vydavateľa a sním spätý okruhu osobných priateľov.
V odseku 5 sa vymedzuje inzercia ako akékoľvek odplatne zverejnené oznámenie. Na rozdiel od vymedzenia reklamy (zákon o reklame) tak primárne nie je dôležitý účel zverejnenia, ale atribút odplatnosti ako determinant poskytnutej služby. Takéto vymedzenie je však oslabené druhou vetou definície, kde sa vymedzujú ďalšie kategórie bezplatnej inzercie, kde sa dosahuje rovnaký účinok zverejnenia ako pri zverejnení inzercie podľa prvej vety definície; zaraďuje sa tu teda reklama vymedzená zákonom o reklame, ako aj vlastná propagácia, ktorá v svojej podstate nie je službou, avšak možno ňou u spotrebiteľa dosiahnuť rovnaký účinok.
Vlastnou propagáciou vydavateľ prezentuje aktivity spojené so samotným vydávaním periodickej tlače alebo aktivity s ním úzko spojené, prezentuje služby alebo produkty, ktoré propagujú periodikum alebo samotného vydavateľa.
V odseku
7 sa vymedzuje oznámenie, ktoré nie je primárnym obsahom periodickej tlače
s atribútom tvorivosti a zároveň nie je inzerciou; oznámenie v
naliehavom verejnom záujme je výzva v krízovej situácii, dôležité oznámenie
orgánu verejnej moci alebo neodkladné oznámenie orgánu Policajného zboru, funkciou
ktorého je informovať včas verejnosť a znižovať tým možné riziká; na
žiadosť je oznámenie v periodickej tlači zverejňované neodkladne.
K § 3
Navrhuje sa osobitná explicitná povinnosť orgánov verejnej moci, spolupracovať s osobami, ktoré zabezpečujú obsah periodickej tlače; povinnosť sa vymedzuje najmä vo vzťahu k včasnému informovaniu verejnosti o činnosti orgánov verejnej moci a zabezpečeniu prístupu k informáciám bez zbytočného odkladu. Uvedeným nie sú dotknuté povinnosti sprístupniť informácie podľa osobitného predpisu (napr. zákon o slobode informácií) alebo naopak zamedziť prístup k informáciám, ak to vyžaduje osobitný predpis (napr. utajované skutočnosti, obchodné tajomstvo, služobné tajomstvo a pod.).
Orgánmi verejnej moci všeobecne vymedzenými sú štátne orgány a nimi zriadené rozpočtové organizácie a príspevkové organizácie, orgány územnej samosprávy a policajné orgány, ako aj právnické osoby zriadené zákonom a ich predstavitelia.
K § 4
V ustanovení sa konštituuje zodpovednosť vydavateľa za obsahy, ktoré sú verejne šírené periodickou tlačou, ak navrhovaný zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. Za obsah periodickej tlače zodpovedá vydavateľ, okrem zodpovednosti za obsahy v osobitných prípadoch uvedených v odsekoch 2 až 3.
V odsekoch
2 až 3 sa ustanovuje zodpovednosť vydavateľa za inzerciu uverejnenú
v periodickej tlači. Zo zodpovednosti je vylúčená zodpovednosť za inzerciu
uverejnenú za odplatu alebo za inú protihodnotu. Zodpovednosť za pravdivosť
údajov v inzercii a reklame uverejnenej v periodickej tlači
nesie jej objednávateľ; zo zodpovednosti vydavateľa je taktiež vylúčené
oznámenie v naliehavom verejnom záujme, za ktoré v plnej miere
zodpovedá orgán verejnej moci, ktorý o zverejnenie oznámenia požiadal
podľa ustanovenia § 5.
K § 5
V návrhu zákona sa ustanovujú povinnosti
vydavateľa.
Ustanovuje sa základná povinnosť vydavateľa
zabezpečiť, aby periodická tlač obsahovala povinné údaje podľa § 9 tohto
zákona.
V odseku 2 sa vymedzuje povinnosť
vydavateľa zabezpečiť, aby v periodickej tlači neboli uverejňované také
obsahy, ktorými sa propaguje vojna alebo sa opisuje kruté či neľudské správanie;
tiež obsahy, ktorými sa vojna či neľudské správanie opisuje spôsobom, ktorý je
jeho schvaľovaním či ospravedlnením.
Súčasne sa ustanovuje povinnosť vydavateľa
zabezpečiť, aby v periodickej tlači nebolo propagované užívanie omamných
alebo psychotropných látok; aby v periodickej tlači nebolo opisované
užívanie omamných a psychotropných látok, ktoré je jeho zľahčovaním alebo
schvaľovaním.
Vydavateľ je podľa
návrhu zákona povinný zabezpečiť súlad obsahov periodickej tlače
s pravidlami volebnej kampane do Národnej rady SR a orgánov územnej
samosprávy, kampane pred voľbou prezidenta SR, ako aj kampane pred referendom.
Podmienky volebnej kampane sú upravené osobitnými predpismi.
Navrhovaným ustanovením odseku 3 sa
vymedzujú povinnosti súčinnosti v krízových situáciách, a v ďalších
osobitnými predpismi špecifikovaných prípadoch, keď existuje nutnosť zverejniť
oznámenie v naliehavom verejnom záujme. Vydavateľ periodickej tlače je
povinný na požiadanie orgánov verejnej moci bezodplatne uverejniť ich
neodkladné oznámenia, najmä je povinný uverejniť rozhodnutia o núdzovom
stave, o ohrození nedotknuteľnosti územia štátu a vojnovom stave, o ohrození
života a zdravia občanov alebo živelnej pohrome, a to v určenom čase
alebo v čase, ktorý nebezpečenstvo z omeškania, ohrozenie života, vznik
škody alebo iné riziko zníži na najnižšiu mieru.
Navrhovaným ustanovením povinnosti súčinnosti v krízových situáciách, keď existuje nutnosť zverejniť oznámenie v naliehavom verejnom záujme, sa odstraňuje disproporcia medzi rozhlasovým a televíznym vysielaním a periodickou tlačou.
K § 6
V návrhu zákona sa ustanovuje ochrana zdroja informácií ako zákonom uznané právo mlčanlivosti. Vydavateľ, fyzická alebo právnická osoba má právo odoprieť súdu alebo inému orgánu verejnej moci poskytnutie informácie o zdroji informácie ako aj jej obsahu. Navrhované ustanovenie chráni osoby, ktoré získavajú, spracúvajú a verejne šíria informácie, vydavateľa aj samotný zdroj, osobu, ktorá informácie poskytla. Osoba, poskytujúca informácie či dokumenty, má právo domáhať sa u vydavateľa ochrany, ten je povinný jej ju zaručiť. Záväzok mlčanlivosti možno zrušiť so súhlasom osoby, ktorej sa ochrana týka. Súhlas môže chránená osoba síce de facto vziať späť, takéto späť vzatie by však nemalo žiadne právne účinky na zaobchádzanie s informáciou. Uvedeným nie sú dotknuté ustanovenia osobitného predpisu o niektorých formách trestnej súčinnosti.
EVIDENCIA PERIODICKEJ TLAČE
Upravuje sa evidencia periodickej tlače. Ustanovenie v súlade s Odporúčaním č.R (94) 13 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu transparentnosti médií vymedzuje zoznam periodickej tlače a evidenciu periodickej tlače, ktorú vykonáva Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky. Každý má právo nahliadnuť do zoznamu evidovanej periodickej tlače a zhotovovať si z nej výpisy alebo odpisy.
Ustanovujú sa postupy pre evidenciu periodickej tlače – zápis do zoznamu periodickej tlače, zmena zápisu v zozname periodickej tlače a výmaz zápisu v zozname periodickej tlače.
K § 7
Zoznam
periodickej tlače je verejne prístupná evidencia periodickej tlače, ktorú vedie
Ministerstvo kultúry SR; zoznam obsahuje evidenčné číslo periodickej tlače
pridelené ministerstvom, údaje o evidovanej tlači podľa žiadosti
o zápis, dátum zápisu a dátum výmazu z tohto zoznamu.
K § 8
V odseku 1 sa vymedzuje evidencia periodickej tlače, ktorú vykonáva Ministerstvo kultúry SR zápisom do zoznamu, zmenou zápisu a výmazom zo zoznamu periodickej tlače.
V odseku 2 vydavateľ - fyzická alebo právnická osoba, ktorá mieni vydávať periodickú tlač, požiada o zápis do zoznamu periodickej tlače najneskôr 30 dní pred začiatkom vydávania.
Povinnosť oznámiť údaje o periodickej tlači ustanovené v § 8 vychádzajú z Odporúčania č.R (94)13 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu transparentnosti médií. Vydavateľ v žiadosti uvedie názov periodickej tlače a jej podtitul; začiatok vydávania; obsahové zameranie periodickej tlače a jej pravidelných príloh; údaje o mutáciách periodickej tlače, regionálnej alebo jazykovej; územnú pôsobnosť (rozsah rozširovania) a jazyk vydania periodickej tlače; počet vydaní periodickej tlače za rok (periodicita), formát a predpokladaný rozsah periodickej tlače; identifikáciu vydavateľa periodickej tlače; názov, sídlo a identifikačné číslo osoby, ak je právnickou osobou, meno a priezvisko, adresu podnikania alebo pobytu na území Slovenskej republiky, obchodné meno a identifikačné číslo osoby, ak je fyzickou osobou, adresu redakcie a meno šéfredaktora, ak je funkcia šéfredaktora ustanovená.
Vydavateľ v žiadosti uvedie štruktúru vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače, ak je právnickou osobou, oznámenie o vlastníctve alebo spoluvlastníctve periodickej tlače, ak ide o fyzické osoby; vychádza sa pritom z časti I Dodatku k Odporúčaniu č. R (99) 1 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu mediálneho pluralizmu.
Žiadosť pre evidenciu periodickej tlače zasiela vydavateľ ministerstvu na tlačive, ktoré ministerstvo zverejňuje na svojej internetovej stránke.
Na základe žiadosti
ministerstvo vykoná zápis do zoznamu periodickej
tlače; ak žiadosť neobsahuje všetky požadované údaje, ministerstvo
v lehote do 5 dní od doručenia žiadosti
vyzve vydavateľa na jeho doplnenie; ministerstvo vykoná zápis do zoznamu
periodickej tlače a do 5 dní odo dňa vykonania zápisu do zoznamu periodickej
tlače oznámi vydavateľovi pridelené evidenčné číslo periodickej tlače.
Vydavateľ ministerstvu taktiež písomne oznámi zmenu evidovaných údajov, prerušenie alebo ukončenie vydávania periodickej tlače najneskôr 5 dní odo dňa, keď zmena nastala; pri zmene z dôvodu zmeny vydavateľa priloží budúci vydavateľ k žiadosti aj príslušnú zmluvu s doterajším vydavateľom alebo osvedčené vyhlásenie doterajšieho vydavateľa o súhlase s oprávnením vydávať príslušnú periodickú tlač.
Ministerstvo vykoná výmaz zápisu v zozname periodickej tlače, ak sa zápis vykonal na základe nepravdivých údajov; ak bolo vydávanie denníka prerušené na čas dlhší ako šesť mesiacov a inej periodickej tlače na čas dlhší ako jeden rok; ak vydávanie zaevidovanej periodickej tlače nezačalo do šiestich mesiacov od zápisu do zoznamu periodickej tlače.
K § 9
V súlade s Odporúčaním č.R (94) 13 Výboru ministrov členským štátom o opatreniach na podporu transparentnosti médií sa ustanovuje povinnosť označovať vydania periodickej tlače povinnými údajmi, ako aj rozsah tejto povinnosti. Vydavateľ periodickej tlače je povinný uviesť na zvyčajnom mieste v periodickej tlači povinné údaje v jazyku (jazykoch) vydania; zvyčajným miestom sa rozumie predovšetkým tiráž, kde sa zvyčajne tieto údaje v periodickej tlači uvádzajú.
Povinnými
údajmi sú názov periodickej tlače a jej podtitul; periodicita;
identifikácia vydavateľa; adresa redakcie; meno a priezvisko šéfredaktora,
ak je ustanovený; označenie regionálnej alebo jazykovej mutácie; deň vydania
a poradové číslo vydania periodickej tlače; cena výtlačku periodickej tlače; medzinárodné
štandardné číslo seriálu (ISSN); evidenčné číslo periodickej tlače; to sa
nevzťahuje na periodickú tlač, ktorej vydávanie začalo počas konania
o zápis do zoznamu periodickej tlače.
Ustanovuje sa
povinnosť pre vydavateľa periodickej
tlače informovať čitateľov a verejnosť o osobách, ktoré vlastnia
určité periodikum. Každoročne v prvom čísle v kalendárnom roku, podľa stavu k
31. decembru predchádzajúceho roku, je vydavateľ povinný informovať o štruktúre
vlastníckych vzťahov vydavateľa periodickej tlače.
PRÁVO NA OPRAVU, ODPOVEĎ A DODATOČNÉ OZNÁMENIE
Historické
korene práva na opravu vo forme právnej úpravy tlačovej opravy sa objavujú na prelome 18. a 19. storočia
vo Francúzsku. Na našom území možnosť domáhať sa tlačovej opravy umožňoval
uhorský zákon z roku 1914. Tento zákon umožňoval osobe, o ktorej
„boli v nejakom periodickom liste zjavne alebo skryto uverejnené nepravdivé údaje, alebo pravdivé údaje skreslene
boli oznámené“, žiadať uverejnenie tlačovej opravy. Táto norma platila na území
ČSR do roku 1933. Reformy tlačového práva inštitút opravy
v československom práve uchovali, právnou úpravou v roku 1950
inštitút tlačovej opravy na našom území zanikol. Prijatím zákona
o periodickej tlači a ostatných informačných prostriedkoch
v roku 1966 bolo právo na opravu oživené a po jeho úprave z roku
1968 je platnou právnou úpravou až do súčasnosti.
Právo na odpoveď ako inštitút práva na
nápravu sa začalo presadzovať v osemdesiatych rokoch minulého storočia
a je výsledkom mnoho rokov vedených diskusií. Jeho primárnym zámerom bolo
zabezpečiť právo na nápravu prostredníctvom mechanizmov, ktoré sú
operatívnejšie a efektívnejšie ako jeho zdĺhavé vymáhanie súdnou cestou.
Právo na odpoveď vzniklo pôvodne ako súčasť európskej mediálnej legislatívy
a v deväťdesiatych rokoch sa začalo postupne zavádzať takmer vo
všetkých členských krajinách Európskej únie.
K § 10
K ods. (1)
V navrhovanom ustanovení sa upravuje právo na opravu. Predmetom práva na opravu je nepravdivé skutkové tvrdenie o konkrétnej fyzickej osobe, právnickej osobe alebo o činnosti orgánu verejnej moci, ktoré je obsiahnuté v periodickej tlači. Obsahom periodickej tlače je nielen to, čo je v nej uverejnené, ale aj to, čo je ňou sprístupnené ako príloha periodickej tlače na akomkoľvek informačnom nosiči (napr. vkladané prílohy vo forme CD nosičov a iné).
Navrhovaná
úprava rešpektuje terminológiu Európskeho
súdu pre ľudské práva, ktorý rozlišuje
medzi skutkovými tvrdeniami, teda faktami, ktorých pravdivosť je možné dokázať
a hodnotiacimi úsudkami, ktoré nepripúšťajú dôkaz pravdy. Európsky súd pre
ľudské práva už v rozsudku Lingens v. Rakúsko z 8. júla 1986 (odsek
46) zdôraznil, že „treba starostlivo
rozlišovať fakty a hodnotiace úsudky. Hoci pravdivosť faktov možno
dokázať, hodnotiace úsudky nepripúšťajú dôkaz ich správnosti... Pokiaľ ide
o hodnotiace úsudky, je... táto požiadavka
nerealizovateľná a sama osebe útočí na slobodu názoru, ktorá je základným
prvkom práva zaručeného článkom 10 Dohovoru“.
Predpokladom
vzniku práva na opravu podľa odseku 1 bude nepravdivosť skutkového tvrdenia o konkrétnej fyzickej osobe, právnickej
osobe alebo o činnosti konkrétneho orgánu verejnej moci, a to bez
toho, aby sa nepravdivé skutkové tvrdenie súčasne dotýkalo napr. cti fyzickej
osoby, dobrej povesti právnickej osoby alebo aby malo negatívny dopad na fyzickú
osobu, právnickú osobu alebo na činnosť orgánu verejnej moci. Vychádza sa
pritom z toho, že základným zmyslom práva na opravu je zabezpečiť, aby sa
verejnosti čo najrýchlejšie dostala informácia o tom, že určité skutkové
tvrdenie o fyzickej osobe, právnickej osobe alebo o činnosti orgánu
verejnej moci je nepravdivé a aká je pravda. Právo na opravu sa tak stáva nielen
právnym prostriedkom ochrany fyzickej osoby, právnickej osoby alebo činnosti
orgánu verejnej moci, ale súčasne aj zárukou práva na pravdivé informácie.
Z ustanovenia odseku 1 vyplýva, že skutkové tvrdenie sa musí dotýkať konkrétnej fyzickej osoby, právnickej osoby alebo činnosti konkrétneho orgánu verejnej moci. Neplatí však, že uvedené osoby či orgán verejnej moci musia byť označené v periodickej tlači celým menom a priezviskom alebo názvom. Stačí, ak sú označené určitým charakteristickým znakom alebo viacerými identifikačnými znakmi, na základe ktorých je možné zistiť, koho sa skutkové tvrdenie týka.
Navrhuje sa medzi subjekty oprávnené žiadať o uverejnenie opravy zahrnúť nielen fyzickú a právnickú osobu, ale aj orgán verejnej moci, avšak s tým rozdielom, že pri orgáne verejnej moci je predpokladom vzniku práva na opravu okrem nepravdivosti skutkového tvrdenia súčasne aj to, že nepravdivé skutkové tvrdenie sa bude dotýkať činnosti orgánu verejnej moci. Zaradením orgánu verejnej moci medzi subjekty oprávnené žiadať uverejnenie opravy sa zabezpečí záujem štátu a verejnosti na objektívnom informovaní o činnosti orgánov verejnej moci.
Navrhovaná úprava nerozlišuje, kto je autorom nepravdivého skutkového tvrdenia alebo aký je jeho zdroj. Táto okolnosť preto nemá žiadny vplyv na povinnosť vydavateľa uverejniť opravu. Predmetom opravy tak môže byť aj nepravdivé skutkové tvrdenie prevzaté z iného zdroja, bez ohľadu na to, či je tento zdroj uvedený alebo nie, ako aj nepravdivé skutkové tvrdenie, obsiahnuté v listoch čitateľov či v rozhovore. To je dané tým, že za obsah periodickej tlače podľa § 4 zodpovedá vydavateľ, ak tento navrhovaný alebo osobitný zákon neustanovuje inak a tým, že zodpovednosť vydavateľa za obsah periodickej tlače je objektívna. Objektívna zodpovednosť je zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie vydavateľa.
K ods. (2)
Návrh zákona
ustanovuje, že žiadosť o uverejnenie musí byť doručená vydavateľovi
najneskôr do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače obsahujúcej nepravdivé
skutkové tvrdenie. Navrhuje sa, aby sa pre začiatok plynutia 30 dňovej lehoty
a pre jej skončenie použilo ustanovenie § 122 ods. 1 a 3 Občianskeho
zákonníka. To znamená, že 30 dňová lehota začína plynúť začiatkom dňa, ktorý
nasleduje po vydaní periodickej tlače
obsahujúcej nepravdivé skutkové tvrdenie. Deň vydania periodickej tlače je deň
uvedený vo vydaní periodickej tlače. Ide o údaj, ktorý musí periodická
tlač podľa § 9 ods. 1 písm. g) tohto zákona povinne obsahovať. Koniec 30 dňovej
lehoty je určený uplynutím jej posledného dňa, pričom platí, že ak má adresát,
teda v tomto prípade vydavateľ, určený pracovný čas, lehota skončí
v jej posledný deň skončením určeného pracovného času. Uvedená 30 dňová
lehota je lehotou hmotnoprávnou, a preto sa na jej zachovanie vyžaduje,
aby žiadosť o uverejnenie opravy došla vydavateľovi najneskôr posledný deň
lehoty; pre zachovanie lehoty teda nestačí, ak sa žiadosť odovzdá posledný deň
na pošte. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je
posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. 30 dňová lehota je
lehotou prekluzívnou. To znamená, že po márnom uplynutí 30 dňovej lehoty právo
na uverejnenie opravy zanikne. To ale nebráni tomu, aby vydavateľ, žiadosti
o uverejnenie opravy vyhovel, aj keď mu bola doručená až po uplynutí 30
dňovej lehoty.
Navrhuje sa
doručiť žiadosť na adresu vydavateľa uvedenú vo vydaní periodickej tlače (v tiráži),
pretože adresa vydavateľa je údaj, ktorý musí periodická tlač podľa § 9 ods. 1
písm. c) tohto zákona povinne obsahovať a žiadateľovi o uverejnenie
opravy je teda ľahko prístupný. Súčasne sa tým zabezpečí aj ochrana žiadateľa
o uverejnenie opravy pre prípad, že vydavateľ zmení adresu, a táto
zmena nebude uvedená v tiráži, pretože vydavateľ si nesplnil svoju povinnosť
podľa tohto zákona. Spôsob doručenia žiadosti o uverejnenie opravy
navrhovaný zákon nepredpisuje. Je teda vecou žiadateľa o uverejnenie
opravy, aby vydavateľovi doručil žiadosť takým spôsobom, aby v prípade
pochybností uniesol dôkazné bremeno o tom, že žiadosť vydavateľovi
skutočne doručil a kedy mu ju doručil.
K ods. (3)
V návrhu zákona sa stanovujú náležitosti žiadosti o uverejnenie opravy. Dôležitou náležitosťou žiadosti o uverejnenie opravy je samotný návrh znenia opravy, bez ktorého je aj včas podaná žiadosť o uverejnenie opravy neúčinná a nezakladá právo na opravu. Náležitosti návrhu znenia opravy sú stanovené v odseku 4. Žiadosť o uverejnenie opravy a návrh znenia opravy môžu byť napísané na jednej listine, ktorá musí byť podpísaná.
K ods. (4)
Navrhuje sa presne stanoviť obsahové náležitosti návrhu znenia opravy. Z náležitostí návrhu znenia opravy je zrejmé, že opravou sa má nepravdivé skutkové tvrdenie len uviesť na pravú mieru, resp. vyvrátiť, a to uvedením pravdivého skutkového tvrdenia. Opravou sa nemá hodnotiť nepravdivé skutkové tvrdenie a ani jeho dopad na žiadateľa o uverejnenie opravy alebo na verejnosť. Návrh znenia opravy nemôže obsahovať žiadne názory či komentáre žiadateľa o uverejnenie opravy ani ospravedlnenie vydavateľa. Ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom opravovanému nepravdivému skutkovému tvrdeniu, vydavateľ je povinný dohodnúť so žiadateľom znenie návrhu opravy. Je tomu tak preto, lebo oprava nepravdivého skutkového tvrdenia je opravou vydavateľa.
K ods. (5)
Návrh zákona ustanovuje vydavateľovi povinnosť uverejniť opravu do 8 dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie opravy alebo v najbližšom vydaní periodickej tlače, pripravovanom po doručení žiadosti. Navrhuje sa, aby sa pre začiatok plynutia 8 dňovej lehoty a pre jej skončenie použilo ustanovenie § 122 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. To znamená, že 8 dňová lehota začína plynúť začiatkom dňa, ktorý nasleduje po dni doručenia žiadosti o uverejnenie opravy vydavateľovi. Koniec 8 dňovej lehoty je určený uplynutím jej posledného dňa. Inak lehota na uverejnenie opravy uplynie dňom vydania najbližšie pripravovaného čísla po doručení žiadosti. Obe lehoty sú prekluzívne.
K ods. (6 - 8)
Navrhuje sa povinnosť uverejniť opravu v navrhnutom znení alebo v znení dohodnutom so žiadateľom o uverejnenie opravy. Dohoda prichádza do úvahy najmä vtedy, ak návrh znenia opravy nezodpovedá svojím obsahom nepravdivému skutkovému tvrdeniu, ktoré má byť opravené, napr. ak obsahuje ospravedlnenie, či hodnotiace úsudky žiadateľa o uverejnenie opravy. Vydavateľ nie je oprávnený sám zasahovať do obsahu navrhnutého znenia opravy, s výnimkou opravy gramatických chýb. Oprava musí byť uverejnená v rovnakej periodickej tlači a na rovnakom mieste (totožnosť strany, rubriky, ako aj miesta na danej strane či v rubrike) a rovnakým, teda vizuálne rovnocenným písmom, akým bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie a s označením „oprava“, ktoré musí byť uverejnené rovnakým písmom, akým bol uverejnený nadpis textu obsahujúceho nepravdivé skutkové tvrdenie. Pod nadpisom sa rozumie nadpis textu, nie jeho podtitul. Je tomu tak z dôvodu, aby oprava bola skutočne účinná a najmä aby graficky nezanikla v množstve textu obsiahnutom v periodickej tlači. Všetko vyššie uvedené platí aj v prípade, ak bolo nepravdivé skutkové tvrdenie uverejnené na prvej strane periodickej tlače, resp. ak nepravdivé skutkové tvrdenie uverejnené na prvej strane periodickej tlače (napr. len v nadpise alebo v upútavke) bolo predmetom pokračovania na inom mieste v tom istom vydaní periodickej tlače. Aj vtedy sa vyžaduje rovnocennosť. Oprava teda musí byť uverejnená rovnako na prvej strane periodickej tlače. Ak bola tá časť periodickej tlače, ktorá obsahuje nepravdivé skutkové tvrdenie uverejnená v elektronickej mutácii periodickej tlače, je vydavateľ povinný uverejniť ju aj v tejto mutácii, pretože podľa § 2 ods. 1 návrhu zákona sa za periodickú tlač považuje aj internetová stránka, ktorá je elektronickou mutáciou rozširovanej periodickej tlače.
Oprava nesmie byť uverejnená formou listu čitateľa. K uverejnenej oprave vydavateľ nie je oprávnený uverejniť, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače, žiadny ďalší súvisiaci text vydavateľa, šéfredaktora alebo tretej osoby, a to či už vo forme poznámky k oprave, komentáru alebo listu čitateľa.
Navrhuje sa,
aby v prípade zmeny štruktúry periodika, napr. pri zániku určitej rubriky
alebo pri jej premiestnení na inú stranu alebo pri zániku vkladanej prílohy
bola oprava uverejnená na inom primeranom mieste, teda napr. na tej strane na
ktorú bola rubrika premiestnená a pod. Primeranosť sa určí vzhľadom na obsah
nepravdivého skutkového tvrdenia. V žiadnom prípade však nie je možné
opravu uverejniť napr. v rubrike Listy čitateľov, ak nepravdivé skutkové
tvrdenie bolo uverejnené v inej osobitnej rubrike napr. v rubrike
Ekonomika alebo bolo obsahom prílohy, ktorá už zanikla.
K ods. (9)
Ak zanikne periodická tlač, ktorá obsahovala nepravdivé skutkové tvrdenie, vydavateľ je povinný opravu uverejniť v inej ním vydávanej periodickej tlači s rovnakou územnou pôsobnosťou a periodicitou.
Ak zanikne periodická tlač, ktorá obsahovala nepravdivé skutkové tvrdenie a vydavateľ už nevydáva žiadnu inú periodickú tlač s rovnakou územnou pôsobnosťou a periodicitou, je zrejmé, že vydavateľa nie je možné zaviazať k povinnosti zabezpečiť uverejnenie opravy v periodickej tlači vydávanej iným vydavateľom, a to ani formou platenej inzercie. Rozsudok, ktorým by súd zaviazal vydavateľa zabezpečiť uverejnenie opravy v periodickej tlači vydávanej iným vydavateľom by bol nevykonateľný a mohlo by sa ním neprípustne zasiahnuť do slobody prejavu iného vydavateľa, ktorý s uverejnením nepravdivého skutkového tvrdenia v zaniknutej periodickej tlači nemal nič spoločné. Navyše tento iný vydavateľ by nebol ani účastníkom súdneho konania a rozsudok by pre neho nebol záväzný (§ 159 ods. 2 OSP). Preto vydavateľovi, ktorého periodická tlač zanikla, je možné uložiť len povinnosť strpieť uverejnenie opravy v inej periodickej tlači vydávanej iným vydavateľom.
K ods. (10)
Navrhuje sa taxatívny výpočet prípadov, kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť opravu. Jedným z týchto prípadov je aj prípad, ak vydavateľ môže dokázať pravdivosť skutkového tvrdenia, o opravu ktorého je žiadaný. Ide o dôkaz pravdy, teda o dôkaz, ktorý smeruje k preukázaniu pravdivosti skutkového tvrdenia. Subjektívne presvedčenie vydavateľa o „svojej pravde“ nie je dôkazom.
Ako uviedol Ústavný súd SR v náleze, sp. zn. PL. ÚS 9/96 z 11. novembra 1997 (zverejnený v Zbierke zákonov Slovenskej republiky, čiastka 140, pod číslom 359/1997), ktorý sa týkal konania o ochranu osobnosti „nie je v nesúlade s čl. 47 ods. 3 ústavy, ak je to žalovaný, ktorý má navrhnúť dôkaz o pravdivosti svojho tvrdenia. V uvedenom zmysle preto nie zaťaženie žalovaného dôkazným bremenom je opatrením, ktoré by bolo v rozpore s jeho ústavnými právami. Ak je teda „žalovaný povinný do 30 dní od doručenia žaloby ...vyjadriť sa k nej a navrhnúť súdu prípadný dôkaz pravdy“, nestavia to samo o sebe žalobcu do výhodnejšej pozície, znamenajúcej porušenie rovnosti účastníkov v procese“.
K § 11
Navrhovaný
zákon zavádza nový právny inštitút – právo na odpoveď. Základný rozdiel medzi
opravou a odpoveďou je ten, že oprava je vždy opravou vydavateľa
a jej účelom je zabezpečiť, aby sa verejnosti čo najrýchlejšie dostala
informácia o tom, že určité skutkové tvrdenie je nepravdivé a aká je
pravda. Odpoveď je vždy odpoveďou dotknutej fyzickej osoby, právnickej osoby
alebo orgánu verejnej moci, teda nie vydavateľa a jej účelom je vytvoriť
rovnosť podmienok a možností medzi periodickou tlačou a týmito
subjektami a tým umožniť týmto subjektom, aby v periodickej tlači
prezentovali svoje stanovisko k uverejnenému skutkovému tvrdeniu, ktoré sa
dotýka ich cti, dôstojnosti, dobrej povesti a pod. Právom na odpoveď sa
teda, za v zákonom stanovených podmienok, zaručuje rovnosť
v slove.
K ods. (1)
Právom na
odpoveď sa umožňuje dotknutej fyzickej osobe, právnickej osobe alebo orgánu
verejnej moci dostať sa k slovu na rovnakom mieste a v rovnakom
rozsahu v tej periodickej tlači, ktorá o ich veci verejne informovala
a podať svoje stanovisko vlastnými slovami. Účelom odpovede je vytvoriť rovnosť podmienok a možností medzi
periodickou tlačou a dotknutými subjektami. Právo na odpoveď vychádza z
pravidla „audiatur et altera pars“,
teda z pravidla „nech je vypočutá
tiež druhá strana“. Podľa navrhovaného zákona je predmetom práva na odpoveď
akékoľvek skutkové tvrdenie (nepravdivé, pravdu skresľujúce, pravdivé) o konkrétnej
fyzickej osobe, právnickej osobe alebo o konkrétnom orgáne verejnej
moci, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby alebo názvu
alebo dobrej povesti právnickej osoby alebo orgánu verejnej moci. Ako uviedol
nemecký spolkový ústavný súd, pri práve na odpoveď ide len o realizáciu
práva dotknutého subjektu vyjadriť sa k verejnosti, na ktorú sa obracalo
pôvodné skutkové tvrdenie, a to nezávisle na objektívnej pravde (Rahim, M:
Německé tiskové právo – stručný přehled institutu odpovědi, Právní rozhledy, č.
6/1999, str. 340 a 341). Predmetom práva na odpoveď je len skutkové tvrdenie.
Vylučuje sa teda odpovedať na hodnotiace úsudky.
Právo na
odpoveď je štandardný prvok tlačového práva európskych krajín. V Európe v
podstate existujú dva systémy práva na odpoveď, a to v závislosti od
toho, či sa pripúšťa odpoveď len proti skutkovým tvrdeniam (nemecký systém)
alebo aj proti hodnotiacim úsudkom (francúzsky systém), čo je typické napr. pre
Francúzsko. „Podľa francúzskeho tlačového
zákona z roku 1881 platného v súčasnej dobe má právo na odpoveď každá
fyzická alebo právnická osoba, ktorá je v tlači menovaná. Je pritom
nerozhodné, či uverejnené údaje sú pravdivé alebo nie. Právo na odpoveď má fyzická alebo právnická osoba aj vtedy, ak obsahuje
oznámenie, v ktorom je menovaná, len hodnotenie, názor alebo kritiku.
Právo na odpoveď v tejto podobe sa v Európe uplatňuje tiež
v právnych poriadkoch Belgicka a Talianska“ (citované podľa: Doležílek, J.: Právo na
odpověď a na dodatočné sdělení podle nového tiskového zákona, Právní
rozhledy, č. 10/2000, str. 430 – 431). Odpoveď sa musí podľa francúzskeho
tlačového zákona uverejniť do troch dní od jej prijatia, a to pod hrozbou
pokuty 3750 EUR. Odpoveď musí byť uverejnená na tom
istom mieste a rovnakým typom písma ako bol uverejnený článok, na ktorý sa
odpovedá a nesmie sa do nej nič nové vsunúť, pričom rozsah odpovede je limitovaný dĺžkou článku, na ktorý sa
odpovedá, avšak v každom prípade môže mať 50 riadkov, aj keď článok bol
kratší, ale nesmie presiahnuť 200 riadkov, aj keby bol článok dlhší.
Právo na
odpoveď len proti skutkovým tvrdeniam sa aplikuje napr. v nemeckom právnom
poriadku, kde je po zjednotení Nemecka v platnosti 16 tlačových zákonov.
Vo všetkých je pritom právo na odpoveď v podstate rovnaké. Napr. podľa
tlačového zákona Severného Porýnia – Westfálska (PresseG-NW) je zodpovedný
redaktor a vydavateľ periodickej tlače povinný uverejniť odpoveď tej osoby
alebo úradu, ktoré boli dotknuté určitým skutkovým tvrdením uverejneným
v periodickej tlači. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na všetky tlačové
prílohy, v ktorých bolo skutkové tvrdenie uverejnené. Odpoveď musí byť
uverejnená v najbližšom, doposiaľ pre tlač nepripravenom čísle po doručení
odpovede, a to v rovnakej časti a rovnakým písmom ako napadnutý
text, bez vynechávok a bez prídavkov. Odpoveď nesmie byť uverejnená formou
čitateľského listu. Uverejnenie odpovede je bezplatné a kto sa
k odpovedi v tom istom vydanom čísle vyjadrí musí sa obmedziť na
skutkové tvrdenia (bližšie pozri: Rahim, M: Německé tiskové právo – stručný
přehled institutu odpovědi, Právní rozhledy, č. 6/1999, str. 340).
K ods. (2 - 4)
Návrh zákona ustanovuje, že žiadosť o uverejnenie odpovede musí byť doručená vydavateľovi najneskôr do 30 dní odo dňa vydania periodickej tlače obsahujúcej skutkové tvrdenie.
Odpoveď je samostatným útvarom, ktorý nepripúšťa žiadne zásahy vydavateľa do obsahu odpovede, okrem opravy gramatických chýb. Preto odpoveď musí byť napísaná tak, aby dávala zmysel a aby ju bolo možné uverejniť v predloženej podobe. Odpoveď by preto mala v úvode, po označení periodickej tlače, dátumu vydania a pod. obsahovať napr. zhrnutie alebo citáciu textu, ktorého súčasťou je skutkové tvrdenie, na ktoré sa odpovedá a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok, a nie len citáciu samotného skutkového tvrdenia vytrhnutého z kontextu. Odpoveď nemá obsahovať hodnotiace úsudky žiadateľa o uverejnenie odpovede a má sa obmedziť len na jeho vlastné skutkové tvrdenia. Odpoveďou teda žiadateľ uvádza vlastné stanovisko k skutkovému tvrdeniu a z neho vyplývajúcemu hodnotiacemu úsudku, dopĺňa skutkové tvrdenie alebo ho vysvetľuje.
Navrhuje sa, pokiaľ ide o rozsah odpovede, aby rozsah odpovede bol primeraný textu, ktorého súčasťou je skutkové tvrdenie a z neho vyplývajúci hodnotiaci úsudok alebo hodnotiace úsudky. Navrhuje sa teda primeranosť a nie rovnocennosť.
Žiadosť o uverejnenie odpovede a odpoveď môžu byť na jednej listine. V takom prípade sa nevyžaduje, aby bola osobitne podpísaná aj žiadosť o uverejnenie odpovede aj odpoveď, ale stačí ak je podpísaná listina, obsahujúca žiadosť o uverejnenie odpovede súčasťou, ktorej je aj odpoveď.
K ods. (5)
Návrh zákona ustanovuje vydavateľovi povinnosť uverejniť odpoveď do 3 dní odo dňa doručenia žiadosti o uverejnenie odpovede alebo v najbližšom vydaní po doručení žiadosti. Odpoveď uverejnená v uvedenej lehote zabezpečí, že verejnosť sa oboznámi s odpoveďou v čase, kedy si ešte bude pamätať to skutkové tvrdenie, na ktoré sa odpovedá. Lehotu 3 dní na uverejnenie odpovede má napr. aj francúzsky tlačový zákon. Ešte kratšiu lehotu na uverejnenie odpovede pozná nemecké tlačové právo, podľa ktorého musí byť odpoveď uverejnená v najbližšom doposiaľ pre tlač nepripravenom čísle po doručení odpovede.
Vydavateľ nemá právo hodnotiť pravdivosť skutkového tvrdenia, ktoré je obsahom odpovede. Pravdivosť tvrdenia nie je rozhodujúca, tak ako nie je rozhodujúce, či skutkové tvrdenie, na ktoré sa odpovedá je pravdivé alebo nie.
K ods. (6-7)
Ustanovujú sa podmienky uverejnenia odpovede. K uverejnenej odpovedi nie je vydavateľ oprávnený uverejniť žiadny súvisiaci text s hodnotiacim úsudkom, a to ani na inom mieste vydania periodickej tlače. Je však prípustné, aby vydavateľ uverejnil text obsahujúci skutkové tvrdenie.
K ods.(10)
Navrhuje sa
taxatívny výpočet prípadov, kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť odpoveď.
K § 12
K ods. (1)
Navrhovaný zákon zavádza nový právny inštitút – právo na dodatočné oznámenie.
Ak periodická
tlač informovala o konaní vedenom proti fyzickej osobe, právnickej osobe
alebo orgánu verejnej moci, má takáto osoba alebo orgán verejnej moci právo
žiadať uverejnenie dodatočného oznámenia o tom, ako sa predmetné konanie právoplatne
skončilo. Nie je dôležité pritom, aký je konečný výsledok konania, t.j. či je
pre daný subjekt pozitívny alebo negatívny, čo je dané rozmanitosťou situácií.
Napr. trestné konanie môže skončiť v časti oslobodením spod obžaloby
(napr. za vraždu) a v časti uznaním viny za spáchanie trestného činu
(napr. za ohováranie).
Pod konaním sa má na mysli akékoľvek konanie, teda nielen trestné, ale napr. aj priestupkové, správne či občianskoprávne.
K ods. (3)
V návrhu
zákona sa ustanovujú náležitosti žiadosti o uverejnenie dodatočného
oznámenia. Jednou z náležitosti o uverejnenie dodatočného oznámenia je
aj dôkaz o právoplatnom skončení konania, teda napr. rozhodnutie súdu
opatrené doložkou právoplatnosti.
K ods. (5)
Na práva a
povinnosti vydavateľa pri uverejňovaní dodatočného oznámenia sa primerane
vzťahujú ustanovenia § 10 odsek 5 až 9 pre uverejnenie opravy.
K ods. (6)
Navrhuje
sa taxatívny výpočet prípadov, kedy vydavateľ nie je povinný uverejniť
dodatočné oznámenie.
K § 13
K ods. (1)
Navrhuje sa zákonná sukcesia pri zmene vydavateľa periodickej tlače, ktorou sa zabezpečí prechod záväzkov vyplývajúcich z práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie. Právo na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie by totiž zostalo nechránené, ak by došlo k zmene vydavateľa periodickej tlače a medzi pôvodným a novým vydavateľom by neexistovala zmluva o predaji podniku podľa § 476 a nasl. Obchodného zákonníka, pri ktorej zákon upravuje sukcesiu všetkých práv a záväzkov súvisiacich s podnikom, bez zreteľa na spôsob ich vzniku. Okrem toho, žiadateľ o uverejnenie opravy sa z vydania periodickej tlače (z tiráže) dozvie len to, že došlo k zmene vydavateľa, ale nedozvie sa aký je charakter právnych vzťahov medzi pôvodným a novým vydavateľom a z toho vyplývajúce právne dôsledky pre žiadateľa o uverejnenie opravy, odpovede a dodatočného oznámenia.
K ods. (2)
Ak vydavateľ neuverejní opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec alebo ak nedodrží podmienky podľa tohto zákona, o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie rozhodne na návrh žiadateľa o uverejnenie, súd. Navrhuje sa, aby v prípade, ak súd rozhodne, že vydavateľ je povinný uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie, mal žiadateľ o uverejnenie právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Jedinou podmienkou uplatnenia tohto práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je úspešné uplatnenie práva na opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie, teda rozhodnutie súdu, že vydavateľ je povinný opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie uverejniť. Návrh na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch musí byť súčasťou návrhu na začatie konania o povinnosť uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie. Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch existuje aj v prípade, ak súd rozhodne o povinnosti strpieť uverejnenie opravy, odpovede alebo dodatočného oznámenia. Ak totiž tento zákon zaručuje právo na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie a vydavateľ toto právo poruší a v dôsledku toho vznikne dotknutému subjektu nemajetková ujma, žiada sa, aby následky tohto protiprávneho konania vydavateľa boli reparované.
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch je v právnom poriadku Slovenskej republiky upravené vo viacerých právnych predpisoch. Keďže však táto právna úprava nie je terminologicky ani obsahovo jednotná, pri použití terminológie (náhrada nemajetkovej ujmy v peniazoch) a kritérií pre určenie jej výšky (závažnosť vzniknutej ujmy a okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo) vychádza tento zákon z § 13 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ktorý je všeobecným predpisom.
Aby právo na
opravu bolo v praxi účinné, v pripravovanej novele OSP sa navrhuje
zaviesť na súdne konanie o povinnosť uverejniť opravu prísnejšia zákonná
koncentrácia, podobne ako je to v Českej republike. Znamená to, že
účastníci konania budú musieť všetky dôkazy predložiť alebo označiť najneskôr
do skončenia prvého pojednávania,
o čom bude musieť súd účastníkov poučiť. Pre úplnosť sa uvádza § 118b
českého Občianskeho súdneho poriadku, ktorý v relevantnej časti znie
takto:
„(1) Vo
veciach ochrany osobnosti podľa občianskeho zákonníka, vo veciach ochrany proti
uverejňovaniu informácií, ktoré sú zneužitím slobody prejavu, slova
a tlače, prípadne ochrany práv tretích osôb podľa právnych predpisov
o hromadných informačných prostriedkoch,... môžu účastníci uviesť rozhodné
skutočnosti o veci samej a označiť dôkazy k ich preukázaniu najneskôr do skončenia prvého pojednávania,
ktoré sa v nich konalo; k neskôr uvedeným skutočnostiam
a dôkazom sa neprihliada. To neplatí, ak ide o skutočnosti alebo
dôkazy, ktorými má byť spochybnená vierohodnosť vykonaných dôkazných prostriedkov,
ktoré nastali (vznikli) po prvom pojednávaní alebo ktoré účastník nemohol bez svojej viny včas uviesť.
(2) O povinnosti podľa odseku 1 a o následkoch nesplnenia týchto povinností musia byť účastníci poučení v predvolaní na prvé pojednávanie vo veci“.
Pokiaľ ide o právo na odpoveď a dodatočné oznámenie, tak v pripravovanej novele OSP sa navrhuje zaviesť pre súdne konanie o povinnosť uverejniť odpoveď a dodatočné oznámenie 7 dňová lehota, v ktorej budú súdy povinné rozhodnúť. Táto lehota sa bude vzťahovať aj na odvolacie konanie. Stanovenie 7 dňovej lehoty nebude mať za následok porušenie práv účastníkov konania. Konania o povinnosť uverejniť odpoveď alebo dodatočné oznámenie, resp. strpieť ich uverejnenie a o náhrade nemajetkovej ujmy v peniazoch nebudú totiž skutkovo ani právne náročné, pretože rozsah skutkového a právneho posudzovania toho, či je vydavateľ povinný odpoveď alebo dodatočné oznámenie uverejniť, je daný § 11 ods. 10 a § 12 ods. 6.
Ak súd
rozhodne o povinnosti uverejniť opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie
a vydavateľ by napriek tomu rozhodnutie súdu nerešpektoval a opravu, odpoveď
alebo dodatočné oznámenie by neuverejnil, oprávnený (žiadateľ
o uverejnenie) by mohol iniciovať exekučné konanie. Exekúcia by sa
vykonala podľa § 192 zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov. Podľa § 192
ods. 1 Exekučného poriadku „Ak
vykonateľné rozhodnutie ukladá inú povinnosť, exekútor na základe poverenia
súdu (§44) uloží za každé porušenie alebo nesplnenie tejto povinnosti povinnému pokutu. Výšku
pokuty stupňuje až do úhrnnej sumy 100 000 Sk. Pokuty sú príjmom štátneho
rozpočtu.“ Aby sa však zvýšila účinnosť exekučného konania
v pripravovanej novele § 192 ods. 1 sa navrhuje odstrániť 100-tisícovú
hornú hranicu úhrnnej sumy pokút.
K ods. (3)
Navrhuje sa použiť pre začiatok plynutia 30 dňovej lehoty a pre jej skončenie ustanovenie § 122 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka. To znamená, že 30 dňová lehota začína plynúť začiatkom dňa, ktorý nasleduje po uplynutí lehoty stanovenej na uverejnenie opravy, odpovede a dodatočného oznámenia, a to bez ohľadu na to, či v lehote stanovenej na uverejnenie vydavateľ opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie neuverejnil vôbec alebo ich síce uverejnil, avšak spôsobom nerešpektujúcim podmienky stanovené týmto zákonom. Koniec 30 dňovej lehoty je určený uplynutím jej posledného dňa, a to skončením určeného pracovného času. Uvedená lehota je lehotou hmotnoprávnou, a preto sa na jej zachovanie vyžaduje, aby návrh na začatie konania došiel súdu najneskôr posledný deň lehoty; pre zachovanie lehoty teda nestačí, ak sa návrh na začatie konania odovzdá posledný deň na pošte. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Táto lehota je lehotou prekluzívnou, to znamená, že po márnom uplynutí 30 dňovej lehoty právo domáhať sa na súde uverejnenia opravy, odpovede a dodatočného oznámenia a náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch zanikne. Na nezachovanie 30 dňovej lehoty je súd povinný prihliadnuť ex offo, teda jej zmeškanie musí vziať do úvahy aj vtedy, ak vydavateľ ako žalovaný jej zmeškanie nenamieta. 30 dňová lehota nemôže byť predĺžená.
Súdny
poplatok z návrhu na začatie konania sa od 1. júla 2007 znížil
z 5.000,- Sk na 2.000,- Sk (zákon č. 71/1992 Zb o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších
predpisov; položka 7c Sadzobníka súdnych poplatkov). Zníženie súdneho poplatku
bolo v pozmeňovacom návrhu k návrhu zákona, ktorým sa mení
a dopĺňa zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení
neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(tlač 209) odôvodnené nasledovne: „Zákonom č. 621/2005 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa
zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov, boli
s účinnosťou od 1. januára 2006 neprimeraným spôsobom – t.j. viac ako
dvojnásobkom - zvýšené sadzby súdnych poplatkov vo veciach ochrany osobnosti
ako aj vo veciach podľa zákona o periodickej tlači a ostatných hromadných
informačných prostriedkoch. Navrhuje sa vykonať návrat k osvedčenému
právnemu stavu platnému do 31. decembra 2005. V demokratickom právnom
štáte nie je dôvod na to, aby sa kládli prekážky v prístupe
k spravodlivosti tam, kde účastníkom konania je najčastejšie médiami
poškodený občan. Aj v samotnom Programovom vyhlásení vlády SR sa
konštatuje, že „bude vykonaná aj
analýza radikálneho zvýšenia súdnych poplatkov v predchádzajúcom období, ktoré
útočí na ústavnú zásadu „...každý sa môže domáhať svojho práva na nezávislom a
nestrannom súde...“ a vytvára stav, že spravodlivosti sa môže dovolávať iba
ten, kto má peniaze. Preto vláda počas celého volebného obdobia nielenže
nepristúpi k zvyšovaniu súdnych poplatkov, ale naopak, tam, kde to bude
efektívne, pristúpi k ich zníženiu (napr. v konaní na ochranu osobnosti).“
K ods. (4)
Navrhuje sa, aby po smrti fyzickej osoby, uplatňovať právo na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie patrilo blízkym osobám. Blízkym osobám tak vzniká ex lege samostatné právo uplatňovať právo na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie.
Ak fyzická
osoba zomrie v priebehu výkonu práva na odpoveď, opravu a dodatočné oznámenie,
teda po tom, ako podala žiadosť o uverejnenie alebo po tom, ako podala
návrh na súd, navrhuje sa, aby osoby uvedené v odseku 4 mohli vstúpiť do
výkonu jej práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie a pokračovať tak
v procese iniciovanom zomrelou osobou. Ak by navrhovaný zákon takto
výslovne neupravil prechod práva na blízke osoby, tieto osoby by nemohli napr.
podať návrh na súd ani pokračovať v začatom súdnom konaní v prípade, ak by
žiadateľ po podaní žiadosti o uverejnenie alebo po podaní návrhu na súd
zomrel.
K § 14
Ministerstvo uloží vydavateľovi pokutu do výšky 10 000 Sk, ak neoznámi ministerstvu zmenu evidovaných údajov o periodickej tlači, prerušenie alebo ukončenie vydávania periodickej tlače; pokutu do výšky 30 000 Sk, ak periodická tlač neobsahuje povinné údaje stanovené týmto zákonom; pokutu do výšky 50 000 Sk, ak vydavateľ neuverejní na požiadanie neodkladné oznámenie v naliehavom verejnom záujme; pokutu do výšky 1 000 000 Sk, ak periodická tlač obsahovala informácie, ktoré propagujú vojnu alebo opisujú kruté alebo inak neľudské konania spôsobom, ktorý je ich zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním; alebo informácie, ktoré propagujú užívanie omamných látok alebo psychotropných látok alebo opisujú užívanie omamných látok alebo psychotropných látok, ktorý je jeho zľahčovaním, ospravedlňovaním alebo schvaľovaním; alebo informácie, ktoré sú v rozpore s pravidlami volebnej kampane do Národnej rady Slovenskej republiky a orgánov územnej samosprávy, kampane pred voľbou prezidenta Slovenskej republiky, ako aj s pravidlami kampane pred referendom.
Pokutu je možné udeliť do 1 roka odo dňa, najneskôr do 3 rokov odo dňa, kedy k porušeniu povinnosti došlo; uložením nezaniká povinnosť, za porušenie ktorej sa pokuta uložila; na konanie o uložení pokuty sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.
PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
K § 15
Prechodné ustanovenia
K ods. (1 – 6)
Štandardným spôsobom sa upravuje prechodné obdobie pre evidenciu/registráciu periodickej tlače, konania o uložení pokuty a pre uplatnenie práva na opravu.
K ods. (7)
Podľa
doterajšej právnej úpravy je opravu povinný uverejniť šéfredaktor. Podľa
navrhovanej právnej úpravy bude opravu povinný uverejniť vydavateľ. Ak však ku
dňu účinnosti tohto zákona zanikne funkcia šéfredaktora alebo ak šéfredaktor
nie je ustanovený (napr. po tom ako vydavateľ predchádzajúceho šéfredaktora
odvolal alebo ak predchádzajúci šéfredaktor zomrel), žiadosť o uverejnenie
opravy podaná pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona bude neúčinná, pretože tu
nebude existovať subjekt povinný opravu uverejniť. Žiadateľ o uverejnenie
opravy potom nebude mať ani proti komu podať návrh na začatie konania
o povinnosť uverejniť odpoveď, resp. ak by takéto konanie už prebiehalo
súd by ho musel zastaviť. Preto sa navrhuje, ak ku dňu účinnosti tohto zákona zanikne
funkcia šéfredaktora alebo ak šéfredaktor nie je ustanovený, aby práva
a povinnosti podľa odsekov 5 a 6 prešli na vydavateľa.
K § 16
Zrušovacie ustanovenia
Zrušuje sa súčasný platný zákon o periodickej tlači a zákon o rozdelení pôsobnosti medzi Českou republikou a Slovenskou republikou vo veciach tlače.
Čl. II
Navrhuje sa
výška poplatkov pri evidencii periodickej tlače v sadzobníku správnych poplatkov - zápis do zoznamu periodickej tlače vo
výške 300 Sk, zápis zmeny vydavateľa periodickej tlače 200 Sk, zmena názvu
periodickej tlače 200 Sk, zmena zápisu v zozname periodickej tlače
vydavateľa a názvu periodickej tlače spolu vo výške 200 Sk
Čl. III
Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona
Čl. IV
Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona
Čl. V
Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona
Čl. VI
Navrhovaná novelizácia zákona nadväzuje na terminológiu navrhovaného zákona
Čl. VII
Účinnosť navrhovaného zákona o periodickej tlači sa s prihliadnutím na legislatívny proces navrhuje od 1. januára 2008.