Zásady vlády Slovenskej republiky na vykonávanie zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky
v znení neskorších predpisov
Tieto zásady upravujú zjednotenie výkladu ustanovení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o štátnom jazyku“) vrátane postupu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) pri výkone dohľadu nad dodržiavaním tých ustanovení zákona o štátnom jazyku, ktoré podliehajú dohľadu ministerstva kultúry podľa § 9 zákona o štátnom jazyku, pri ukladaní sankcií ministerstvom kultúry podľa § 9a zákona o štátnom jazyku, ako aj pri spolupráci s odbornými slovakistickými pracoviskami v súvislosti s prerokovávaním a schvaľovaním kodifikovanej podoby štátneho jazyka.
Článok 1
Výklad ustanovení zákona o štátnom jazyku
Aplikácia všetkých ustanovení zákona o štátnom jazyku sa uskutočňuje uplatňovaním jednotlivých metód výkladu práva. Ide spravidla o taký spôsob objasňovania zmyslu interpretovaného textu, v rámci ktorého sa jednotlivé metódy výkladu uplatňujú vo vzájomnom prepojení, pričom žiadna z nich nemá mať absolútnu prednosť. Jednotlivé uplatnené metódy by sa mali navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho predpisu. Východiskom v procese interpretácie a aplikácie práva je síce gramatický výklad textu právneho predpisu, interpret však musí tiež zohľadniť účel zákona, systematickú súvislosť a logické väzby medzi jednotlivými normami zákona. Napr. nie je možné vychádzať len z jazykového, resp. mechanického výkladu, ktorý je v zjavnom rozpore s účelom právnej normy. Jednou zo základných interpretačných metód je príkaz ústavne konformnej interpretácie jednoduchého práva, najmä v prípade, ak ustanovenie právneho predpisu umožňuje rozdielnu interpretáciu. Legitímnym účelom všetkých ustanovení zákona o štátnom jazyku je výhradne ochrana a podpora štátneho jazyka v úradnom styku a ochrana práv občanov Slovenskej republiky používajúcich štátny jazyk na prijímanie a poskytovanie informácií v štátnom jazyku bez obmedzení. Ochrana týchto práv je legitímnym cieľom zásahu do základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb vrátane obcí, pričom opatrenie na ochranu týchto práv občanov Slovenskej republiky používajúcich štátny jazyk musí byť na dosiahnutie tohto cieľa nevyhnutné a primerané. Pri výklade ustanovení zákona o štátnom jazyku sa uplatní ústavný zákaz diskriminácie podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky pri aplikácii základných práv a slobôd, a to bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie, pričom nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať. Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť občanovi, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, na ujmu. Pri uplatnení zákona o štátnom jazyku voči občanovi, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšine, alebo osobe, prostredníctvom ktorej sa uskutočňuje ústavné právo príslušníkov národnostných menšín alebo etnických skupín na ich všestranný rozvoj, najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny alebo skupiny rozvíjať vlastnú kultúru, právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku, združovať sa v národnostných združeniach, zakladať a udržiavať vzdelávacie a kultúrne inštitúcie, právo na vzdelanie v ich jazyku, právo používať ich jazyk v úradnom styku, právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menšín a etnických skupín, právo na osvojenie si štátneho jazyka, sa osobitne starostlivo postupuje podľa metód výkladu uvedených v tomto článku. Všetky doteraz prijaté zákony umožňujúce používanie jazykov národnostných menšín osobitne zákon č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. majú vo vzťahu k zákonu o štátnom jazyku postavenie lex specialis derogat general.
Jazykový režim upravený právom Únie nie je ustanoveniami zákona o štátnom jazyku dotknutý.
Článok 2
Výklad niektorých pojmov zákona o štátnom jazyku
Na účel zákona o štátnom jazyku
a) úradný styk je súhrn činností a úkonov štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom, zamestnancov a štátnych zamestnancov týchto orgánov a právnických osôb, zamestnancov dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek pri výkone ich úradných povinností. Použitie pojmu služobný styk na účel ustanovenia § 6 ods. 1 zákona o štátnom jazyku je významovo totožné s pojmom úradný styk. Pojem služobný styk sa používa na zvýraznenie služobného charakteru úradných činností v subjektoch uvedených v § 6 ods. 1 zákona o štátnom jazyku. Rozsah služobného styku v § 6 ods. 1 zákona o štátnom jazyku je obmedzený na služobný styk výhradne vo vnútorných služobných činnostiach a úkonoch subjektov vymenovaných v § 6 ods. 1 zákona o štátnom jazyku,
b) verejný styk je vymedzený rozsahom úpravy ustanovení § 5 a 8 zákona o štátnom jazyku. Pojem verejný styk nie je normatívnym pojmom zákona o štátnom jazyku, slúži len ako informatívny pojem v nadpise § 5 a 8 zákona o štátnom jazyku,
c) právnická osoba zriadená štátnym orgánom, orgánom územnej samosprávy a iným orgánom verejnej správy je rozpočtová organizácia a príspevková organizácia,
d) právnická osoba zriadená zákonom je právnická osoba, ktorú zriadil zákon na plnenie zákonom ustanovených úloh vo verejnom záujme. Je to Environmentálny fond, Garančný fond investícií, Fond ochrany vkladov, Audiovizuálny fond, Protidrogový fond, Štátny fond rozvoja bývania, Štátna pokladnica, Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, Sociálna poisťovňa, Akadémia ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika, Slovenská zdravotnícka univerzita v Bratislave, Akadémia Policajného zboru v Bratislave, Univerzita Komenského v Bratislave, Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach, Prešovská univerzita v Prešove, Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici, Trnavská univerzita v Trnave, Slovenská technická univerzita v Bratislave, Technická univerzita v Košiciach, Žilinská univerzita v Žiline, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Ekonomická univerzita v Bratislave, Slovenská poľnohospodárska univerzita v Nitre, Technická univerzita vo Zvolene, Vysoká škola múzických umení v Bratislave, Vysoká škola výtvarných umení v Bratislave, Akadémia umení v Banskej Bystrici, Katolícka univerzita v Ružomberku, Univerzita J. Selyeho v Komárne, Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi, Slovenský pozemkový fond, Pôžičkový fond pre začínajúcich pedagógov, Exportno-importná banka Slovenskej republiky, Notárska komora Slovenskej republiky, Slovenská advokátska komora, Komora kominárov Slovenska, Recyklačný fond, Slovenský rozhlas, Slovenská televízia, Železnice Slovenskej republiky, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Komora veterinárnych lekárov Slovenskej republiky, Komora geodetov a kartografov, Slovenská lesnícka komora, Matica slovenská, Slovenská živnostenská komora, Slovenská banská komora, Slovenská komora daňových poradcov, Komora reštaurátorov, Slovenská komora psychológov, Slovenská komora audítorov, Slovenská komora architektov, Slovenská komora stavebných inžinierov, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Slovenská lekárska komora, Slovenská komora zubných lekárov, Slovenská lekárnická komora, Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek, Slovenská komora medicínsko-technických pracovníkov, Slovenská komora fyzioterapeutov, Slovenská komora zubných technikov, Slovenská komora ortopedických technikov, Slovenská komora iných zdravotníckych pracovníkov, Slovenská komora patentových zástupcov, Slovenská komora exekútorov, Slovenská komora výcvikových zariadení autoškôl, Slovenská poľovnícka komora, Fond národného majetku, Literárny fond, Hudobný fond, Fond výtvarných umení, Študentský pôžičkový fond, Pôdohospodárska platobná agentúra, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, Agentúra na podporu výskumu a vývoja, Slovenská akadémia vied. Banky, zdravotné poisťovne, zdravotnícke zariadenia, subjekty poskytujúce poštové, dopravné a telekomunikačné služby nie sú právnickými osobami zriadenými zákonom. Právnická osoba zriadená zákonom nie je vo vlastníctve inej osoby,
e) pošta je stála prevádzkareň určená na vyberanie a distribúciu poštových zásielok a na predaj poštových cenín a kontaktné miesto, ktorým je osoba oprávnená vyberať poštové zásielky na základe zmluvy s poskytovateľom univerzálnej služby a určený zamestnanec poskytovateľa univerzálnej služby,
f) hasičská jednotka je hasičská jednotka Hasičského a záchranného zboru, obce, právnickej osoby a fyzickej osoby podnikateľa,
g) rokovanie v orgánoch a právnických osobách podľa § 3 ods. 1 zákona o štátnom jazyku je rokovanie v štátnych orgánoch, orgánoch územnej samosprávy, iných orgánoch verejnej správy, nimi zriadených právnických osobách, právnických osobách zriadených zákonom,
h) úradná agenda je len úradná agenda týkajúca sa výkonu úradných povinností štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb a právnických osôb zriadených zákonom, zamestnancov a štátnych zamestnancov týchto orgánov a právnických osôb, zamestnancov dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušníkov ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek, a aj tlačovina určená na ich úradné, služobné a prevádzkové potreby,
i) úradná agenda týkajúca sa informácií určených pre verejnosť je aj zverejňovanie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov,
j) agenda cirkví a náboženských spoločností určená pre verejnosť je písomná agenda súvisiaca s uzavretím manželstva pred orgánom cirkvi vrátane záznamov o uzavretých manželstvách,
k) informačný systém a vzájomný styk orgánov a právnických osôb podľa § 3 ods. 1 zákona o štátnom jazyku je informačný systém a vzájomný styk štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom,
l) iný jazyk je každý jazyk okrem štátneho jazyka, ktorým je slovenský jazyk. Iný jazyk v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku je len cudzí jazyk,
m) cudzí jazyk je každý jazyk okrem štátneho jazyka a jazykov národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky,
n) jazyk národnostnej menšiny je jazyk národnostnej menšiny žijúcej na území Slovenskej republiky. Ide o jazyk bulharskej národnostnej menšiny, jazyk českej národnostnej menšiny, jazyk chorvátskej národnostnej menšiny, jazyk maďarskej národnostnej menšiny, jazyk moravskej národnostnej menšiny, jazyk nemeckej národnostnej menšiny, jazyk poľskej národnostnej menšiny, jazyk rómskej národnostnej menšiny, jazyk rusínskej národnostnej menšiny, jazyk ruskej národnostnej menšiny, jazyk ukrajinskej národnostnej menšiny, jazyk židovskej národnostnej menšiny,
o) geografický názov je názov obce určený nariadením vlády Slovenskej republiky, názov časti obce určený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, názov ulice určený nariadením obce, názov iného verejného priestranstva určený nariadením obce a názov iného geografického objektu štandardizovaný Úradom geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, ktorým je
1. názov nesídelného geografického objektu z územia Slovenskej republiky,
2. názov špecifického sídelného objektu z územia Slovenskej republiky,
3. vžitá podoba slovenského názvu sídelného geografického objektu z územia mimo Slovenskej republiky,
4. vžitá podoba nesídelného geografického objektu z územia mimo Slovenskej republiky,
5. vžitá podoba špecifického sídelného objektu z územia mimo Slovenskej republiky a
6. názov mimozemského objektu.
Pojem „geografické názvy, ktoré sú vžité a zaužívané v jazyku národnostnej menšiny“, ktorý sa používa v § 13 ods. 2 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 37/2009 Z. z., nie je na účel zákona o štátnom jazyku geografický názov,
p) označenie v jazyku národnostnej menšiny je označenie obce v jazyku národnostnej menšiny podľa Zoznamu označení obcí v jazykoch národnostných menšín podľa okresov, ktorý tvorí prílohu zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 191/1994 Z. z. o označovaní obcí v jazyku národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z., označenie ulice v jazyku národnostnej menšiny v obci zaradenej do Zoznamu obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, ktorý tvorí prílohu nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z., a označenie iných miestnych geografických objektov (značení) v obci zaradenej do Zoznamu obcí, v ktorých občania Slovenskej republiky patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, ktorý tvorí prílohu nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 221/1999 Z. z. Označenie v jazyku národnostnej menšiny nie je geografický názov,
q) pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor písomných dokumentov, ktorými sa riadi proces výchovy a vzdelávania, a súbor písomností, podľa ktorých vydáva škola alebo školské zariadenie verejné listiny a rozhodnutia. Pedagogickú dokumentáciu tvoria učebné plány, výchovné plány, učebné osnovy, výchovné osnovy, vzdelávacie štandardy, výchovné štandardy, triedna kniha, triedny výkaz, katalógový list dieťaťa, katalógový list žiaka, osobný spis dieťaťa, osobný spis žiaka, protokol o maturitnej skúške, protokol o záverečnej skúške, protokol o absolutóriu, protokoly o komisionálnych skúškach, denný záznam školského zariadenia, rozvrh hodín, protokol o štátnej jazykovej skúške, školský poriadok školy, školský poriadok školského zariadenia, plán výchovno-vzdelávacej činnosti, plán práce školy, plán práce školského zariadenia, denník výchovnej skupiny, tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov, rozhodnutia podľa osobitných predpisov napríklad podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a podľa § 5 zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uvedené písomné dokumenty priamo podliehajú vecnému dohľadu príslušných kontrolných orgánov,
r) ďalšia dokumentácia školy alebo školského zariadenia je súbor dokumentov, ktorými sa zabezpečuje organizácia a riadenie škôl a školských zariadení. Ďalšiu dokumentáciu tvorí návrh na prijatie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do špeciálnej školy, do špeciálnej materskej školy, do základnej školy a do strednej školy, správa zo psychologického alebo špeciálno-pedagogického vyšetrenia, písomné vyjadrenie k školskému začleneniu, individuálny výchovno-vzdelávací program individuálne začleneného žiaka, štatút školského zariadenia, organizačný poriadok, zoznam škôl a školských zariadení, s ktorými školské zariadenie spolupracuje, zápisnice z rokovania pedagogickej rady, predmetovej komisie a metodického združenia a zo zasadnutia výchovnej komisie, prehľadný rozvrh hodín celej školy a jednotlivých tried, dokumentácia o voliteľných predmetoch a záujmovej činnosti, vedenie agendy spojenej s organizovaním školských výletov a exkurzií, lyžiarskych a plaveckých výcvikov, školy v prírode a ďalších aktivít, ročný plán kontrolnej činnosti riaditeľa a zástupcu riaditeľa, zápisnice o inšpekciách a iných kontrolách, prehľad o použití finančných prostriedkov určených pre potreby školy a výchovno-vzdelávacieho procesu poskytnutých zriaďovateľom, sponzorských darov a iných darov, prehľad o rozsahu vyučovacej a výchovnej činnosti zamestnancov a odbornej spôsobilosti učiteľov a vychovávateľov školských klubov detí, prehľad o ďalšom vzdelávaní pedagogických a nepedagogických zamestnancov aj z oblasti bezpečnosti zdravia a ochrany pri práci, rokovací poriadok pedagogickej rady, pracovný poriadok zamestnancov, evidencia o školských úrazoch žiakov, evidencia sťažností, registratúrny poriadok, kolektívna zmluva. Uvedené písomné dokumenty priamo podliehajú vecnému dohľadu príslušných kontrolných orgánov,
s) výchova je komplexný proces učenia a socializácie zameraný na dieťa alebo žiaka s cieľom rozvíjať jeho osobnosť po stránke telesnej a duševnej. Súčasťou výchovného procesu je aj kontakt pedagogického zamestnanca so zákonným zástupcom dieťaťa alebo žiaka,
t) vzdelávanie je cielene organizovaný a realizovaný proces výchovného a vzdelávacieho pôsobenia a učenia zameraného na rozvoj dieťaťa alebo žiaka v súlade s jeho predpokladmi a podnetmi, ktoré stimulujú jeho vlastnú snahu stať sa harmonickou osobnosťou. Súčasťou vzdelávacieho procesu je aj kontakt pedagogického zamestnanca so zákonným zástupcom dieťaťa alebo žiaka,
u) miestny rozhlas a iné technické zariadenie je technické zariadenie, prostredníctvom ktorého sa priamo sprostredkúvajú oznamy určené na informovanie verejnosti vnímateľné sluchom. Takýmto technickým zariadením nie je internet,
v) neperiodická publikácia je účelová tlačovina, rozmnoženina literárneho, fotografického, vedeckého alebo umeleckého diela vydaná spravidla jednorazovo jedenkrát ročne, a to aj po častiach, nezávisle od formy a spôsobu spracovania, vydania alebo výroby. Neperiodická publikácia nie je periodická tlač alebo iné periodikum vydávané najmenej dvakrát ročne pod rovnakým názvom, s označením periodicity a v úprave príznačnej pre taký druh tlačoviny, trojrozmerné kartografické dielo, základné štátne mapové a tematické štátne mapové dielo, trojrozmerná rozmnoženina výtvarného diela, rozmnoženina určená na použitie v spoločenskom alebo rodinnom živote, najmä pozvánka a oznámenie, bankovka, minca, známka, kolok, žreb, cenný papier, vkladový list, platobná karta a iné ceniny, telefónna karta, voličský preukaz, zoznam voličov, hlasovací lístok a zápisnice o výsledkoch volieb a o výsledkoch referenda, rozmnoženina literárneho, vedeckého alebo umeleckého diela, ktorá má menej ako 50 výtlačkov,
w) príležitostná tlačovina je rozmnoženina, ktorá nie je periodickou tlačou ani neperiodickou publikáciou,
x) kultúrne podujatie je divadelné, filmové a iné audiovizuálne predstavenie, koncerty, hudobná a tanečná produkcia, výstava diel výtvarných umení, diel úžitkového umenia a prác ľudovej výtvarnej tvorivosti, festival a prehliadka v oblasti kultúry a umenia, tanečná zábava a iná akcia v oblasti spoločenskej zábavy, ak sa koná pre individuálne neurčených návštevníkov alebo na mieste verejnosti prístupnom. Za kultúrne podujatie sa nepovažuje zhromaždenie zvolané na základe zákona č. 84/1990 Z. z. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov. Kultúrne podujatie národnostnej menšiny je podujatie súvisiace s vlastnou kultúrou národnostnej menšiny, ako aj podujatie súvisiace s inou kultúrou, ak sa uskutočňuje v jazyku národnostnej menšiny,
y) výchovno-vzdelávacie podujatie je podujatie určené na výchovu a vzdelávanie, ak sa koná pre individuálne neurčených návštevníkov alebo na mieste verejnosti prístupnom,
z) sprievodné uvádzanie programu je veľmi krátka informácia o jednotlivom programe kultúrneho a výchovno-vzdelávacieho podujatia, ktorá odznie na začiatku podujatia pred prvým programom alebo pred príslušným programom,
aa) pamätník a pomník je dielo, ktoré oslovuje verejnosť a je s ňou priamo vo fyzickom alebo vizuálnom kontakte, jeho účelom je vlastné pôsobenie na obyvateľstvo (napr. vzdanie úcty, vzbudzovanie alebo oživovanie spomienok na významné osobnosti alebo udalosti), zhromažďovanie záujmového okruhu obyvateľov s cieľom vykonať určitý obrad (napr. pietne, oslavné, spomienkové zhromaždenie) a umelecké pôsobenie. Pamätník a pomník nie je náhrobný kameň, náhrobná doska ani náhrobná tabuľa,
bb) záväzné stanovisko ministerstva kultúry pre stavebníka je stanovisko ministerstva kultúry, ktorým ministerstvo kultúry po posúdení stavebníkom navrhnutého textu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli zaväzuje stavebníka z dôvodu predchádzania dodatočným zásahom do textu nápisu na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli, ktoré by v prípade zistenia nesúladu so zákonom o štátnom jazyku musel stavebník vykonať na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli, rešpektovať ustanovenia zákona o štátnom jazyku týkajúce sa jazykovej stránky textu v štátnom jazyku a v prípade inojazyčného textu aj poradia inojazyčného textu vo vzťahu k textu v štátnom jazyku, veľkosti inojazyčného textu v pomere k veľkosti textu v štátnom jazyku, obsahovej totožnosti inojazyčného textu s textom v štátnom jazyku, ako aj geografického názvu. Záväzné stanovisko nie je rozhodnutím v správnom konaní. Záväzné stanovisko je platné, kým pri výkone dohľadu nad dodržiavaním zákona o štátnom jazyku a v správnom konaní o uložení pokuty za porušenie povinností podľa zákona o štátnom jazyku nie je preukázaný opak. Dodatočná neplatnosť záväzného stanoviska nemôže byť použitá v neprospech stavebníka,
cc) písomný právny úkon v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu je písomný právny úkon v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu vyhotovený podľa ustanovení zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov,
dd) finančná dokumentácia je účtovníctvo a účtovná závierka, ktoré sú vedené a zostavené podľa zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov okrem účtovných dokladov,
ee) technická dokumentácia je len technická dokumentácia, ktorej vyhotovenie alebo predloženie sa vyžaduje na účel konania podľa osobitného predpisu platného v Slovenskej republike,
ff) stanovy združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností sú stanovy združení, spolkov, politických strán, politických hnutí a obchodných spoločností, ktoré sú zapísané do registrov podľa zákonov platných v Slovenskej republike,
gg) agenda zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb sú dokumenty vrátane záznamov a údaje vrátane informačných systémov v písomnej forme alebo elektronickej forme, ktorých vyhotovenie, poskytovanie, sprístupňovanie alebo vedenie výslovne požadujú zákony Slovenskej republiky najmä zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov, zákon č. 579/2004 Z. z. o záchrannej zdravotnej službe v znení neskorších predpisov, zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov a zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách. Takéto písomné dokumenty priamo podliehajú vecnému dohľadu príslušných kontrolných orgánov,
hh) zdravotnícke zariadenie je prevádzkový útvar zriadený na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Je ním: zdravotnícke zariadenie ambulantnej zdravotnej starostlivosti, ktorým je ambulancia všeobecná, ambulancia špecializovaná, ambulancia lekárskej služby prvej pomoci, ambulancia lekárskej služby prvej pomoci pre dospelých, ambulancia lekárskej služby prvej pomoci pre deti a dorast, ambulancia špecializovaná zubno-lekárska služba prvej pomoci, ambulancia záchrannej zdravotnej služby, ambulancia rýchlej lekárskej pomoci, ambulancia rýchlej zdravotnej pomoci, ambulancia rýchlej lekárskej pomoci s vybavením mobilnej intenzívnej jednotky, ambulancia vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby, zariadenie na poskytovanie jednodňovej zdravotnej starostlivosti, stacionár, poliklinika, agentúra domácej ošetrovateľskej starostlivosti, zariadenie spoločných vyšetrovacích a liečebných zložiek, mobilný hospic; zdravotnícke zariadenie ústavnej zdravotnej starostlivosti, ktorým je nemocnica všeobecná, nemocnica špecializovaná, liečebňa, hospic, dom ošetrovateľskej starostlivosti, prírodné liečebné kúpele, kúpeľná liečebňa, zariadenie biomedicínskeho výskumu; zdravotnícke zariadenie lekárenskej starostlivosti, ktorým je nemocničná lekáreň, verejná lekáreň vrátane jej pobočky, výdajňa zdravotníckych pomôcok, verejná lekáreň zriadená ako výučbová základňa. Zdravotnícke zariadenie nie je operačné stredisko tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby,
ii) zariadenie sociálnych služieb je zariadenie na zabezpečenie nevyhnutných podmienok na uspokojovanie základných životných potrieb, ktorým je nocľaháreň, útulok, domov na pol ceste, nízkoprahové denné centrum, zariadenie núdzového bývania; zariadenie dočasnej starostlivosti o deti, nízkoprahové denné centrum pre deti a rodinu; zariadenie pre fyzické osoby odkázané na pomoc inej fyzickej osoby a pre fyzické osoby, ktoré dovŕšili dôchodkový vek, ktorým je zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, denný stacionár,
jj) nápis, reklama a oznam určený na informovanie verejnosti je nápis, reklama a oznam umiestnený na verejnosti prístupnom mieste alebo na mieste viditeľnom z verejnosti prístupného miesta, ktorý je určený na informovanie verejnosti,
kk) kodifikovaná podoba štátneho jazyka rešpektuje všeobecne platnú a všeobecne záväznú normu spisovného jazyka, ktorý je nadnárečovou a celospoločensky platnou formou národného jazyka. Ide o spoločný celonárodný jazyk, ktorý sa používa vo verejnej komunikácii na celom území štátu. Spisovný jazyk je úradným, oficiálnym jazykom úradov (tvorí sa v ňom štátna, legislatívna, obchodná, súdna a pod. administratíva), škôl (prebieha v ňom výchovný a vzdelávací proces na všetkých stupňoch škôl) a iných verejných, štátnych a samosprávnych orgánov, používa sa vo vedeckej a popularizačnej literatúre, ako prostriedok komunikácie v spoločenských oznamovacích prostriedkoch, uplatňuje sa v medzinárodnom styku, tezaurujú sa v ňom všetky vedecké, technické, umelecké a kultúrne výsledky práce národného spoločenstva a pod. Kodifikovanú podobu jazyka si osvojujú všetci používatelia slovenského jazyka od samého začiatku povinnej školskej dochádzky. Táto podoba je opísaná vo všetkých školských jazykových príručkách,
ll) zásah do kodifikovanej podoby štátneho jazyka v rozpore so zákonitosťami štátneho jazyka je svojvoľné zavádzanie zmien do platnej kodifikovanej podoby štátneho jazyka,
mm) kodifikácia predstavuje súhrn pravidiel, podľa ktorých funguje spisovný jazyk vo všetkých jazykových rovinách. Opiera sa o vedecký opis súčasnej spisovnej slovenčiny, je záväzná pre používateľov spisovného jazyka, zaručuje mu jeho celospoločensky jednotnú podobu a hladké fungovanie v komunikačnej praxi. Dotýka sa hovorenej i písomnej podoby spisovného jazyka, predovšetkým hláskoslovnej a gramatickej roviny a výslovnosti. Na základe spoločenských potrieb súvisiacich s vývinom jazykovej normy dochádza z času na čas aj k zmene kodifikácie, ktorú na základe dlhodobého systematického výskumu pripravujú výskumní pracovníci a príslušné jazykovedné inštitúcie.
Článok 3
Úradný styk
Štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom sú povinné používať štátny jazyk na celom území Slovenskej republiky. Uskutočňovanie tejto povinnosti neobmedzuje súčasné používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku na území obcí, kde občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, pričom na území týchto obcí naďalej platí, že:
a) orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy poskytne odpoveď na písomné podanie občana, ktorý je osobou patriacou k národnostnej menšiny, aj v jazyku národnostnej menšiny s výnimkou verejných listín,
b) orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy vydáva na požiadanie rozhodnutie v správnom konaní v rovnopise aj v jazyku národnostnej menšiny,
c) orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy umiestňuje svoje označenie na budovách aj v jazyku národnostnej menšiny,
d) orgán územnej samosprávy poskytuje občanom úradné formuláre vydané v štátnom jazyku v rozsahu pôsobnosti tohto orgánu na požiadanie aj v jazyku národnostnej menšiny,
e) dôležité informácie, najmä výstražné, upozorňujúce a zdravotnícke, sa uvádzajú na miestach prístupných pre verejnosť viditeľným a prístupným spôsobom aj v jazyku menšiny. V núdzových situáciách, napr. pri požiari, havárii a inom stave ohrozujúcom život, zdravie a majetok sa dôležité informácie simultánne sprístupňujú aj v jazyku národnostnej menšiny, ak príslušná osoba ovláda jazyk národnostnej menšiny,
f) orgán štátnej správy a orgán územnej samosprávy v rámci svojej pôsobnosti zabezpečuje na požiadanie informácie o všeobecne záväzných právnych predpisoch aj v jazyku národnostnej menšiny,
g) rokovanie orgánu územnej samosprávy sa môže uskutočňovať aj v jazyku menšiny, ak s tým súhlasia všetci prítomní. Poslanec obecného zastupiteľstva má právo používať na rokovaní tohto orgánu jazyk menšiny. Tlmočenie zabezpečí obec,
h) kronika obce sa môže viesť aj v jazyku národnostnej menšiny pri zachovaní obsahovej totožnosti znenia v jazyku národnostnej menšiny so znením v štátnom jazyku,
i) povinná osoba podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov zverejňuje informácie podľa § 6 zákona č. 211/2000 Z. z. v znení neskorších predpisov aj v jazyku národnostnej menšiny,
j) označenie ulice a iného geografického objektu sa môže na základe nariadenia obce umiestniť aj v jazyku národnostnej menšiny.
Povinné používanie štátneho jazyka v orgáne štátnej správy a v orgáne územnej samosprávy na území obcí, kde občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, sa nedotýka povinnosti tohto orgánu vytvárať podmienky na používanie jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku ani práv občanov patriacich k národnostnej menšine používať jazyk národnostnej menšiny v úradnom styku v rozsahu zaručenom zákonom č. 184/1999 Z. z. o používaní jazykov národnostných menšín v znení zákona č. 318/2009 Z. z. Systém ďalšieho vzdelávania zamestnancov orgánov verejnej správy zabezpečuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
Povinné používanie štátneho jazyka štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, inými orgánmi verejnej správy, nimi zriadenými právnickými osobami a právnickými osobami zriadenými zákonom neobmedzuje používanie cudzích jazykov týmito orgánmi a právnickými osobami v úradnom styku s cudzinou v súlade so zaužívanou praxou v medzinárodnom styku.
Povinnosť ovládať štátny jazyk majú zamestnanci a štátni zamestnanci štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom, dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek. Zamestnanci orgánu štátnej správy a orgánu územnej samosprávy nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny. Zákon o štátnom jazyku neustanovuje povinnosť preukazovania znalosti štátneho jazyka pri prijímaní do zamestnania. Zamestnávateľ si môže zvoliť jeden alebo viac z nasledujúcich spôsobov, akým uchádzač o zamestnanie preukáže ovládanie štátneho jazyka: formu ústneho pohovoru, formu písomného testu, predloženie dokladu o ovládaní štátneho jazyka. Zamestnávateľ nesmie znevýhodňovať uchádzača o zamestnanie z dôvodu príslušnosti k národnostnej menšine, etnického pôvodu a jazyka.
Povinnosť používať v úradnom styku štátny jazyk majú zamestnanci a štátni zamestnanci štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom, dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušníci ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek. Uskutočňovanie tejto povinnosti neobmedzuje tieto osoby v súčasnom používaní jazyka národnostnej menšiny v úradnom styku na území obcí, kde občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, ak sú občanmi patriacimi k takejto národnostnej menšine a ak pri takejto komunikácii nie je prítomná tretia osoba, ktorá neovláda jazyk národnostnej menšiny; za prítomnosti takejto tretej osoby sa musí používať štátny jazyk. Tým nie je dotknutá povinnosť zamestnanca a štátneho zamestnanca týchto orgánov používať štátny jazyk v úradnom styku s osobou, ktorá ovláda jazyk národnostnej menšiny a chce komunikovať v štátnom jazyku. V obciach, kde občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, môže občan patriaci k takejto národnostnej menšine používať v úradnom styku so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, inými orgánmi verejnej správy, nimi zriadenými právnickými osobami a právnickými osobami zriadenými zákonom a so zamestnancami a štátnymi zamestnancami štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom, dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušníkmi ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek jazyk takej národnostnej menšiny. Takýto občan má právo podať písomné podanie orgánom štátnej správy a orgánom územnej samosprávy aj v jazyku takej národnostnej menšiny.
Občania, ktorí patria k národnostnej menšine, môžu v úradnom styku pri ústnej komunikácii používať jazyk národnostnej menšiny na území obcí, kde občania patriaci k národnostnej menšine netvoria najmenej 20 % obyvateľstva, ak pri takejto komunikácii nie je prítomná tretia osoba, ktorá nie je príslušníkom tej istej národnostnej menšiny alebo ktorá je príslušníkom tej istej národnostnej menšiny a neprejaví výslovný súhlas s ústnou komunikáciou v úradnom styku v jazyku národnostnej menšiny.
Ak osoba, ktorá je v úradnom styku so zamestnancom a štátnym zamestnancom štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom, dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušníkom ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek neovláda štátny jazyk a nemá takú povinnosť podľa zákona o štátnom jazyku alebo osobitných predpisov a zamestnanec a štátny zamestnanec štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom, dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušník ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek chce v úradnom styku s touto osobou použiť jazyk, ktorému táto osoba rozumie, a použitie takého jazyka neobmedzujú osobitné predpisy, zamestnanec a štátny zamestnanec štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, iných orgánov verejnej správy, nimi zriadených právnických osôb, právnických osôb zriadených zákonom, dopravy, pôšt a telekomunikácií, príslušník ozbrojených síl Slovenskej republiky, ozbrojených bezpečnostných zborov, iných ozbrojených zborov a hasičských jednotiek môže použiť aj tento iný jazyk.
Vnútorný služobný styk v ozbrojených silách, v Policajnom zbore, v Slovenskej informačnej službe, v Zbore väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky, v Železničnej polícií, v Hasičskom a záchrannom zbore a v obecnej polícii sa však uskutočňuje výhradne v štátnom jazyku.
Jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka (napr. český jazyk) môže v úradnom styku (vrátane písomných podaní) so štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, inými orgánmi verejnej správy, nimi zriadenými právnickými osobami a právnickými osobami zriadenými zákonom použiť každá fyzická osoba, ktorej materinský jazyk je jazyk spĺňajúci požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka bez ohľadu na to, či je občan Slovenskej republiky alebo nie je občan Slovenskej republiky. Listiny v jazyku spĺňajúcom požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, iný orgán verejnej správy, nimi zriadená právnická osoba a právnická osoba zriadená zákonom povinná prijať, iba ak sú vydané alebo overené príslušnými orgánmi Českej republiky a ak osobitný predpis neustanovuje výlučné podávanie listín v úradnom styku v štátnom jazyku.
Zákonom o štátnom jazyku sa neobmedzuje dobrovoľné vytváranie podmienok na organizované vzdelávanie osôb v jazykoch národnostných menšín.
Článok 4
Geografický názov
Geografický názov sa pri
jazykovom prejave v štátnom jazyku, jazyku národnostnej menšiny a v cudzom
jazyku na účel zákona o štátnom jazyku používa spôsobom vylučujúcim použitie
iného pojmu označujúceho geografický objekt okrem používania geografického
názvu v učebniciach, v učebných textoch a v pracovných zošitoch vydávaných
v jazyku národnostnej menšiny a používania geografického názvu vo
vysielaní rozhlasovej programovej služby v jazyku národnostnej menšiny a v
cudzom jazyku, vo vysielaní televíznej programovej služby v jazyku národnostnej
menšiny a v cudzom jazyku, v periodickej tlači v jazyku národnostnej
menšiny a v cudzom jazyku a v neperiodickej publikácii v jazyku
národnostnej menšiny a v cudzom jazyku. Spôsob používania geografického
názvu vo vysielaní rozhlasovej programovej služby v jazyku národnostnej menšiny
a v cudzom jazyku a vo vysielaní televíznej programovej služby v jazyku
národnostnej menšiny a v cudzom jazyku určí Rada pre vysielanie
a retransmisiu v spolupráci s Úradom geodézie, kartografie
a katastra; Rada pre vysielanie a retransmisiu vykonáva dohľad nad
takto určeným spôsobom používania geografického názvu. Použitie geografického
názvu, ktorým je vžitá podoba slovenského názvu sídelného geografického
objektu z územia mimo Slovenskej republiky, vžitá podoba nesídelného
geografického objektu z územia mimo Slovenskej republiky, vžitá podoba
špecifického sídelného objektu z územia mimo Slovenskej republiky a názov
mimozemského objektu, ktoré sú štandardizované Úradom geodézie, kartografie a
katastra Slovenskej republiky, sa nevyžaduje v jazykovom prejave v jazyku
národnostnej menšiny a v cudzom jazyku. Používanie geografického
názvu v periodickej tlači nepodlieha dohľadu žiadneho orgánu verejnej
správy. Výnimky podľa prvej vety tohto článku z používania geografického
názvu spôsobom vylučujúcim použitie iného pojmu označujúceho geografický
objekt, ako aj výnimky z výkonu dohľadu podľa druhej a štvrtej vety
tohto článku sa nedotýkajú zodpovednosti fyzickej osoby za priestupok proti
poriadku na úseku geodézie a kartografie a zodpovednosti právnickej osoby
za porušenie poriadku na úseku geodézie a kartografie podľa § 23 ods. 1
písm. e) a § 25 ods. 1 písm. d) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
215/1995 Z. z. o geodézii a kartografii v znení zákona č.
423/2003 Z. z. Spôsob používania geografických názvov v inojazyčnej
periodickej tlači vydávanej v Slovenskej republike, v inojazyčných
neperiodických publikáciách vydávaných v Slovenskej republike a v
kartografických dielach vydávaných v Slovenskej republike v cudzích
jazykoch určených na vývoz a predaj mimo územia Slovenskej republiky určí
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v súlade s
medzinárodnými zásadami štandardizácie geografických názvov
a v zmysle rezolúcií konferencií Organizácie spojených národov
o geografickom názvosloví. Používanie geografického názvu sa nedotýka
používania označenia v jazyku národnostnej menšiny.
Článok 5
Školstvo
Pedagogickí pracovníci na
všetkých školách a v školských zariadeniach na území Slovenskej
republiky s výnimkou zahraničných pedagógov a lektorov sú povinní
ovládať a používať štátny jazyk slovom aj písmom. Pedagogickí pracovníci
nemajú túto povinnosť pri výučbe na vysokých školách, pri výučbe iných jazykov,
pri výchove a vzdelávaní v inom jazyku ako štátnom jazyku.
Pedagogickí zamestnanci pri výkone pedagogickej činnosti a odborní zamestnanci
pri výkone odbornej činnosti majú právo na
kontinuálne vzdelávanie a profesijný rozvoj v jazyku, v ktorom pedagogickú
činnosť alebo odbornú činnosť vykonávajú.
Ministerstvo školstva Slovenskej republiky prispieva odbornou, technickou a finančnou pomocou a poradenstvom školám a školským zariadeniam, v ktorých sa uskutočňuje výchova a vzdelávanie v jazyku národnostnej menšiny, na zabezpečovanie dvojjazyčnosti pedagogickej dokumentácie, najmä tej, ktorú Ministerstvo školstva Slovenskej republiky nevydáva alebo pre ktorú neschvaľuje tlačivá: školský poriadok školy, školský poriadok školského zariadenia, plán výchovno-vzdelávacej činnosti, plán práce školy, plán práce školského zariadenia, denník výchovnej skupiny, tematické výchovno-vzdelávacie plány jednotlivých vyučujúcich predmetov, čo je pedagogická dokumentácia škôl a školských zariadení. Zosúladenie pedagogickej dokumentácie škôl a školských zariadení s ustanovením § 3 ods. 4 zákona o štátnom jazyku bude predmetom dohľadu ministerstva kultúry až od 1. septembra 2010.
Učebnice a učebné texty používané vo výchovno-vzdelávacom procese v Slovenskej republike sa vydávajú v štátnom jazyku. Táto povinnosť sa netýka vydávania a používania učebníc a učebných textov na výučbu v jazyku národnostných menšín, etnických skupín a iných cudzích jazykov a učebníc a učebných textov pri výučbe na vysokých školách.
Článok 6
Vysielanie rozhlasovej programovej služby a vysielanie televíznej programovej služby
Používanie štátneho jazyka, jazyka národnostnej menšiny, cudzieho jazyka a geografického názvu vo vysielaní rozhlasovej programovej služby a vo vysielaní televíznej programovej služby podlieha dohľadu Rady pre vysielanie a retransmisiu. Rada pre vysielanie a retransmisiu upraví zásady výkladu ustanovení zákona o štátnom jazyku týkajúce sa vysielania rozhlasovej programovej služby a vysielania televíznej programovej služby s primeraným využitím ustanovení týchto zásad vlády týkajúcich sa najmä definícií pojmu cudzí jazyk, iný jazyk, jazyk národnostnej menšiny, pričom takýto výklad nesmie byť predmetom širších obmedzení, ako ustanovujú tieto zásady vlády.
Článok 7
Periodická tlač a neperiodické publikácie
Používanie štátneho jazyka, jazyka národnostnej menšiny a cudzieho jazyka v periodickej tlači a neperiodické publikácie vydávané v jazyku národnostnej menšiny a v cudzom jazyku nepodliehajú dohľadu žiadneho orgánu verejnej správy. Neperiodické publikácie vydávané v štátnom jazyku podliehajú dohľadu ministerstva kultúry.
Článok 8
Súdne konanie, správne konanie, konanie pred orgánmi činnými v trestnom konaní a konanie pred inými orgánmi a právnickými osobami
Dohľad nad používaním štátneho jazyka v súdnom konaní vrátane rozhodnutí a zápisníc súdov, styku súdov s občanmi a uznávaním len znenia zmlúv upravujúcich záväzkové vzťahy v štátnom jazyku v súdnom konaní vykonáva predseda súdu. Dohľad nad používaním štátneho jazyka v správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní vrátane rozhodnutí a zápisníc správnych orgánov a orgánov činných v trestnom konaní, ako aj uznávanie len znenia zmlúv upravujúcich záväzkové vzťahy v štátnom jazyku v správnom konaní, v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnymi orgánmi, orgánmi územnej samosprávy, inými orgánmi verejnej správy, nimi zriadenými právnickými osobami a právnickými osobami zriadenými zákonom vykonáva ministerstvo kultúry. Na použitie jazyka spĺňajúceho požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka sa vzťahujú podmienky jeho použitia v úradnom styku.
V konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní má občan patriaci k národnostnej menšine, ktorý je obvinený, jeho zákonný zástupca, poškodený, zúčastnená osoba alebo svedok, právo na pribratie tlmočníka, ak vyhlási, že neovláda štátny jazyk. Ak obvinený je občan Slovenskej republiky, ovláda štátny jazyk a nevyhlási, že neovláda štátny jazyk, ale chce podať výpoveď v jazyku národnostnej menšiny, orgán činný v trestnom konaní na území obcí, kde občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, by mal pribrať tlmočníka a vykonať výsluch obvineného v jazyku národnostnej menšiny. Ak sa orgánu činnému v trestnom konaní na území obcí, kde občania patriaci k národnostnej menšine tvoria najmenej 20 % obyvateľstva, predkladá žiadosť alebo dôkaz iba v jazyku národnostnej menšiny, orgán činný v trestnom konaní by mal takúto žiadosť alebo dôkaz prijať a pribrať prekladateľa.
Článok 9
Agenda zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb
Agendu zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb možno viesť popri znení v štátnom jazyku aj v inom jazyku, ak je to potrebné na účel styku s pacientom (klientom).
Článok 10
Komunikácia medzi personálom a pacientom v zdravotníckom zariadení a v zariadení sociálnych služieb
Používanie štátneho jazyka, jazyka národnostnej menšiny a cudzieho jazyka v komunikácii medzi personálom a pacientom (klientom) v zdravotníckom zariadení a zariadení sociálnych služieb nepodlieha dohľadu žiadneho orgánu verejnej správy. Ak pacient (klient) neovláda štátny jazyk, môže sa komunikácia medzi personálom a pacientom (klientom) uskutočniť v jazyku národnostnej menšiny alebo v cudzom jazyku na celom území Slovenskej republiky. Komunikácia personálu s pacientom (klientom) v jazyku národnostnej menšiny sa môže uskutočniť v jazyku národnostnej menšiny aj vtedy, keď pacient (klient), ktorý je príslušníkom národnostnej menšiny, ovláda štátny jazyk a komunikácia prebieha v zdravotníckom zariadení a zariadení sociálnych služieb v obci, kde príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľov. Komunikácia personálu s pacientom alebo klientom v jazyku národnostnej menšiny a v cudzom jazyku, ak pacient alebo klient ovláda štátny jazyk a nejde o občana patriaceho k národnostnej menšine, ktorej občania tvoria v obci najmenej 20 % obyvateľov, sa môže uskutočniť výnimočne aj v inom ako štátnom jazyku, ak je účelnejšie použiť jazyk národnostnej menšiny alebo cudzí jazyk a súčasne člen personálu ovláda jazyk národnostnej menšiny alebo cudzí jazyk na primeranej odbornej úrovni a člen personálu, ako aj pacient alebo klient výslovne prejavia, že chcú komunikovať v jazyku národnostnej menšiny alebo v cudzom jazyku. Členovia personálu nie sú povinní ovládať jazyk národnostnej menšiny a v prípade, ak ovládajú jazyk národnostnej menšiny na primeranej odbornej úrovni, nie je možné im prikázať ho používať v styku s klientom alebo pacientom.
Článok 11
Nápis, reklama a oznam určený na informovanie verejnosti
Iba reklama, ktorej účelom nie je prezentácia tovaru, služieb, nehnuteľností, obchodného mena, ochrannej známky, označenia pôvodu výrobkov a iných práv a záväzkov súvisiacich s podnikaním v každej podobe s cieľom uplatniť ich na trhu, podlieha výkonu dohľadu ministerstva kultúry. Označenie sídla právnickej osoby, trvalého pobytu fyzickej osoby, označenie budov, pozemkov a iných nehnuteľných vecí alebo hnuteľných vecí vo vlastníctve alebo v nájme týchto osôb, okrem označenia prevádzkarne alebo organizačnej zložky právnickej osoby alebo fyzickej osoby obchodným menom podlieha výkonu dohľadu ministerstva kultúry. Na použitie obchodného mena, ochrannej známky, názvov inštitúcií zapísaných alebo zaradených do registrov alebo zoznamov podľa zákonov platných v Slovenskej republiky a v členskom štáte Európskej únie alebo v inom zmluvnom štáte Dohody o Európskom hospodárskom priestore a na použitie osobného mena a priezviska, ktoré sú súčasťou nápisu, reklamy a oznamu určeného na informovanie verejnosti, sa nevzťahuje povinnosť uvádzať ich v štátnom jazyku.
Článok 12
Zosúladenie stavu odporujúceho zákonu o štátnom jazyku,
ktorý sa vyskytol do 31. augusta 2009
Kronika obce, ktorá nebola v období od 1. januára 1996 do 31. augusta 2009 vedená v štátnom jazyku, sa musí doplniť obsahovo totožným znením v štátnom jazyku, a to do 31. decembra 2009. Kronika obce, kde príslušníci národnostnej menšiny tvoria najmenej 20 % obyvateľov, sa môže viesť popri štátnom jazyku aj v jazyku takejto národnostnej menšiny. Ministerstvo kultúry bude vyžadovať, aby sa nápis na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli uviedol do súladu so zákonom o štátnom jazyku do 31. decembra 2009, a to len pri nápise na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli umiestnenom od 1. januára 1996 do 31. augusta 2009. Ak nápis na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli umiestnený od 1. januára 1996 do 31. augusta 2009 obsahuje okrem textu v jazyku národnostnej menšiny aj obsahovo totožný text v štátnom jazyku s rovnakým alebo väčším písmom, text v štátnom jazyku sa nevyžaduje umiestniť pred text v jazyku národnostnej menšiny. Ak nápis na pamätníku, pomníku a pamätnej tabuli umiestnený od 1. januára 1996 do 31. augusta 2009 má aj text v štátnom jazyku s menším písmom, ako má obsahovo totožný text v jazyku národnostnej menšiny, ministerstvo kultúry rozhoduje o povinnosti zväčšiť text v štátnom jazyku podľa kritéria primeranej viditeľnosti a rozlíšiteľnosti textu v štátnom jazyku v porovnaní s textom v jazyku národnostnej menšiny. Príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí, ktoré nie sú k 1. septembru 2009 v znení v štátnom jazyku, sa musia doplniť o obsahovo totožné znenie v štátnom jazyku do 31. decembra 2009 okrem častí informujúcich o udalostiach, ktoré sa skončili pred 1. januárom 2010.
Ministerstvo kultúry prijíma v rámci jednotlivých programov poskytovania dotácií žiadosti o poskytnutie dotácií pri 5 % spoluúčasti žiadateľa, ktoré sa môžu týkať aj nákladov súvisiacich s dodržaním ustanovení zákona o štátnom jazyku, ak ide o kroniky obcí, nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, príležitostné tlačoviny určené pre verejnosť na kultúrne účely, katalógy galérií, múzeí, knižníc, programy kín, divadiel, koncertov a ostatných kultúrnych podujatí.
Článok 13
Výkon dohľadu ministerstva kultúry nad dodržiavaním povinností podľa ustanovení vymenovaných v § 9 ods. 1 zákona o štátnom jazyku
Ministerstvo kultúry pri výkone dohľadu nad dodržiavaním povinností podľa ustanovení § 3 až 4, § 5 ods. 3, ods. 4 písm. b), ods. 5 až 7 a § 6, § 7 v správnom konaní a v konaní pred orgánmi činnými v trestnom konaní, § 8 ods. 2 až 6 okrem komunikácie personálu zdravotníckych zariadení a zariadení sociálnych služieb s pacientmi a klientmi a okrem reklamy, nad ktorou vykonávajú dohľad orgány podľa osobitného predpisu, a § 11a v zmysle týchto zásad vlády postupuje podľa ustanovení § 9 ods. 1 až 3 zákona o štátnom jazyku a podľa ustanovení § 8 až 13 a § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov. Žiaden iný orgán verejnej moci alebo orgán verejnej správy nie je oprávnený zasahovať do právomoci ministerstva kultúry v rozsahu ustanovení zákona o štátnom jazyku podľa predchádzajúcej vety. V rámci výkonu dohľadu ministerstvo kultúry zisťuje skutočný stav veci, jeho súlad so zákonom o štátnom jazyku, s týmito zásadami vlády a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ktoré sa vzťahujú na vec, ktorá je predmetom dohľadu, príčiny protiprávneho stavu, hroziace a škodlivé následky protiprávneho stavu, prijatie a plnenie opatrení prijatých subjektom, ktorý podlieha dohľadu, na nápravu protiprávneho stavu v určených lehotách primeraných povahe opatrenia, prípadné uplatnenie zodpovednosti subjektom, ktorý podlieha dohľadu, voči zamestnancom v súlade so Zákonníkom práce a inými všeobecne záväznými právnymi predpismi v určenej lehote primeranej povahe opatrenia. Dohľad ministerstva kultúry vykonávajú zamestnanci ministerstva kultúry na základe písomného poverenia ministra kultúry. Na rozhodovanie o ich predpojatosti sa vzťahuje § 10 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení zákona č. 164/2008 Z. z. Dohľadové konanie sa ukončuje v súlade s § 13 ods. 8 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení zákona č. 164/2008 Z. z.
Zamestnanci poverení výkonom dohľadu sú v súvislosti s výkonom dohľadu povinní
a) aspoň 7 dní vopred oznámiť subjektu, ktorý podlieha dohľadu, predmet, účel a čas trvania dohľadu, preukázať sa poverením na vykonanie dohľadu spolu s dokumentom preukazujúcim ich totožnosť,
b) vydať subjektu dohľadu potvrdenie o odňatí prvopisov dokladov, písomných dokumentov a iných materiálov a zabezpečiť ich riadnu ochranu pred stratou, zničením, poškodením a zneužitím; ak odobraté materiály nie sú potrebné na ďalší výkon dohľadu alebo na iné konanie podľa osobitných predpisov, sú povinní vrátiť ich tomu, komu boli odňaté,
c) oboznámiť vedúceho subjektu dohľadu s protokolom o výsledku dohľadu pred jeho prerokovaním a v lehote primeranej povahe výsledku dohľadu určenej zamestnancom povereným výkonom dohľadu vyžiadať od neho písomné vyjadrenia ku všetkým zisteniam pri výkone dohľadu. Písomné vyjadrenia predložené v určenej lehote, ktorými vedúci subjektu, ktorý podlieha dohľadu, spochybňuje zistenia dohľadu, sú námietky. K vyjadreniam predloženým po určenej lehote sa neprihliada,
d) preveriť opodstatnenosť námietok k zisteniam dohľadu, opodstatnené námietky zohľadniť v dodatku k protokolu a oboznámiť s ním vedúceho subjektu, ktorý podlieha dohľadu,
e) nimi vyhodnotenú neopodstatnenosť námietok písomne zdôvodniť vedúcemu subjektu, ktorý podlieha dohľadu, najneskôr do termínu prerokovania protokolu,
g) prerokovať protokol o výsledku dohľadu vrátane jeho súčastí, priebežného protokolu, čiastkového protokolu a dodatku k protokolu s vedúcim subjektu, ktorý podlieha dohľadu; pred prerokovaním protokolu upozorniť vedúceho subjektu, ktorý podlieha dohľadu, na dôsledky porušenia právnej povinnosti dostaviť sa na prerokovanie protokolu na požiadanie zamestnancov poverených výkonom dohľadu (možnosť uloženia poriadkovej pokuty podľa § 16 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 10/1996 Z. z. o kontrole v štátnej správe v znení neskorších predpisov),
h) v zápisnici o prerokovaní protokolu uložiť vedúcemu subjektu, ktorý podlieha dohľadu, aby v určenej lehote po skončení dohľadu predložil ministerstvu kultúry opatrenia prijaté na odstránenie zistených nedostatkov, prípadne určil zamestnancov zodpovedných za dohľadom zistené nedostatky a v určenej lehote predložil ministerstvu kultúry písomnú správu o splnení prijatých opatrení a o prípadnom uplatnení právnej zodpovednosti. Toto uloženie zamestnancami poverenými výkonom dohľadu vedúcemu subjektu, ktorý podlieha dohľadu, sa považuje za písomné upozornenie ministerstva kultúry podľa § 9a ods. 1 zákona o štátnom jazyku,
i) v prípadoch nevyhnutných pre riadny chod verejnej moci a verejnej správy informovať o výsledkoch dohľadu príslušný nadriadený orgán, ak nadriadený orgán je štátny orgán, orgán územnej samosprávy a iný orgán verejnej správy,
j) odovzdať vedúcemu subjektu, ktorý podlieha dohľadu, protokol o výsledku dohľadu, priebežný protokol, čiastkový protokol, dodatok k protokolu a zápisnicu o prerokovaní protokolu alebo záznam o dohľade. Záznam o dohľade sa vypracuje, ak sa pri výkone dohľadu nezistí porušenie zákona o štátnom jazyku,
k) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedeli pri výkone dohľadu, ak ich od tejto povinnosti písomne neoslobodí ten, v záujme koho túto povinnosť majú, alebo vo verejnom záujme minister kultúry; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať mlčanlivosť o utajovaných skutočnostiach a osobných údajoch.
Článok 14
Nositelia povinností podľa zákona o štátnom jazyku podliehajúci sankcionovaniu podľa § 9a zákona o štátnom jazyku
Podľa § 3 ods. 1: štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom.
Podľa § 3 ods. 3 písm. a): štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 3 ods. 3 písm. b): štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby, právnické osoby zriadené zákonom.
Podľa § 3 ods. 3 písm. c): štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 3 ods. 3 písm. d): štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 3 ods. 4: štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby a právnické osoby zriadené zákonom.
Podľa § 3a: štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 4 ods. 1 až 4: štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 5 ods. 3: štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 5 ods. 4 písm. b): štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 5 ods. 5: štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 5 ods. 6: štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 5 ods. 7: štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 6 ods. 1 a 2: štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 7 ods. 1: štátne orgány okrem súdov, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 8 ods. 2 a 3: štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby, fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 8 ods. 4 prvá veta: štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 8 ods. 5: štátne orgány okrem súdov, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, nimi zriadené právnické osoby, právnické osoby zriadené zákonom.
Podľa § 8 ods. 6: štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy,
právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia.
Podľa § 11a: štátne orgány, orgány územnej samosprávy, iné orgány verejnej správy, právnické osoby a fyzické osoby-podnikatelia.
V prípade sankcionovania fyzických osôb-podnikateľov a právnických osôb, ktoré sú nositeľmi základných práv a slobôd, sa musí osobitne prihliadať na výsledok komplexného použitia metód výkladu zákona o štátnom jazyku uvedených v článku 1 týchto zásad vlády, ktoré sa musia použiť na každý jednotlivý prípad pri posudzovaní podmienok a obmedzení jednotlivého prípadu fyzickej osoby-podnikateľa a právnickej osoby, ktorá je nositeľom základných práv a slobôd.
Článok 15
Sankcionovanie
Ak ministerstvo kultúry zistí po uplynutí lehoty na splnenie prijatých opatrení subjektom, u ktorého sa vykonal dohľad a zistilo sa porušenie zákona o štátnom jazyku, že sa protiprávny stav neodstránil alebo sa nenapravili zistené nedostatky, ihneď začne správne konanie podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov o uložení pokuty za porušenie povinnosti podľa ustanovení zákona o štátnom jazyku vymenovaných v čl. 14 zásad vlády voči subjektu sankcionovania podľa čl. 14 zásad vlády. Ministerstvo kultúry v upovedomení o začatí správneho konania o uložení pokuty účastníkovi konania uvedie opis konania alebo opomenutia konania, ktoré bol účastník správneho konania o uložení pokuty povinný uskutočniť podľa zákona o štátnom jazyku, s uvedením jeho miesta a času, ako aj ustanovenie, ktoré malo byť porušené týmto konaním alebo opomenutím konania. V upovedomení o začatí správneho konania o uložení pokuty sa uvedie aj poučenie účastníka konania o jeho právach podľa správneho poriadku nevyhnutných na zabezpečenie riadneho výkonu práva na obhajobu a priloží sa k nemu zápisnica o prerokovaní protokolu vrátane protokolu o výsledku dohľadu.
Zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy pri komplexnom použití metód výkladu zákona o štátnom jazyku uvedených v článku 1 týchto zásad vlády je nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti ministerstva kultúry zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych noriem na konkrétne okolnosti individuálneho prípadu. Úlohou ministerstva kultúry v tomto prípade je interpretovať dotknuté ustanovenie zákona ústavne konformným spôsobom a odôvodniť svoje rozhodnutie, ktoré racionálnym, logickým, presvedčivým a legitímny spôsobom dáva odpoveď na všetky argumentačné tvrdenia uplatnené účastníkom správneho konania o uložení pokuty, ako aj na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatnením zodpovednosti a obranou proti takému uplatneniu. Ministerstvu kultúry sa zakazuje, aby pri aplikácii abstraktných právnych noriem rozhodovalo svojvoľne (arbitrárne) v správnom konaní o uložení pokuty. Ministerstvo kultúry je povinné rozhodovať iba na základe presne a úplne spoľahlivo preukázaného a zisteného skutočného stavu veci a je povinné v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, a akými úvahami sa riadilo pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovalo. Ministerstvo kultúry je povinné sa jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnať so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. K hodnoteniu vykonaných dôkazov ministerstvo kultúry pristupuje až vtedy, ak vykonalo všetky úkony s cieľom odstrániť existujúce rozpory v dôkazoch. Hodnotenie dôkazov je myšlienková činnosť, pri ktorej ministerstvo kultúry prisudzuje vykonaným dôkazom hodnotu ich závažnosti (dôležitosti) pre rozhodnutie, ich zákonnosti a ich pravdivosti. Pred výrokom o uložení pokuty ministerstvo kultúry uvedie v rozhodnutí o uložení pokuty aj výrok s popisom skutku – konania alebo opomenutia konania, ktoré bol účastník správneho konania o uložení pokuty povinný uskutočniť podľa zákona o štátnom jazyku, s uvedením miesta, času a spôsobu konania alebo opomenutia konania, prípadne iných skutočností potrebných na to, aby toto konanie alebo opomenutie konania nemohlo byť zamenené s iným konaním alebo opomenutím konania, a s uvedením ustanovenia, ktoré bolo porušené týmto konaním alebo opomenutím konania so všetkými zákonnými znakmi. Subjektu protiprávneho konania sa musí spoľahlivo preukázať, že nevynaložil všetko úsilie na to, aby zabránil porušeniu právnej povinnosti podľa zákona o štátnom jazyku.
Pri ukladaní výšky pokuty podľa § 9a zákona o štátnom jazyku ministerstvo kultúry s cieľom určiť výšku pokuty primeranú protiprávnemu konaniu a jeho následkom prihliada na
Pri ukladaní pokuty za viac porušení zákona o štátnom jazyku sa v potrebných prípadoch v správnom poriadku chýbajúce zásady ukladania pokuty podľa správneho poriadku riadia zásadami ukladania trestov podľa výkladu Trestného zákona na základe analogiae legis. Napr. pri ukladaní pokuty za viac porušení zákona o štátnom jazyku v jednočinnom alebo viacčinnom súbehu sa použije tzv. absorpčná zásada spočívajúce v tom, že pri rovnakej sadzbe pokuty za obe porušenia zákona o štátnom jazyku sa uloží len jedna pokuta v rámci sadzby pokuty, pričom skutočnosť, že došlo k viacerým porušeniam zákona o štátnom jazyku je kritérium, ktoré sa zohľadní pri určení konkrétnej výšky pokuty za protiprávne konania.
Zhodnotenie minimálne jedenástich zo zoznamu 21 kritérií a uvedenie, akými úvahami bolo ministerstvo kultúry vedené pri určení výšky pokuty, je obligatórnou súčasťou odôvodnenia rozhodnutia o uložení pokuty.
V skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch pri ukladaní pokút nesmú vznikať neodôvodnené rozdiely.
Proti rozhodnutiu ministerstva kultúry o uložení pokuty môže účastník správneho konania podať do 15 dní od doručenia rozhodnutia rozklad, o ktorom rozhoduje minister kultúry Slovenskej republiky na návrh rozkladovej komisie ministerstva kultúry. Proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu ministra kultúry Slovenskej republiky môže účastník konania, ktorý má právnu subjektivitu, do 2 mesiacov od doručenia podať žalobu na Krajský súd v Bratislave. Proti zamietavému rozsudku Krajského súdu v Bratislave je prípustné odvolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. Proti potvrdzujúcemu rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky môže fyzická osoba alebo právnická osoba podať v lehote 2 mesiacov od doručenia sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky, ak tvrdí, že právoplatným rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky boli porušené jej základné práva a slobody. Orgán územnej samosprávy ako účastník konania môže proti potvrdzujúcemu rozhodnutiu ministra kultúry podať sťažnosť na Ústavný súd v lehote 2 mesiacov od doručenia, ak tvrdí že neústavným alebo nezákonným rozhodnutím sa zasiahlo do veci územnej samosprávy.
Článok 16
Oboznamovanie verejnosti s ukladaním pokút
Ministerstvo kultúry vedie register uložených pokút, pričom každé rozhodnutie o uložení pokuty vydané na základe porušenia zákona o štátnom jazyku v správnom konaní sprístupní na svojej internetovej stránke. Ministerstvo kultúry poskytne širokej verejnosti na svojej internetovej stránke aktuálny prístup do registra uložených pokút. Každé dva roky v rámci správy o stave používania štátneho jazyka predkladanej vláde ministerstvo kultúry vyhodnotí celkovú účinnosť uložených pokút za predchádzajúce obdobie a návrh opatrení z toho vyplývajúcich, osobitne v oblastiach so zvýšeným počtom občanov patriacich k národnostným menšinám.
Článok 17
Kodifikačný proces v oblasti štátneho jazyka
Spisovný jazyk ako živý, dynamicky sa rozvíjajúci a diferencovaný komunikatívny nástroj je vždy úzko spojený s aktuálnym vývinom spoločnosti. Zmeny v jazyku, ktoré súvisia s civilizačným vývinom, sa odrážajú aj v kodifikácii spisovného jazyka. Každá zmena v kodifikácii musí byť vedecky zdôvodnená, a preto úpravám v kodifikácii predchádza dôkladný odborný výskum. Všestranný vedecký výskum jazyka, jeho vývinu a používania v spoločnosti zisťuje nielen zmeny v jazyku a ich podmienenosť, ale aj zistiteľné vývinové tendencie v jazyku. Zmeny v kodifikácii sa opierajú o tento výskum a o jeho výsledky. V slovenských pomeroch sa tento výskum sústreďuje predovšetkým v Slovenskej akadémii vied a na vysokých školách v Slovenskej republike.
Návrh na kodifikačné zmeny sa pripravuje na príslušnom vedeckom pracovisku väčšinou za účasti zástupcov iných jazykovedných, najmä slovakistických pracovísk. Na tomto vedeckom pracovisku sa vypracúva koncepcia základného námetu na novú kodifikačnú úpravu. Táto koncepcia sa predkladá na oponentské konanie a po jej kladnom posúdení sa námet predkladá na odbornú a celospoločenskú diskusiu, na ktorej sa popri odborníkoch zúčastňujú najmä predstavitelia širšej kultúrnej verejnosti (spisovatelia, prekladatelia, redaktori, vydavateľskí pracovníci, učitelia a pod.). Odborná a širšia verejná diskusia sa uskutočňuje na vedeckých podujatiach (vedecké konferencie, odborné semináre a pod.) a v odbornej alebo širšie zameranej kultúrnej tlači. Námety z odbornej diskusie využíva príslušné vedecké pracovisko vo svojej ďalšej práci.
Návrh na zmenu kodifikácie sformulovaný na príslušnom vedeckom pracovisku sa v ďalšej etape predloží na posúdenie odborným jazykovedným komisiám s celoštátnou pôsobnosťou, resp. s celoštátnym zastúpením (napr. Pravopisnej komisii Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV, Ortoepickej komisii Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV). Po prerokovaní v komisiách sa konečný návrh na zmenu kodifikácie so stanoviskom komisie predloží ministerstvu kultúry. Na ministerstve kultúry prerokuje predložený návrh Ústredná jazyková rada, poradný orgán ministra kultúry v otázkach štátneho jazyka, zložená z popredných slovenských jazykovedcov a zástupcov viacerých slovakistických (akademických a univerzitných) pracovísk.
Po predložení stanoviska Ústrednej jazykovej rady ministrovi kultúry môže ministerstvo kultúry pristúpiť k schváleniu navrhovaných zmien a k zverejneniu týchto zmien na svojej internetovej stránke. V prípade akýchkoľvek pochybností si môže ministerstvo kultúry vyžiadať stanovisko ďalších nezávislých odborníkov a slovakistických pracovísk, resp. vyjadrenie navrhovateľa zmien (príslušného vedeckého pracoviska) k odbornému posudku Ústrednej jazykovej rady.
Schválené zmeny v kodifikácii, ktoré sa sprístupňujú aj knižne vo forme kodifikačnej príručky, potvrdzuje ministerstvo kultúry vydaním kodifikačnej doložky, ktorá je súčasťou tejto kodifikačnej príručky.
Článok 18
Účinnosť
Tieto zásady vlády nadobúdajú účinnosť 1. januára 2010.