Príloha č. 1
Vymedzenie pojmov[1])
Na účely tejto koncepcie sa pod
jednotlivými pojmami rozumie:
Kultúrne
dedičstvo
Kultúrne dedičstvo Slovenskej republiky je
nenahraditeľným bohatstvom štátu a jeho občanov, je dokladom vývoja
spoločnosti, filozofie, náboženstva, vedy, techniky, umenia, dokumentom
vzdelanostnej a kultúrnej úrovne slovenského národa, iných národov,
národnostných menšín, etnických skupín a jednotlivcov, ktorí žijú alebo v
minulosti žili na území Slovenska.[2])
Kultúrna
rozmanitosť
Predstavuje rôzne podoby kultúry, ktoré
vznikajú v čase a priestore. Kultúrna rozmanitosť sa prejavuje
v originálnosti a mnohorakosti identít, ako aj v kultúrnych
prejavoch národov a spoločností predstavujúcich ľudstvo.[3])
Miestna
a regionálna kultúra
Súhrn
hmotných a nehmotných produktov ľudskej činnosti, ktoré sa viažu na
konkrétnu obec alebo región. Miestna a regionálna kultúra zahŕňa
v sebe lokálne a regionálne hmotné a nehmotné kultúrne dedičstvo, ako
aj živé kultúrne prejavy fungujúce v každodennom živote, pri sviatkoch
a slávnostiach. Pod miestnou a regionálnou kultúrou možno rozumieť
napríklad kultúrne pamiatky a pamätihodnosti, tradičné produkty
a zamestania (napr. chov oviec), remeslá a zručnosti, tradičné kulinárske
špeciality, tradičný historický alebo ľudový odev, zvláštnosti miestneho
a regionálneho jazyka či jazykov (nárečie, viacjazyčnosť a vzájomné
ovplyvňovanie jazykov), historické udalosti a významné osobnosti, tradičné
hudobné, spevné a tanečné prejavy, tradičné slávnosti, ceremónie a obrady.
Živá miestna a regionálna kultúra spravidla nadväzuje na miestne
a regionálne kultúrne tradície a pokladá ich za dôležitú súčasť
historickej pamäte i za zdroj kultúrnej identity obce alebo regiónu.
Nehmotné
kultúrne dedičstvo
Nehmotné
kultúrne dedičstvo znamená znalosti, praktiky, postupy, stvárnenia, prejavy,
poznatky, schopnosti, ako aj nástroje, predmety, artefakty a s nimi
spojené kultúrne miesta, ktoré spoločenstvá, skupiny a v niektorých
prípadoch jednotlivci pokladajú za súčasť svojho kultúrneho dedičstva. Toto
nehmotné kultúrne dedičstvo si spoločenstvá a skupiny odovzdávajú
z generácie na generáciu a sústavne ho znova vytvárajú ako reakciu na
okolité prostredie, interakciu s prírodou a svojou históriou, pričom
im poskytuje pocit identity a kontinuity, podporujúc tak úctu ku kultúrnej
rozmanitosti a ľudskej tvorivosti.[4])
Tradičná
ľudová kultúra
Súhrn
hmotných a nehmotných produktov ľudskej činnosti, vytvorených
v tradičných spoločnostiach a zviazaných so sociálnymi vrstvami,
nazývanými ľud (na Slovensku najmä roľníci, remeselníci, robotníci
a ďalšie neprivilegované sociálne vrstvy). Prenášala sa z generácie
na generáciu ústnym podaním, napodobňovaním a v podstatne menšej
miere písomnou formou. Tradičná ľudová kultúra ako ucelený a živý systém
zanikala postupne s modernizáciou spoločnosti, avšak viaceré jej javy sa
stali zdrojom kultúrnej a spoločenskej identity a uchovávajú sa ako
prejavy lokálneho, regionálneho alebo národného kultúrneho dedičstva.
Tradičná
hmotná kultúra
Súbor
materiálnych artefaktov zdedených alebo prebraných od predchádzajúcich
generácií. Pod hmotnými javmi tradičnej
ľudovej kultúry sa rozumie napríklad ľudové staviteľstvo, domácke a remeselné výrobky, produkcia
potravín a strava, odev, výtvarné umenie a ďalšie, ako aj technické
zariadenia a zaznamenané technologické postupy s nimi spojené.
Tradičná
nehmotná kultúra
Jadrom
tradičnej nehmotnej kultúry sú oblasti duchovnej a umeleckej kultúry, ktoré sa
prelínajú a dopĺňajú nehmotnými aspektmi materiálnej kultúry. K nehmotným javom patria ústne tradície a prejavy vrátane jazyka
(ľudová slovesnosť, nárečia), interpretačné umenie (ľudová hudba, piesne,
tance, hry), spoločenské praktiky, zvyky, rituály a slávnostné udalosti,
poznatky a obyčaje súvisiace s prírodou a vesmírom, domácka výroba
a tradičné remeslo
a ďalšie.[5])
Folklórne
tradície
Súčasťou
nehmotného kultúrneho dedičstva sú folklórne tradície. Sú to kultúrne javy,
ktoré sú vo vedomí lokálneho, regionálneho spoločenstva alebo aj celej
spoločnosti pokladané za ústne, herné, dramatické, spevné, tanečné
a hudobné prejavy tradičnej ľudovej kultúry. Uchovávajú sa
v lokálnych spoločenstvách. Šíria sa prirodzenou formou medziľudskej
komunikácie, ale aj v sekundárnej podobe prostredníctvom masmédií
a folklórnych kolektívov (folklorizmus).[6])
Ochrana
Ochrana
znamená opatrenia zamerané na zabezpečenie životnosti kultúrneho dedičstva,
vrátane klasifikácie, dokumentácie, výskumu, záchrany, ochrany, propagácie,
zveľaďovania, odovzdávania, a to najmä formou oficiálneho
a neoficiálneho vzdelávania, ako aj revitalizácie rozličných aspektov
takéhoto dedičstva.[7])
Databáza
Databáza
je súbor zozbieraných údajov, ktorý je organizovaný tak, aby jeho obsah mohol
byť jednoducho dostupný, spracovávaný a aktualizovaný.
Dátový
sklad
Súbor zjednotených,
predmetovo orientovaných databáz navrhnutých za účelom poskytovať informácie.
Obsahuje integrované dáta, získané z interných a externých zdrojov dát. Okrem
týchto obsahuje aj metadáta (dáta o dátach).
[1]) Pojmy sú zoradené od významovo najširších.
[2]) Zbierka
zákonov Slovenskej republiky č. 91/2001, čiastka 39 z 20. marca 2001,
Deklarácia Národnej rady Slovenskej
republiky o ochrane kultúrneho dedičstva, čl. 1. Deklarácie NR SR o ochrane kultúrneho dedičstva (č. 91/2001 Z. z.)
[3]) Definícia vytvorená podľa Dohovoru o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, UNESCO, Paríž 17.10.2003.
[4]) Dohovor na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, UNESCO, Paríž 17.10.2003.
[5]) Definícia vytvorená podľa Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, UNESCO, Paríž 17.10.2003.
[6]) Pozri tiež heslo Folklór, Encyklopédia ľudovej kultúry Slovenska. Bratislava: VEDA, 1995.
[7]) Definícia vytvorená podľa Dohovoru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva, UNESCO, Paríž 17.10.2003.