Dôvodová správa
Osobitná časť
K čl. I
K bodu 1
Pojem „relácia“, resp. „relácia vysielania“ sa v texte zákona, právnych predpisoch vydaných na jeho vykonanie a súvisiacich právnych predpisoch (napr. v zákone o digitálnom vysielaní) nahrádza pojmom „program“. Nové vymedzenie pojmu „program“ sa nachádza v bode č. 6 novely. Pojmy „relácia“ a „relácia vysielania“ boli svojim názvom a definičnými znakmi späté s lineárnymi službami, kým pojem program sa vzťahuje ako na lineárne služby (vysielanie), tak aj nelineárne služby (audiovizuálne mediálne služby na požiadanie).
K bodu 2
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007 , ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (ďalej len „smernica“) v čl. 1 písm. a) a následne v čl. 2 rozšírila okruh regulovaných osôb aj o vysielateľov prostredníctvom internetu a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. V tejto súvislosti sa rozširuje predmet úpravy zákona o práva a povinnosti poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
K bodom 3 a 4
V nadväznosti na rozšírenie okruhu osôb regulovaných smernicou sa rozširuje a bližšie špecifikuje (v súlade s čl. 2 smernice) personálna pôsobnosť zákona.
Zákon sa tak bude vzťahovať okrem vysielateľov zriadených zákonom a vysielateľov, ktorí nie sú zriadení zákonom a majú oprávnenie na vysielanie na základe licencie aj na vysielateľov prostredníctvom internetu a poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Zákon sa bude vzťahovať aj na prevádzkovateľov retransmisie a osoby uvedené v § 2 ods. 3 a 4.
Potreba regulácie vysielateľov prostredníctvom internetu vyplýva z transponovanej smernice, ktorá reguluje vysielanie cez internet, ktoré je formou televízneho vysielania. Podľa recitálu 20 smernice „televízne vysielanie v súčasnosti zahŕňa najmä analógovú a digitálnu televíziu, živé vysielanie cez Internet (live streaming), vysielanie cez Internet (webcasting) a video na požiadanie s obmedzenou účasťou používateľa na jeho ovládaní (near-video-on-demand)“. Zákon sa preto vzťahuje len na také vysielanie cez internet, ktoré je vysielaním televíznej programovej služby (t.j. vysielaním zámerného časového usporiadania programov a ďalších zložiek tejto služby, ktoré vytvárajú uzatvorený celok, simultánne prijímaný širokou verejnosťou a poskytovaný vysielateľom za účelom informovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť). Zákon sa nevzťahuje na vysielanie rozhlasovej programovej služby prostredníctvom internetu (pozri čl. III bod 5 novely).
K bodu 5
Návrh zákona definuje nový pojem - audiovizuálna mediálna služba na požiadanie, ktorý obsahovo zodpovedá pojmu video na požiadanie [pozri § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení zákona č. 654/2007 Z. z.]. Z navrhovanej definície audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie vyplýva, že takýmito službami nie sú služby, ktoré sú nehospodárskeho charakteru, najmä súkromné internetové stránky, komunitné služby zamerané na zdieľanie (poskytovanie a šírenie) audiovizuálnych komunikátov vyrobených priamo užívateľmi, služby, pri ktorých je poskytovanie audiovizuálneho obsahu iba doplnkovou službou ako napr. internetové stránky obsahujúce audiovizuálne prvky ako napr. animované grafické prvky, krátke reklamné spoty alebo informácie týkajúce sa určitého tovaru alebo služby. Pod tento pojem nespadajú ani elektronické verzie novín a časopisov za predpokladu, že audiovizuálne prvky netvoria prevažujúcu časť tejto služby. Audiovizuálnymi mediálnymi službami na požiadanie taktiež nie sú zvukové prenosy alebo rozhlasové služby.
Poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je fyzická, alebo právnická osoba, ktorá vykonáva účinnú kontrolu (t.j. redakčne zodpovedá) nad výberom programov a nad ich časovým usporiadaním do katalógu programov.
K bodu 6
Navrhované znenie v súlade s čl. 1 písm. b) smernice o audiovizuálnych mediálnych službách rozširuje pojmové vymedzenie programu, aby sa vzťahoval na programové služby (televízne i rozhlasové), ako aj na audiovizuálne mediálne služby na požiadanie. K tomu pozri aj poznámky k bodu 1 novely.
K bodu 7
Legislatívno – technická úprava.
K bodom 8 až 15
Uvedené ustanovenia boli upravené v nadväznosti na rozšírenie vecnej pôsobnosti zákona o audiovizuálne mediálne služby na požiadanie a vysielanie prostredníctvom internetu. Rada pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „rada“) tak bude vykonávať štátnu reguláciu nielen v oblasti vysielania (vrátane vysielania cez internet) a retransmisie, ale aj v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Bude taktiež viesť evidenciu údajov o poskytovateľoch audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a údajov o vysielateľoch prostredníctvom internetu, ktoré boli poskytnuté na základe oznamovacej povinnosti podľa § 63a (bližšie pozri poznámky k bodu 91 novely). Zároveň dochádza k rozšíreniu pôsobnosti rady aj v oblasti informačnej povinnosti k Európskej komisii, vedenia štatistík, spolupráce na tvorbe všeobecne záväzných právnych predpisov a medzinárodných zmlúv.
K bodu 16
Z čl. 26 smernice vyplýva povinnosť Komisie predkladať parlamentu, Rade a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru správy o uplatňovaní smernice, ktorých obsahom bude aj hodnotenie televíznej reklamy, ktorá sprevádza detské programy alebo je do nich včlenená a úrovne mediálnej gramotnosti.
Z uvedeného článku pre členské štáty nepriamo vyplýva povinnosť poskytnúť Komisii informácie týkajúce sa predmetných oblastí. V záujme zabezpečenia plnenia tejto povinnosti bola rozšírená pôsobnosť rady o vypracúvanie správ v súčinnosti s Ministerstvom kultúry SR a Ministerstvom školstva SR, ktorých obsahom bude zhodnotenie stavu a úrovne mediálnej gramotnosti a televíznej reklamy, ktorá sprevádza programy pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov, alebo je do nich včlenená. Súčasťou hodnotenia stavu a úrovne televíznej reklamy, ktorá sprevádza programy pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov alebo je do nich včlenená bude aj hodnotenie reklamy, ktorá sa týka potravín a nápojov obsahujúcich živiny a látky s výživovým alebo fyziologickým účinkom, najmä tuky, transmastné kyseliny, soľ/sodík a cukry, ktorých nadmerný príjem v celkovej strave sa neodporúča.
K bodu 17
Legislatívno – technická úprava.
K bodu 18
Čl. 3 ods. 7 smernice nabáda členské štáty, aby podporili koregulačné, príp. samoregulačné režimy v oblastiach koordinovaných smernicou. Návrh zákona preto umožňuje rade spolupracovať so samoregulačnými orgánmi pre oblasti upravené týmto zákonom vo vytváraní efektívnych samoregulačných systémov.
Návrh zákona taktiež oprávňuje radu rokovať v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR podľa navrhovaného § 63b (bod 97 novely) s iným členským štátom pri odstraňovaní tzv. cezhraničných problémov v zmysle čl. 2 a smernice. Cezhraničným problémom je potrebné rozumieť stav, ak by na územie Slovenskej republiky celkom, alebo z veľkej časti smerovalo vysielanie vysielateľa, ktorý podlieha právomoci iného členského štátu, pričom toto vysielanie by odporovalo pravidlám stanoveným týmto zákonom, ktoré sú upravené prísnejšie ako v smernici. Cezhraničným problémom môže byť aj stav opačný – ak vysielanie vysielateľa podľa tohto zákona smeruje celkom, alebo z veľkej časti na územie iného členského štátu a porušuje prísnejšie pravidlá stanovené právnym poriadkom tohto štátu.
K bodu 19
V zmysle navrhovaného znenia § 5 ods. 3 písm. b) zákona bude rada povinná zverejňovať na svojej internetovej stránke prehľad poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a vysielateľov prostredníctvom internetu.
K bodom 20 až 26
Rozsah výročnej správy Rady sa rozširuje o štatistiky podielu európskych diel v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, analýzu audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie, analýzu samoregulačných orgánov a systémov a o zoznam vysielateľov prostredníctvom internetu a poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
K bodom 27 až 29
S ohľadom na rozšírenie pôsobnosti rady (bližšie pozri poznámky k bodom 8 až 15 novely) sa upravuje aj rozsah nezlučiteľnosti členstva v rade vo vzťahu k poskytovaniu audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
K bodu 30
V nadväznosti na rozšírenie vecnej pôsobnosti zákona o audiovizuálne mediálne služby na požiadanie sa rozširuje rozsah súčinnosti orgánov štátnej správy s radou o oblasť poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
K bodu 31
Podľa návrhu zákona sa bude rada zaoberať aj sťažnosťami na porušenie zákona, ku ktorému došlo poskytnutím programu audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, alebo jeho zložky.
K bodu 32
Názov tretej časti zákona sa upravuje vzhľadom na rozšírenie personálnej pôsobnosti zákona o poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.
K bodu 33
Návrh zákona zakotvuje princíp slobodného a nezávislého poskytovania audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Toto ustanovenie predstavuje zákonnú konkretizáciu slobody prejavu v zmysle čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky.
K bodu 34
Podľa návrhu zákona nebude vysielanie prostredníctvom internetu podmienené udelením licencie (recitál 15 smernice „V žiadnom ustanovení tejto smernice by sa od členských štátov nemalo vyžadovať a ani by sa nemali povzbudzovať, aby zavádzali nový systém vydávania licencií alebo administratívneho oprávňovania pre akýkoľvek typ audiovizuálnej mediálnej služby.“).
K bodu 35
Nadpis v § 16 sa upravuje vzhľadom na rozšírenie personálnej pôsobnosti zákona o poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.
Podľa čl. 3a smernice sa stanovuje nová všeobecná povinnosť vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie zabezpečiť, aby verejnosť mala prístup k informáciám uvedeným v § 16 ods. 1 písm. a) až c), ktoré sú nevyhnutné pre identifikáciu vysielateľa alebo poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Tento prístup môže byť zabezpečený viacerými spôsobmi, napr. prostredníctvom teletextu, elektronického programového sprievodcu, internetovej stránky a pod.
Zároveň sa stanovujú základné povinnosti vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Návrh zákona taktiež určuje, ktoré z povinností vysielateľov sa nevzťahujú na vysielateľov prostredníctvom internetu. Tieto výnimky vychádzajú z povahy vysielania prostredníctvom internetu, ktoré nebude podliehať konaniu o udelenie licencie a osobitným povinnostiam z neho vyplývajúcim.
K bodu 36
Názov štvrtej časti zákona sa upravuje vzhľadom na rozšírenie personálnej pôsobnosti zákona o poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.
K bodom 37 až 39
Povinnosť označovať programy, ktoré sú sprevádzané skrytými titulkami, otvorenými titulkami, hlasovým komentovaním pre nevidiacich alebo ktoré sú tlmočené do posunkovej reči nepočujúcich alebo sú poskytované v posunkovej reči nepočujúcich sa rozširuje aj na poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
K bodu 40
V súlade s čl. 3b) smernice o audiovizuálnych mediálnych službách sa povinnosti zabezpečujúce ochranu ľudskej dôstojnosti a ľudskosti ustanovené v § 19 rozširujú aj na poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a jej zložky a upravujú sa nové nevhodné obsahy, ktoré nemožno odvysielať alebo poskytnúť vôbec. Uvedené povinnosti, resp. zákazy platia bezpodmienečne.
K bodu 41
V zmysle čl. 3h smernice o audiovizuálnych mediálnych službách sa upravuje povinnosť poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zabezpečiť obmedzený prístup k nevhodným obsahom, ktoré môžu narušiť fyzický, psychický alebo morálny vývin maloletých, a to takým spôsobom, aby k týmto obsahom maloletí nemali za bežných okolností prístup (PIN kód, registrácia a pod.), pričom voľba konkrétneho spôsobu zabezpečenia sa ponecháva poskytovateľovi audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.
K bodu 42
Povinnosť zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ustanovený podľa osobitného predpisu sa rozširuje aj na poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.
K bodom 43 až 47
Upravujú sa kritériá pre vymedzenie európskeho diela v súlade s čl. 1 písm. n) bodom i) smernice.
K bodu 48
Podľa čl. 3i smernice majú členské štáty zabezpečiť, aby poskytovatelia audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie podporovali, pokiaľ je to možné a vhodnými prostriedkami, tvorbu európskych diel a prístup k nim. V zmysle tohto ustanovenia sa vytvára prostriedok na skúmanie stavu tvorby európskych diel a prístupu k nim v oblasti audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie radou. Vzhľadom na to, že oblasť audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie je v mediálnom priestore Slovenskej republiky relatívne novým fenoménom, návrh zákona zavádza iba monitoring stavu podpory európskych diel v tejto oblasti. Až na základe takto zistených poznatkov bude možné usúdiť, či je nutné pristúpiť k ďalšej legislatívnej regulácii tohto stavu (napr. stanovenie kvót atď.).
K bodu 49
V súlade s článkom 3k smernice sa upravuje právo vysielateľa televíznej programovej služby vyrobiť a odvysielať pre potreby spravodajstva krátke výňatky (záznam) z vysielania podujatia vyvolávajúceho zvýšený záujem verejnosti, na ktorého vysielanie má výhradné právo iný vysielateľ. Za podujatie vyvolávajúce zvýšený záujem verejnosti možno podľa Odporúčania č. R (91) 5 Výboru ministrov členským štátom o práve na krátke spravodajstvo o významných podujatiach v prípadoch nadobudnutia výhradných práv na ich cezhraničné televízne vysielanie považovať každé podujatie, ktoré jeden alebo viacerí vysielatelia považujú za podujatie, ktoré spravidla vyvoláva záujem určitej časti verejnosti, nemusí však napĺňať kritériá významného podujatia podľa § 31. Vysielateľ televíznej programovej služby je oprávnený toto právo vykonať voľným výberom sekvencií zo signálu vysielateľa, ktorý má výhradné právo na vysielanie tohto podujatia a za podmienok ustanovených v § 30 ods. 3, pričom v prípade, že výhradné práva na vysielanie tohto podujatia získal vysielateľ usadený v Slovenskej republike, oprávnený vysielateľ je povinný toto právo prednostne uplatniť u tohto vysielateľa.
K bodom 50 až 52
Predmetné ustanovenia upravujú problematiku prístupu verejnosti k významným podujatiam v súlade s čl. 3j smernice.
V záujme zabezpečenia prístupu podstatnej časti verejnosti k významným podujatiam rozlišuje navrhovaná právna úprava dve kategórie vysielateľov. Do prvej kategórie patria vysielatelia, ktorí spĺňajú požiadavku voľného a univerzálneho prístupu k vysielaniu (tzv. kvalifikovaný vysielateľ). Voľne prístupným vysielateľom je vysielateľ, ktorý za prístup k svojmu vysielaniu nevyžaduje zaplatenie osobitného poplatku, pričom pod osobitným poplatkom sa nerozumejú koncesionárske poplatky alebo poplatky za ponuku káblovej televízie. Univerzálne prístupným vysielateľom je vysielateľ, k vysielaniu ktorého má prístup viac ako 80% obyvateľov SR. Do druhej kategórie patria vysielatelia s tzv. obmedzeným prístupom k verejnosti, ktorý môže byť spôsobený viacerými dôvodmi, a to z najmä dôvodu osobitných prvkov vysielania, povahu vysielania alebo technických parametrov vysielania (tzv. nekvalifikovaný vysielateľ).
Stanovuje sa povinnosť pre nekvalifikovaného vysielateľa v prípade, ak získa výhradné vysielacie práva na vysielanie významného podujatia, umožniť prístup k vysielaniu tohto podujatia pre aspoň 80% obyvateľov SR. Za týmto účelom je povinný informovať všetkých kvalifikovaných vysielateľov o ich možnosti, v prípade že prejavia záujem, odvysielať významné podujatie za podmienok stanovených nekvalifikovaným vysielateľom, ktoré však nesmú diskriminovať žiadneho z kvalifikovaných vysielateľov. Nekvalifikovaný vysielateľ je oprávnený za poskytnutie tohto práva požadovať odplatu, ktorá by však nemala byť celkom zrejme neprimeraná k cene, ktorú on sám vynaložil na nadobudnutie výhradného vysielacieho práva k významnému podujatiu.
Explicitne sa stanovuje právo nekvalifikovaného vysielateľa odvysielať významné podujatie, na vysielanie ktorého získal výhradné vysielacie práva až po tom, čo žiadny z kvalifikovaných vysielateľov neprejaví záujem o vysielanie významného podujatia. V prípade, ak návrh na odvysielanie významného podujatia predloží viacero kvalifikovaných vysielateľov, má nekvalifikovaný vysielateľ, ktorý získal výhradné vysielacie práva, povinnosť akceptovať návrh aspoň jedného z nich.
Návrh zákona bližšie vymedzuje povinnosť vysielateľa vykonávať výhradné práva na vysielanie významného podujatia, stanoveného ako významné podujatie v niektorom z členských štátov Rady Európy alebo členských štátov Európskej únie, v súlade s pravidlami na ich vysielanie v danom členskom štáte tak, aby neznemožnil podstatnej časti verejnosti daného členského štátu sledovanie tohto podujatia.
K bodom 53 a 54
Smernica zavádza nový všeobecný pojem - audiovizuálna komerčná komunikácia, ktorý zahŕňa najmä reklamu, telenákup, sponzoring a umiestňovanie produktov, ako aj ďalšie formy komerčných oznamov, ktoré napĺňajú znaky uvedené v definícii v čl. 3h) smernice. Do nášho právneho poriadku sa obsah tohto pojmu transponuje ako „mediálna komerčná komunikácia“, ktorý zodpovedá pojmu audiovizuálna komerčná komunikácia, ale vzťahuje sa aj na reklamu, ktorá je vysielaná rozhlasovou programovou službou.
V súlade so smernicou musí byť mediálna komerčná komunikácia rozoznateľná a zreteľne oddelená od iných zložiek programovej služby alebo audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a nesmie byť skrytá, ani využívať podprahové techniky.
V súlade s požiadavkami smernice sa rozširujú niektoré z doterajších podmienok na vysielanie reklamy a telenákupu na všetky formy mediálnej komerčnej komunikácie (bližšie pozri § 31a ods. 5 až 11 návrhu zákona). Tieto podmienky sú povinní zabezpečiť nielen rozhlasoví a televízni vysielatelia, ale aj poskytovatelia audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.
K bodom 55 až 57
Návrh zákona zavádza nový pojem telenákupné pásmo (ekvivalent angl. pojmu „teleshopping window“ použitého v smernici), ktorý nahrádza nepresný a potenciálne zmätočný termín telenákupný program. Kvantitatívne kritérium na odlíšenie telenákupného pásma od telenákupného šotu spočíva v dĺžke trvania telenákupu - telenákupného pásmo je forma telenákupu, ktorá trvá aspoň 15 minút. Šot je krátkym reklamným, alebo telenákupným oznámením zaradeným do telenákupného pásma (dĺžka trvania telenákupného šotu je vždy menšia ako 15 min.).
Návrh zákona medzi formy telenákupu nezaraďuje programovú službu s výlučným zameraním na telenákup (bližšie pozri poznámky k bodom 83 až 85).
K bodu 58
V súčasnosti zákon v § 32 ods. 4 zakazuje, aby vysielaná reklama, alebo telenákup vyvolávali pocit strachu. Vzhľadom na to, že smernica tento zákaz osobitne neupravuje, ponecháva sa tento zákaz pre vysielanú reklamu a telenákup a nerozširuje sa na ostatné formy mediálnej komerčnej komunikácie (bližšie pozri poznámky k bodom 52 a 53 – posledný odsek).
K bodu 59
Predmetné ustanovenie zakazuje vysielať reklamu, alebo telenákup, ktoré nabádajú maloletých na nákup tovarov, ktorých predaj maloletým je zakázaný.
K bodu 60
Podľa návrh zákona sa zákaz vysielania politickej reklamy a reklamy propagujúcej náboženstvo alebo ateizmus nevzťahuje na vysielanie prostredníctvom internetu, keďže vzhľadom na charakter internetu ako voľne dostupného mediálneho priestoru je tento zákaz neodôvodnený (pozri aj poznámky k bodu 34 novely).
K bodu 61 a 62
Predmetné ustanovenia sa vypúšťajú z § 32 a § 33 zákona, ktoré upravujú podmienky vysielania reklamy a telenákupu, keďže sa podľa návrhu zákona vzťahujú na všetky formy mediálnych komerčných komunikácií a vyplývajú z navrhovaného § 31a.
K bodu 63
Upravuje sa časové obmedzenie vysielania reklamy a telenákupu na alkoholické nápoje okrem piva na dobu medzi 6.00 h a 20.00 h (v súčasnosti je takáto reklama zakázaná od 6.00 h do 22.00 h), nakoľko tento rozsah je dostatočný na ochranu maloletých divákov (pozn. – úprava tejto problematiky v okolitých štátoch je rôzna, niektoré štáty vysielanie takejto reklamy absolútne zakazujú, kým iné ju bez časového obmedzenia povoľujú).
K bodu 64
Zákaz, podľa ktorého sa vysielaná reklama a telenákup na alkoholické nápoje nesmú zameriavať sa na maloletých, bude podľa návrhu zákona vyplývať z navrhovaného § 31 a) ods. 7, ktorý sa vzťahuje na všetky formy mediálnej komerčnej komunikácie v súlade s čl. 3e písm. e) smernice.
K bodu 65
Podľa návrh zákona sa časové obmedzenie vysielania reklamy a telenákupu na alkoholické nápoje okrem piva nevzťahuje na vysielanie prostredníctvom internetu.
K bodu 66
V súlade s čl. 10 ods. 1 smernice sa dopĺňa možnosť priestorového oddelenia reklamy od ostatných zložiek televíznej programovej služby.
K bodu 67
V súčasnosti je vysielanie samostatných reklamných a telenákupných šotov povolené iba výnimočne. Návrh zákona ustanovuje výnimku z tohto ustanovenia pre vysielanie športových udalostí v súlade s čl. 10 ods. 2 smernice.
K bodu 68
Podľa predmetného ustanovenia sa zákaz vysielania reklamy s vyššou zvukovou intenzitou ako je zvuková intenzita zložiek programovej služby vysielaných v čase predchádzajúcom tomuto vysielaniu nevzťahuje na vysielanie prostredníctvom internetu.
K bodu 69
V súlade so zmenou pravidiel o zaraďovaní reklamy a telenákupu do televízneho vysielania v smernici (pozri čl. 11 ods. 2 smernice), návrh zákona ponecháva iba zákaz prerušovania bohoslužieb reklamou a telenákupom. Spravodajské programy, programy politickej publicistiky a iné audiovizuálne diela, okrem seriálov, série a dokumentárneho filmu, je možné prerušovať jedným prerušením za každých 30 minút a to aj v prípade, že ich trvanie nepresahuje 30 min. Programy pre maloletých je možné prerušovať jedným prerušením na každých 30 min., avšak iba v prípade, ak trvanie tohto programu presahuje 30 min. Seriály, série a dokumentárne filmy je možné prerušovať bez obmedzenia, pričom však musí byť zachovaný hodinový limit podľa § 36 ods. 2.
K bodu 70
Legislatívnotechnická úprava.
K bodom 71 až 73
V súlade so zmenami v smernici (čl. 18) sa vypúšťa denný limit pre reklamu a denný a hodinový limit pre vysielanie telenákupného pásma.
Pojem telenákupný program sa nahrádza pojmom telenákupné pásmo (pozri poznámky k bodom 54 až 56).
K bodu 74
K výnimkám z časového rozsahu vyhradeného pre reklamu sa dopĺňa čas venovaný označeniu sponzora a čas venovaný označeniu umiestňovania produktov (čl. 18 ods. 2 smernice).
K bodu 75
Návrh zákona nahrádza doterajší pojem „sponzorstvo“ presnejším pojmom „sponzorovanie“. Definícia tohto pojmu zahŕňa aj sponzorovanie v prípade audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (čl. 3f smernice).
Príslušné ustanovenie zákona sa dopĺňa o nový subjekt - poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, ktorý je povinný označiť sponzorovaný program alebo sériu programov. Navrhovaná právna úprava ponecháva povinnému subjektu výber spôsobu označenia buď podľa doterajších pravidiel (názvom, menom a priezviskom) alebo novým spôsobom (logom sponzora alebo odkazom na výrobok alebo službu sponzora), pričom povinný subjekt má na výber, ktorý spôsob použije (na splnenie predmetnej povinnosti je stačí použiť jeden z uvedených spôsobov označenia). Tento mechanizmus je v súlade s cieľom predmetných ustanovení smernice (pozri čl. 3f ods. 1 písm. c) smernice), ktorým je informovanie diváka o skutočnosti, že program je sponzorovaný a taktiež informovanie diváka o tom, kým je sponzorovaný. Je nepochybné, že v mnohých prípadoch môže mať logo sponzora alebo odkaz na výrobok alebo službu sponzora väčšiu výpovednú hodnotu ako uvedenie názvu sponzora, pričom je tiež dôvodné predpokladať, že sponzor zvolí tú možnosť, na základe ktorej bude pre diváka ľahšie identifikovateľný, keďže propagácia je primárnym cieľom každého sponzora.
Vzhľadom na zmenu koncepcie sponzorovania v smernici, ktorá umožňuje sponzorovanie celej programovej služby, ako aj audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, sa zavádza povinnosť vysielateľa, resp. poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zabezpečiť informovanie diváka o tejto skutočnosti. Keďže v prípade sponzorovanej programovej služby by klasické označenie na začiatku a na konci programovej služby neprinieslo požadovaný výsledok (označenie by sa pravdepodobne objavilo v skorých ranných hodinách a neskorých nočných hodinách, pričom divák sledujúci iba časť vysielania takejto programovej služby, by sa o sponzorovaní tejto služby nemal ako dozvedieť) a v prípade sponzorovanej audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie je nemožné určiť začiatok a koniec takejto služby, je spôsob splnenia povinnosti informovať diváka o sponzorovaní ponechaný na výber povinným subjektom. Tento spôsob však musí zabezpečiť, aby bol divák o sponzorovaní zreteľne informovaný (v prípade sponzorovanej programovej služby sa v európskej odbornej literatúre spomína príklad, keď samotný názov programovej služby obsahuje názov sponzora napr. „Coca – Cola TV“).
K bodom 76 až 81
Platná právna úprava zakazuje sponzorovanie programu fyzickým a právnickým osobám, ktorých hlavnou činnosťou je výroba, predaj alebo nájom tovarov, alebo poskytovanie služieb, ktorých reklama sa zakazuje podľa tohto zákona. Vzhľadom na novú koncepciu mediálnej komerčnej komunikácie a novú koncepciu sponzorovania (možnosť sponzorovať celú programovú službu alebo audiovizuálnu mediálnu službu na požiadanie) je nutné upraviť obmedzenie sponzorovania. V predmetnom ustanovení sa podobne ako v doterajšej úprave zakazuje fyzickým a právnickým osobám ktorých hlavnou činnosťou je výroba, predaj alebo nájom tovarov, alebo poskytovanie služieb, ktorých reklama je zakázaná, alebo sponzorovanie programu a programovej služby. Obdobne sa zakazuje sponzorovanie programu fyzickým a právnickým osobám, ktorých hlavnou činnosťou je výroba, predaj alebo nájom tovarov, alebo poskytovanie služieb, ktorých reklama sa obmedzuje, a to počas tohto obmedzenia.
K bodu 82
V súlade s čl. 3g smernice sa upravuje nový inštitút - umiestňovanie produktov. Umiestňovanie produktov je formou mediálnej komerčnej komunikácie, na ktorú sa okrem spoločných podmienok pre všetky mediálne komerčné komunikácie vzťahujú aj osobitné podmienky uvedené v navrhovanom ustanovení § 39a. Inštitút umiestňovania produktov má niektoré znaky spoločné so sponzorovaním ako aj so skrytou reklamou. Podobne ako pri sponzorovaní aj v tomto prípade ide o prezentovanie výrobku za odplatu. Na rozdiel od sponzorovania sa prezentácia výrobku uskutočňuje v rámci programu, pričom táto prezentácia je väčšinou zakomponovaná do deja programu. Toto prekrývanie obsahovej a reklamnej časti je príbuzné so skrytou reklamu, avšak s tým rozdielom, že skrytá reklama je a priori zakázaná pričom umiestňovanie produktov v súlade s podmienkami uvedenými v návrhu zákona sa povoľuje. Naopak každé umiestňovanie produktov, ktoré je v rozpore so stanovenými podmienkami, sa zakazuje.
Umiestňovanie produktov je už dlhší čas bežným javom najmä v audiovizuálnej produkcii Spojených štátov amerických, ktorá je vysielaná a sledovaná aj v Európe. V poslednej dobe sa umiestňovanie produktov stáva realitou aj v Európe, hoci regulačný rámec tohto inštitútu chýbal. Preto sa stanovujú jasné pravidlá pre používanie tohto inštitútu, ktoré smerujú k ochrane diváka pred nežiaducim reklamným vplyvom, tak ako je to bežné aj pri ostatných druhoch mediálnej komerčnej komunikácie (reklama, sponzoring).
Vzhľadom na zákaz mediálnej komerčnej komunikácie týkajúcej sa cigariet a tabakových výrobkov (§31a ods. 8) je zrejmé, že umiestňovanie produktov, ktoré by spočívalo v prezentácii cigariet v programe za odplatu by bolo porušením tohto ustanovenia (umiestňovanie produktov je druh komerčnej mediálnej komunikácie). Avšak predmetné ustanovenie rozširuje zákaz umiestňovania produktov na všetky programy, v ktorých by boli prezentované akékoľvek tovary, služby alebo ochranné známky osoby, ktorej hlavnou činnosťou je výroba alebo predaj cigariet alebo iných tabakových výrobkov za odplatu.
K bodom 83 až 85
V súlade so smernicou (čl. 19 smernice) sa upravuje programová služba určená výhradne na telenákup na programovú službu určenú výhradne na reklamu a telenákup. Na takúto programovú službu sa nebude vzťahovať obmedzenie časového rozsahu reklamy a telenákupu (§ 36 ods. 2. navrhovaného znenia zákona).
K bodom 86 až 88
Legislatívno – technická úprava.
K bodom 89 a 90
Účelom predmetných ustanovení je zosúladenie slovenskej legislatívy s komunitárnym právom (konkr. čl. 2 ods. 2 smernice) s ohľadom na Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci C-11/95 medzi Európskou Komisiou a Belgickým kráľovstvom. V zmysle uvedeného rozsudku je systém registrácie skladby televíznych programových služieb pri retransmisii „vážnym obmedzením retransmisie...Následne, takýto systém porušuje čl. 2 ods. 2 smernice.“.
K bodu 91
Predmetné ustanovenie v súlade s čl. 2a upravuje možnosť rady rozhodnúť o pozastavení retransmisie programovej služby. Smernica v uvedenom článku umožňuje členským štátom obmedziť retransmisiu televíznej programovej služby z iného členského štátu na svoje územie, ak táto programová služba zjavne, závažne a hrubo porušuje taxatívne vymedzené povinnosti uvedené v smernici, ktoré sa týkajú podnecovania k nenávisti na základe rasy, pohlavia, náboženstva, či národnosti, alebo ochrany maloletých. Smernica ďalej konkretizuje mechanizmus, ktorý má zabrániť neodôvodnenému využívaniu, alebo zneužívaniu tohto práva zo strany členských štátov.
K bodu 92
Návrh zákona stanovuje oznamovaciu povinnosť vysielateľa prostredníctvom internetu a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (vysielanie prostredníctvom internetu ani poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie nepodlieha konaniu o udelenie licencie). Uvedené subjekty budú povinné oznamovať rade taxatívne vymedzené údaje, ktoré sú potrebné najmä na identifikáciu vysielateľa prostredníctvom internetu a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a určenie pôsobnosti zákona (bližšie pozri body 3 a 4 novely) a taktiež zmeny týchto údajov.
Evidenciu predmetných údajov bude viesť rada (pozri poznámky k bodom 8 až 14).
K bodu 93
Navrhuje sa úprava mechanizmu odstraňovania cezhraničných problémov v zmysle čl. 3 ods. 7 smernice (pozri poznámky k bodu 18 novely). Podľa tohto mechanizmu bude rada povinná pred tým, než voči vysielateľovi prijme opatrenia na odstránenie cezhraničných problémov, rokovať s členským štátom, ktorého jurisdikcii tento vysielateľ podlieha, a to za účelom dosiahnutia obojstranne uspokojivého riešenia vzniknutého problému. Rozhodnutie rady o prijatí opatrení voči vysielateľovi je podmienené rozhodnutím Komisie o ich súlade s právom Spoločenstva.
K bodu 94
Návrh zákona stanovuje nové kritérium, ktoré bude rada zohľadňovať pri ukladaní pokút za správne delikty, a to prípadnú sankciu uloženú samoregulačným orgánom. V rámci správnej úvahy sa ponecháva Rade možnosť, aby posúdila v akej miere už došlo k sankcionovaniu preukázaného správneho deliktu a v nadväznosti na to rozhodla o prípadnom znížení výšky pokuty.
Navrhované znenie predmetného ustanovenia rozširuje subjekty, ktorým môže rada uložiť pokutu o poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie (implicitne aj o vysielateľov prostredníctvom internetu).
K bodu 95
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 96
Stanovujú sa podmienky, za ktorých je rada oprávnená uložiť vysielateľovi prostredníctvom siete internet povinnosť odvysielať oznam o porušení zákona.
K bodu 97
Legislatívnotechnická úprava.
K bodu 98
Stanovujú sa podmienky, za ktorých je rada povinná pozastaviť vysielanie programu alebo jeho časti prostredníctvom siete internet, alebo pozastaviť poskytovanie programu prostredníctvom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie.
K bodu 99
Keďže ustanovenia § 67 ods. 2 písm. a) a b) umožňujú uloženie dvoch sankcií za jeden protiprávny úkon, § 67 ods. písm. a) sa vypúšťa.
K bodom 100 až 119
V predmetných ustanoveniach dochádza k legislatívnotechnickým zmenám z dôvodu zmeny číslovania niektorých ustanovení, na ktoré § 67 zákona odkazuje.
Taktiež sa stanovujú sankcie pre vysielateľov a poskytovateľov audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie za porušenie určených povinností.
K bodu 120
Navrhovaný § 71 ods. 5 charakterizuje vzťah medzi týmto zákonom a zákonom č. 22/2004 Z. z. o elektronickom obchode v znení zákona č. 160/2005 Z. z. ako vzťah zákona špeciálneho (lex specialis) a zákona všeobecného (lex generalis).
K bodu 121
V súlade s čl. 3i ods. 2 smernice sa ustanovuje povinnosť rade zaslať prvú štatistiku podpory európskych diel v oblasti poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb do 19.12.2011 (bližšie pozri poznámky k bodom 8 až 15).
V súlade s čl. 3g ods. 4 smernice sa všetky pravidlá týkajúce sa programov obsahujúcich umiestňovanie produktov uplatňujú iba na programy, ktoré boli vyrobené po 19. decembra 2011.
K bodu 122
Príloha k zákonu - zoznam preberaných právnych aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie sa dopĺňa o smernicu.
K čl. II
K bodu 1
Podľa súčasnej definície distributéra audiovizuálneho diela v § 2 ods. 17 audiovizuálneho zákona by pod tento pojem spadal aj poskytovateľ audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie v prípade odplatného sprístupňovania verejnosti (čo bude pravdepodobne prípad väčšiny poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie). Z dôvodu zamedzenia duplicitnej právnej úpravy navrhované znenie vylučuje poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie z predmetnej definície (definícia, postavenie, práva a povinnosti poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie budú podľa návrhu zákona upravené v zákone č. 308/2000 Z. z.).
K bodom 2 a 3
Pôsobnosť jednotného systému označovania sa rozširuje aj na programy poskytované v audiovizuálnej mediálnej službe na požiadanie. Samotnú povinnosť zaviesť a uplatňovať jednotný systém označovania ukladá poskytovateľom audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie zákon č. 308/2000 Z. z.(pozri čl. I bod 41 novely).
K bodom 4 až 20
Návrh zákona z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej republike a začlenenia Slovenskej republiky do eurozóny v predmetných ustanoveniach upravuje výšku, resp. rozpätie pokút zo slovenských korún na eurá tak, že sa použije ich matematické zaokrúhľovanie len na celé eurá nadol, pričom použité zaokrúhľovanie upravuje výšku príslušnej sumy na prospech dotknutých občanov alebo dotknutých hospodárskych subjektov v súlade so základnými princípmi pre prechod na euro.
K čl. III
K bodu 1
Rozsah personálnej pôsobnosti zákona sa rozširuje aj na vysielateľov prostredníctvom internetu (bližšie pozri poznámky k čl. I bodom 3 a 4 novely).
K bodu 2
Z dôvodu rozšírenia vecnej pôsobnosti zákona na audiovizuálne mediálnej služby na požiadanie (bližšie pozri poznámky k čl. I bodu 5 novely) sa predmetné ustanovenie vypúšťa.
K bodu 3
Keďže návrh zákona pojem relácia vysielania nahrádza pojmom program, z textu zákona sa vypúšťa definícia relácie vysielania (bližšie pozri poznámky k čl. I bodu 1 novely).
K bodu 4
Z dôvodu zavedenia pojmu audiovizuálna mediálna služba a zmeny v definičnom vymedzení pojmu televízne vysielanie v smernici sa mení definícia programovej služby tak, aby bola v súlade s príslušnými ustanoveniami smernice (pozri čl. 1 písm. e) smernice).
K bodu 5
Audiovizuálnou mediálnou službou je podľa smernice aj vysielanie televíznej programovej služby prostredníctvom internetu. Šírenie rozhlasovej programovej služby prostredníctvom internetu sa nepovažuje v znení smernice za audiovizuálnu mediálnu službu, z toho dôvodu sa táto služba nepovažuje za vysielanie programovej služby, čo znamená, že nie je regulovaná týmto zákonom.
K bodu 6
Z dôvodu zjednotenia pojmov sa pojem služba video na požiadanie nahrádza pojmom audiovizuálna mediálna služba na požiadanie (k tomu pozri poznámky k bodu 5 novely).
K bodu 7
Keďže povinnosti poskytovateľov audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie vrátane ohlasovacej povinnosti budú podľa návrhu zákona upravené v zákone č. 308/2000 Z. z., ohlasovacia povinnosť podľa zákona o digitálnom vysielaní sa na nich vzťahovať nebude.
K bodu 8
Vysielateľom sa v uvedenom ustanovení poskytuje možnosť požiadať popri digitálnej licencii aj o doložku na vysielanie prostredníctvom internetu (webcasting).
K bodom 9 až 23
Z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej republike a začlenenia Slovenskej republiky do eurozóny sa v predmetných ustanoveniach upravuje výška, resp. rozpätie pokút zo slovenských korún na eurá tak, že sa použije ich matematické zaokrúhľovanie len na celé eurá nadol, pričom použité zaokrúhľovanie upravuje výšku príslušnej sumy na prospech dotknutých občanov alebo dotknutých hospodárskych subjektov v súlade so základnými princípmi pre prechod na euro.
K čl. IV
Navrhuje sa deň nadobudnutia účinnosti zákona na 1. decembra 2009.