Príloha č. 4
Podrobnejší popis
nástrojov rozvoja miestnej a regionálnej kultúry
Zabezpečovanie
kultúry sa najčastejšie spája s financovaním alebo spolufinancovaním
kultúry z verejných zdrojov. Verejná správa finančne zabezpečuje kultúru
prostredníctvom rozpočtov. Tieto výdavky majú tri spoločné oblasti, ktorými
spoluvytvárajú podmienky na rozvoj kultúry na nižších stupňoch verejnej správy
a priamo na miestach realizácie kultúrnych projektov:
–
finančné prostriedky na aktivity zabezpečované
vo vlastnej réžii,
–
transfery na vlastné kultúrne inštitúcie a
–
príspevky na aktivity fyzických a právnických
osôb vrátane občianskych iniciatív, poskytované formou dotácií.
Tieto
tri základné oblasti, prostredníctvom ktorých verejná správa finančne
zabezpečuje kultúru, spolupôsobia navzájom (Tab. 1) na všetkých troch úrovniach
verejnej správy. Za ideálnych podmienok by mali pôsobiť harmonicky na čo
najlepšie využitie rozvojového a mobilizačného potenciálu kultúry. Úlohou
národnej úrovne je vytvoriť rámcové, najmä legislatívne a finančné
podmienky na rozvoj miestnej a regionálnej kultúry. Celý systém
financovania kultúry dotvárajú doplnkové a rozvojové prostriedky, ktoré sú
k dispozícii z rôznych fondov Európskej únie (najmä štrukturálne
fondy), ako aj finančné zdroje poskytované súkromným či nadačným sektorom.
Tab. 1: Spolupôsobenie finančných
nástrojov verejného sektora na rozvoj kultúry
|
Verejný sektor |
Národná úroveň |
Regionálna úroveň |
Lokálna úroveň |
|
Kultúrne inštitúcie |
národné kultúrne inštitúcie |
regionálne kultúrne inštitúcie |
miestne kultúrne inštitúcie |
|
Vlastné kultúrne aktivity a projekty |
rezortu alebo iného ústredného orgánu štátnej správy a pod. |
vyššieho územného celku |
obce |
|
Grantové a podporné
motivačné mechanizmy |
rezortný grantový a podporný systém pre neštátne subjekty |
regionálny grantový systém VÚC pre oblasť kultúry |
obecný grantový systém pre oblasť kultúry (ak existuje) |
5.2.
Inštitucionálna kapacita a štruktúry
Financovanie
kultúry z verejných zdrojov spoluvytvára potrebnú inštitucionálnu kapacitu
a štruktúry na zabezpečovanie kultúry v rámci určitého územia.
V závislosti od veľkosti obce a miestnych špecifík medzi základné
inštitucionálne predpoklady na poskytovanie služieb v oblasti kultúry
patrí najmä existencia vlastnej kultúrnej inštitúcie, resp. oddelenia kultúry
na obecnom alebo mestskom úrade, a komisia kultúry, ktoré koordinujú
a zabezpečujú kultúrne aktivity. Inštitucionálne prostredie dotvára i
prítomnosť regionálnych a národných kultúrnych inštitúcií na území obce,
ako aj rôznych formálnych a neformálnych neziskových alebo komerčných
organizácií či subjektov v oblasti kultúry. Na celoštátnej úrovni pôsobí
približne 40 štátnych kultúrnych inštitúcií. Na
úrovni regionálnej územnej samosprávy pôsobí okolo150 kultúrnych inštitúcií. Na
úrovni miestnej územnej samosprávy pracuje niekoľko stovák samostatných
právnych subjektov a niekoľko tisíc subjektov poskytujúcich kultúrne
služby zabezpečované prostredníctvom oddelení obecných, miestnych, príp.
mestských úradov. Štatistika jednotlivých subjektov je predmetom podrobnej
analýzy miestnej a regionálnej kultúry, ktorú vypracovalo Národné osvetové
centrum v spolupráci so ZMOS.
5.3. Podpora kultúrnej
produkcie, tvorby, aktivít a služieb
Aktivity verejnej správy
v oblasti kultúry alebo aktivity kultúrnych inštitúcií verejnej správy
a zdroje verejnej správy poskytované formou dotácií pre oblasť kultúry na
realizáciu rôznych projektov fyzických a právnických osôb priamo vytvárajú
celú škálu kultúrnych služieb a programov v regiónoch a sídlach či na
celom území Slovenska a podporujú prípravu a sprístupňovanie novej
kultúrnej produkcie a tvorby.
5.4. Monitorovacie, hodnotiace a vývojové
nástroje
Financovanie
vlastných, ako aj finančná podpora nezávislých inštitúcií umožňuje zabezpečovať
monitorovacie a hodnotiace procesy v oblasti kultúrnej politiky (na
národnej, regionálnej a miestnej úrovni). Tie cyklicky vyúsťujú do
aktualizácie a tvorby novej kultúrnej politiky, čím by malo dochádzať
k vytváraniu čoraz priaznivejších podmienok na rozvoj kultúry (Tab. 2).
Súčasťou tohto procesu je aj príprava a pravidelná aktualizácia
koncepčných a strategických dokumentov, kontrola a monitoring odborných
procesov (vrátane hodnotenia kvality), riadenia a financovania.
Tab. 2: Vývoj, tvorba
a monitoring kultúrnej politiky
5.5. Koordinačné
a riadiace nástroje
Financovanie
vlastných inštitúcií alebo aktivít v oblasti kultúry vo vlastnej réžii
umožňuje zavádzať dôležité koordinačné mechanizmy a riadiace nástroje do
rozvoja kultúry a jej jednotlivých oblastí. Ide najmä o možnosti
využitia integrovaných informačných systémov, definovanie štandardov minimálnej
vybavenosti sídiel v oblasti kultúry či štandardov na riadenie odborných
inštitúcií, ako sú napríklad knižnice, osvetové strediská
a osvetové zariadenia vrátane hvezdární a planetárií, múzeá, galérie či
ďalšie umelecké inštitúcie. Uplatnenie komunikačných systémov umožní
urýchlený prenos a výmenu informácií a skúseností medzi inštitúciami
a jednotlivými aktérmi v oblasti kultúry. Tvorba
metodík, odporúčaných postupov a spoluúčasť kultúrnych inštitúcií,
aktívnych občanov a ostatných aktérov v oblasti kultúry na procesoch
strategického plánovania a prípravy rozpočtov verejnej správy umožní
pozdvihnúť a dlhodobo udržať kultúru medzi prierezovými politikami
a prioritami územnej samosprávy.
5.6.
Zázemie pre tvorbu, šírenie a sprístupňovanie kultúrnych hodnôt – kultúrna
infraštruktúra
Financovanie
kultúry z verejných zdrojov umožňuje výstavbu, obnovu
a prevádzkovanie potrebnej kultúrnej infraštruktúry na území, ktorá
poskytuje priestory, plochy a zázemie pre
kultúrne aktivity, kultúrnu produkciu a sprístupňovanie kultúry.
Existencia kultúrnej infraštruktúry primeranej k veľkosti sídla či
komunity je teda technickým predpokladom poskytovania služieb v oblasti
kultúry. Kultúrna infraštruktúra (napríklad kultúrne domy, kiná, knižnice,
priestory pre komunitné a informačné centrá, osvetové strediská a osvetové
zariadenia, ktoré majú zvyčajne polyfunkčné využitie) musí spĺňať určité
kvalitatívne, priestorové a technologické parametre. Kultúrna
infraštruktúra zahŕňa aj verejné priestranstvá a otvorené priestory na
zhromažďovanie, rekreáciu a trávenie voľného času, pešie zóny,
námestia, parky a verejnú zeleň.
5.7. Výchovno-vzdelávacie a
spoločenské nástroje
Financovanie
kultúry z verejných zdrojov umožňuje prostredníctvom kultúrnych inštitúcií
a spolupráce so súkromným sektorom pripravovať a zabezpečovať
množstvo podujatí, ktoré majú výchovno-vzdelávací charakter, podporujú rozvoj
zručností a talentu detí a mládeže, ale sú užitočné aj pre dospelých
a seniorov z hľadiska celoživotného vzdelávania. Ide o rôzne
postupové súťaže a prehliadky, bádateľské projekty, odbornú spoluprácu pri
príprave učebných osnov a programov celoživotného vzdelávania
v oblasti kultúry. Dôležité je rovnako vzdelávanie a poradenstvo pre
aktérov pôsobiacich v kultúre (vrátane dobrovoľných pracovníkov) najmä
v oblasti manažmentu kultúrnych inštitúcií a marketingu kultúry.
Medzi spoločenské nástroje podpory miestnej a regionálnej kultúry patria
aj rôzne formy oceňovania kultúrnych počinov a osobností v oblasti miestnej
a regionálnej kultúry vrátane súťaží o získanie titulu mesto/obec
kultúry roka.
5.8. Legislatívne
nástroje
Legislatívny proces v oblasti
kultúry predstavuje rozhodujúci proces, ktorý vytvára právny rámec
a finančné podmienky na rozvoj kultúry na všetkých úrovniach verejnej
správy. Zahŕňa tak novelizáciu, ako aj prípravu nových zákonov. Dôležitou
súčasťou činnosti verejnej správy je príprava koncepčných a strategických
dokumentov, ktoré vytvárajú politiky pre jednotlivé oblasti kultúry. Oblasť kultúry
je tak formovaná jednotlivými úrovňami verejnej správy vrátane medzinárodných
noriem. K právnym normám patria najmä:
–
právne normy na medzinárodnej úrovni (Európska
únia, UNESCO a pod.);
–
právne normy upravujúce postavenie kultúrnych
inštitúcií (na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni)
a podmienky poskytovania finančných prostriedkov pre oblasť kultúry z
verejných zdrojov;
–
právne normy na regionálnej úrovni (najmä
všeobecne záväzné nariadenia);
–
právne normy na miestnej úrovni (najmä všeobecne
záväzné nariadenia).
5.9. Sprístupňovanie, prezentácia a manažment
lokalít a súčastí kultúrneho dedičstva
a kultúrnej infraštruktúry
územia
Pre
fyzické sprístupňovanie kultúry platí niekoľko špecifík. Pri sprístupňovaní
kultúry prostredníctvom kultúrnej infraštruktúry je potrebné dbať na dobrý stav
a vybavenie zariadení a priestorov. V prípade sprístupňovania
lokalít kultúrneho a prírodného dedičstva nejde len o poskytovanie
priestoru na činnosť a prezentáciu jednotlivých artefaktov alebo súčastí
kultúrneho dedičstva či umeleckých predmetov. Objekty a lokality
kultúrneho dedičstva vyžadujú, popri odbornom spracovaní a ochrane
zbierkových predmetov a fondov, citlivý manažment z hľadiska
zachovávania historických hodnôt a autenticity prostredia. Umožňujú tiež
využiť rôzne formy prezentácie a interpretácie histórie lokality na báze
informácií o stavebno-technickom či technologickom riešení budovy, miestnosti
či objektu alebo ich okolia, informácií o tvorcoch a užívateľoch
týchto diel a informácií o dôležitých míľnikoch vývoja týchto diel a lokalít
z pohľadu architektúry, sociálnych a spoločenských aspektov.
K
najvýznamnejším masovým nástrojom sprístupňovania kultúry a informácií
o kultúre dnes patrí sprístupňovanie kultúry v podobe digitálneho
obsahu, médií, sprístupňovanie informácií o kultúre
a sprostredkovanie kultúrnych služieb v elektronickej forme. Digitalizácia kultúrneho dedičstva, elektronizácia
poskytovania služieb kultúry a nástup komplexných informačných,
komunikačných a koordinačných systémov vytvára kvalitatívne nový základ
sprístupňovania kultúry.
5.10.
Procesy strategického plánovania rozvoja sídla
Dôležitým
nástrojom sprístupňovania kultúry, kultúrnych hodnôt a ich ochrany je
participácia aktérov v oblasti kultúry na procese prípravy strategickej
dokumentácie sídla/kraja či strategickom rozhodovaní (Tab. 3). Nezabúda sa tak
na kultúru, kultúrne zdroje územia a uplatnenie kultúrneho potenciálu
územia, ale tieto sú súčasťou strategických rozhodovacích procesov
o rozvoji sídla.
Priority jednotlivých miest, obcí
a vyšších územných celkov sú vyjadrené v ich plánovacích a strategických
dokumentoch. Ich investičné a výdavkové priority sú vyjadrené v ich
rozpočtoch. Inštitúcie, ktoré boli zriadené mestami a obcami, nadväzne na
svoj systém financovania a riadenia si zostavujú vlastné plány
činnosti, ako aj plány svojho rozvoja v rôznom rozsahu a forme.
Tab.3: Matica vzájomných vzťahov
a prepojení strategických, plánovacích a hodnotiacich procesov vo verejnej
správe a kultúre
|
|
Nástroj |
Národná úroveň |
Regionálna úroveň |
Lokálna úroveň (vrátane mikroregiónov) |
|
1 |
Mapovanie, analýza a hodnotenie zdrojov územia |
Integrácia rozhodujúcich poznatkov
z regionálnych úrovní so zohľadnením lokálnych charakteristík |
Integrácia poznatkov z miestnej a národnej
úrovne, priemet poznatkov do regionálnych poznatkových báz |
Kultúrna, historická a spoločenská topografia[1] a analýza zdrojov na území obce
a mikroregiónu |
|
2 |
Tvorba vízie rozvoja územia |
Vízia rozvoja Slovenska |
Vízia rozvoja regiónu/VÚC |
Vízia rozvoja obce, mikroregiónu |
|
3 |
Definovanie princípov TUR |
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001) |
Regionálna Agenda 21 |
Lokálna Agenda 21 |
|
4 |
Dlhodobé plánovanie (10 až 30 rokov) |
Koncepcia územného rozvoja Slovenska (2001) |
Územnoplánovacia dokumentácia VÚC |
Územnoplánovacia dokumentácia obce |
|
5 |
Strednodobé plánovanie (4 až 10 rokov) |
Stratégia štátnej kultúrnej politiky (2004) |
Stratégia rozvoja kultúry (alebo priority) na úrovni
VÚC* / priemet kultúry v rámci PHSR VÚC |
Stratégia rozvoja kultúry (alebo priority) na úrovni
obce** / priemet kultúry v rámci PHSR obce |
|
6 |
Krátkodobé plánovanie (trojročný výhľad) |
Štátny rozpočet |
Rozpočet VÚC |
Rozpočet obce |
|
7 |
Monitoring kultúry |
Národná správa o kultúrnej politike SR (2002) |
Správa o stave kultúry na úrovni VÚC |
Správa o stave kultúry na úrovni obce |