Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/ 2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa predkladá na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2009.
Predkladaným návrhom zákona sa do právneho poriadku Slovenskej republiky transponujú ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES z 11. decembra 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/552/EHS o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch, týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (ďalej len „smernica“). Slovenská republika je povinná uviesť zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou do účinnosti najneskôr do 19. decembra 2009.
Neustály vývoj technológií a možností šírenia audiovizuálnych obsahov vytvára nové pomery na trhu audiovizuálnych mediálnych služieb v Európe. Okrem klasického televízneho vysielania sú audiovizuálne obsahy ponúkané aj prostredníctvom internetu alebo mobilných komunikácií a rozširujú sa aj možnosti sprístupňovania na základe individuálnych požiadaviek. Rozširovanie technologických možností a narastajúci význam nových foriem audiovizuálnych mediálnych služieb pre spoločnosť vo vzťahu k zabezpečeniu slobody informácií, rozmanitosti názorov a plurality obsahov sú dôvodom nevyhnutnej potreby uplatňovania osobitných pravidiel aj na tieto služby. Vývoj v uvedenej oblasti si vyžaduje úpravu regulačného rámca, ktorý by zohľadnil vplyv štrukturálnych zmien, rozširovanie informačných a komunikačných technológií, a ktorý by zabezpečil optimálne podmienky konkurencieschopnosti a právnej istoty pre európske informačné technológie, mediálny priemysel a služby, a zároveň by rešpektoval kultúrnu a jazykovú rozmanitosť.
Prostredníctvom ustanovení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES sa vytvoril jednotný priestor pre základný stupeň koordinovaných pravidiel na všetky audiovizuálne mediálne služby, ktorý zlepšuje dodržiavanie základných práv a v plnej miere uplatňuje zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, najmä jej článkom 11.
Smernicou sa rozširuje vecná pôsobnosť smernice Rady 89/552/EHS aj na audiovizuálne mediálne služby. V definičnom rámci smernice sú audiovizuálne mediálne služby vymedzené ako služby určené na prijímanie, ktoré môžu ovplyvňovať významnú časť širokej verejnosti a ich primárnou funkciou je informovať, zabávať a vzdelávať širokú verejnosť. Audiovizuálne mediálne služby zahŕňajú lineárne audiovizuálne mediálne služby, medzi ktoré patrí televízne vysielanie a nelineárne audiovizuálne mediálne služby, ktorými sú audiovizuálne mediálne služby na požiadanie.
Audiovizuálnou mediálnou službou nie je služba, ktorej hlavným účelom nie je poskytovanie programov a kde audiovizuálny obsah je len vedľajším doplnkom služby (napr. internetové stránky, ktoré obsahujú audiovizuálne prvky slúžiace len na doplnenie, krátke reklamné spoty alebo informácie týkajúce sa nejakého produktu či neaudiovizuálnej služby), taktiež žiadne formy súkromnej korešpondencie, napríklad e-maily odosielané obmedzenému počtu adresátov, ako aj hry on-line alebo vyhľadávacie systémy. Rozsah pôsobnosti smernice sa nevzťahuje ani na elektronické verzie novín a časopisov. Vzhľadom na to, že audiovizuálne mediálne služby na požiadanie sa od televízneho vysielania líšia v možnostiach výberu a ovládania, ale aj z hľadiska svojho vplyvu na spoločnosť, smernica oprávňuje v ich prípade použitie miernejšej regulácie, a preto sa niektoré pravidlá uplatňujú iba na vysielanie. V zásade však smernica podporuje uplatňovanie základných zásad a pravidiel pre všetky audiovizuálne mediálne služby.
Transpozícia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/65/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky sa zabezpečuje prostredníctvom predkladaného návrhu zákona, ktorým sa menia a dopĺňajú:
· zákon č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,
· zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon).
Predkladaným návrhom zákona sa rozširuje vecná a osobná pôsobnosť zákona č. 308/2000 Z. z., ktorý sa bude vzťahovať aj na vysielanie prostredníctvom internetu a poskytovanie audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. Potreba regulácie vysielateľov prostredníctvom internetu vyplýva z transponovanej smernice, ktorá reguluje vysielanie cez internet ako formu televízneho vysielania. Podľa recitálu 20 smernice „televízne vysielanie v súčasnosti zahŕňa najmä analógovú a digitálnu televíziu, živé vysielanie cez Internet (live streaming), vysielanie cez Internet (webcasting) a video na požiadanie s obmedzenou účasťou používateľa na jeho ovládaní (near-video-on-demand)“. Na základe uvedeného sa návrh zákona vzťahuje len na také vysielanie cez internet, ktoré je vysielaním televíznej programovej služby, t.j. vysielaním zámerného časového usporiadania programov a ďalších zložiek tejto služby, ktoré vytvárajú uzatvorený celok, simultánne prijímaný širokou verejnosťou a poskytovaný vysielateľom za účelom informovať, zabávať alebo vzdelávať širokú verejnosť. Zákon sa nevzťahuje na vysielanie rozhlasovej programovej služby prostredníctvom internetu.
V dôsledku rozšírenia vecnej pôsobnosti zákona č. 308/2000 Z. z. je potrebné nanovo zadefinovať pojem „program“, ako základnú zložku tak programovej služby, ako aj audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. V rovine osobnej pôsobnosti sa ustanovuje spoločný definičný znak vysielateľa a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie, a to redakčná zodpovednosť, ktorá znamená vykonávanie účinnej kontroly nad výberom programov a nad ich usporiadaním do chronologickej štruktúry v prípade televízneho vysielania alebo v prípade audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie do katalógu programov.
Smernica pre formy komerčných oznamov na najvšeobecnejšej úrovni zavádza nový pojem audiovizuálna komerčná komunikácia, z dôvodu vecnej pôsobnosti príslušných právnych predpisov, ktoré sa vzťahujú tak na televíznu ako aj rozhlasovú programovú službu, sa obsah tohto pojmu transponuje ako mediálna komerčná komunikácia. Formami mediálnej komerčnej komunikácie sú najmä reklama, telenákup, sponzorovanie, programová služba určená výhradne na reklamu, telenákup a vlastnú propagáciu, ale aj v našom právnom poriadku nová forma komerčného oznamu, a to umiestňovanie produktov v programoch. Okrem úpravy všeobecných podmienok, ktoré musia byť dodržané pri každej mediálnej komerčnej komunikácii, obsahuje návrh zákona aj osobitné podmienky vzťahujúce sa na ich jednotlivé formy.
V dôsledku transpozície smernice sa návrhom zákona menia niektoré pravidlá pre vysielanie reklamy a sponzorovania. Najpodstatnejšou zmenou je zrušenie denného obmedzenia vysielania reklamy, ktoré nahrádza hodinové obmedzenie, limit v rozsahu 20% v rámci jednej hodiny však zostáva nezmenený. V súlade s predloženým návrhom zákona je umiestňovanie produktov povolené len po splnení taxatívne vymedzených podmienok, ktoré smerujú predovšetkým k ochrane diváka pred nežiaducim reklamnými vplyvmi. Umiestňovanie produktov sa zakazuje v programoch určených pre vekovú skupinu maloletých do 12 rokov.
Návrhom zákona sa posilňuje ochrana maloletých, nakoľko sa súčasná právna úprava, vzťahujúca sa len na vysielanie, bude vzťahovať aj na poskytovanie audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie. Predložený návrh ustanovuje pre poskytovateľa audiovizuálnej služby na požiadanie povinnosť zabezpečiť obmedzený prístup maloletých k obsahom, ktoré môžu narušiť ich fyzický, psychický alebo morálny vývin. Za bežných okolností by nemali byť tieto obsahy pre maloletých vôbec prístupné.
V záujme zabezpečenia primeraného a nediskriminačného prístupu k informáciám o podujatiach, ktoré vyvolávajú zvýšený záujem verejnosti, sa upravujú podmienky výkonu práva na krátke spravodajstvo. V súlade so smernicou sa upravuje právo vysielateľa televíznej programovej služby vyrobiť z podujatia vyvolávajúceho zvýšený záujem verejnosti, na ktorého vysielanie má výhradné právo iný vysielateľ, pre potreby spravodajstva krátke záznamy v trvaní maximálne 90 sekúnd. Vysielateľ televíznej programovej služby je oprávnený toto právo vykonať voľným výberom sekvencií zo signálu vysielateľa, ktorý má výhradné právo na vysielanie tohto podujatia a za podmienok ustanovených v zákone, pričom v prípade, že výhradné práva na vysielanie tohto podujatia získal vysielateľ usadený v Slovenskej republike, oprávnený vysielateľ je povinný toto právo prednostne uplatniť u tohto vysielateľa.
V súlade so smernicou zakotveným princípom nezavádzať nový systém vydávania licencií alebo administratívnych oprávnení pre akýkoľvek typ audiovizuálnej mediálnej služby, upravuje návrh zákona iba oznamovaciu povinnosť vysielateľa prostredníctvom internetu a poskytovateľa audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie. V súvislosti s tým sa rozširuje pôsobnosť Rady pre vysielanie a retransmisiu (ďalej len „rada“), ktorá bude viesť evidenciu údajov o poskytovateľoch audiovizuálnej mediálnej služby na požiadanie a údajov o vysielateľoch prostredníctvom internetu, ktoré jej boli poskytnuté na základe oznamovacej povinnosti. Rozsah údajov týkajúcich sa oznamovacej povinnosti je stanovený návrhom zákona.
Pôsobnosť rady sa rozširuje aj v niektorých iných oblastiach. Smernica odporúča členským štátom, aby podporili existujúce samoregulačné orgány a mechanizmy alebo vznik nových. Vzhľadom na skutočnosť, že pre oblasť audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie neboli v slovenských podmienkach uplatňované žiadne efektívne samoregulačné mechanizmy, návrh zákona rozširuje pôsobnosť rady v rovine spolupráce so samoregulačnými orgánmi, tak pre oblasť televízneho vysielania, ako aj pre oblasť poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb na požiadanie.
Z čl. 26 smernice pre členské štáty nepriamo vyplýva povinnosť poskytovať Európskej komisii informácie týkajúce sa hodnotenia televíznej reklamy, ktorá sprevádza detské programy alebo je do nich včlenená a úrovne mediálnej gramotnosti. Návrhom zákona sa v záujme zabezpečenia plnenia tejto povinnosti rozširuje pôsobnosť rady, ktorá v súčinnosti s Ministerstvom kultúry SR a Ministerstvom školstva SR vypracuje správu, v ktorej bude hodnotený stav a úroveň mediálnej gramotnosti a televíznej reklamy, ktorá sprevádza programy pre deti alebo je do nich včlenená. Súčasťou hodnotenia stavu a úrovne televíznej reklamy pre deti bude aj hodnotenie reklamy, ktorá sa týka potravín a nápojov obsahujúcich živiny a látky s výživovým alebo fyziologickým účinkom, najmä tuky, transmastné kyseliny, soľ/sodík a cukry, ktorých nadmerný príjem v celkovej strave sa neodporúča.
Návrh zákona z dôvodu zavedenia meny euro v Slovenskej republike a začlenenia Slovenskej republiky do eurozóny v predmetných ustanoveniach upravuje výšku, resp. rozpätie pokút zo slovenských korún na eurá tak, že sa použije ich matematické zaokrúhľovanie len na celé eurá nadol, pričom použité zaokrúhľovanie upravuje výšku príslušnej sumy na prospech dotknutých občanov alebo dotknutých hospodárskych subjektov v súlade so základnými princípmi pre prechod na euro. Pri uvedenom sa zohľadňuje odporúčania Európskej centrálnej banky vyjadrené najmä v stanoviskách CON/2007/43 a CON/2008/40. Preto v prípade, ak je - po prepočítaní konverzným kurzom podľa zákona č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov - akákoľvek peňažná čiastka, ktorá sa má zaplatiť alebo vyúčtovať v zmysle článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1103/97 zo 17. júna 1997 o určitých ustanoveniach týkajúcich sa zavedenia eura v platnom znení, zaokrúhlená nahor alebo nadol na viac ako jeden eurocent (rešpektujúc princíp neutrality), ide o prejav legislatívnej autonómie štátu, ktorý sa vykonal následne a treba ho vnímať oddelene od samotného neutrálneho prepočtu tejto čiastky podľa konverzného kurzu. Takýto prejav legislatívnej autonómie štátu je dovolený, pokiaľ je v medziach ustanovenia článku 7 nariadenia Rady (ES) č. 947/98 z 3. mája 1998 o zavedení eura v platnom znení a zároveň aj princípov vyjadrených v judikatúre Súdneho dvora Európskych spoločenstiev a zohľadnených aj v ustanovení § 2 ods. 3 poslednej vety uvedeného zákona č. 659/2007 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie.
V súvislosti s prijatím návrhu zákona sa nepredpokladá vplyv na verejné financie. Návrh zákona nepredpokladá negatívny vplyv na zamestnanosť, podnikateľské prostredie, obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry, stav životného prostredia a informatizáciu spoločnosti.