Príloha č. 3

Základné úlohy jednotlivých stupňov verejnej správy v oblasti kultúry

a účasť ďalších aktérov na rozvoji kultúry

1. Základné úlohy obcí v oblasti kultúry vo väzbe na kompetencie miestnej územnej samosprávy

Obec utvára podmienky na zabezpečenie kultúry a osvetovej činnosti a v rámci nej: záujmovo-umeleckej činnosti, kultúrno-výchovnej činnosti, zvyšovanie kultúrnej a vzdelanostnej úrovne ľudí a zmysluplné využívanie voľného času detí, mládeže a dospelých prostredníctvom vlastných osvetových stredísk a vlastnými kultúrnymi aktivitami a poskytovanými službami na území obce. Kultúrno-osvetovými a vzdelávacími aktivitami realizuje obec politiku aktívnej sociálnej prevencie, prevencie kriminality a iných negatívnych spoločenských javov.

Medzi významné a pre miestnu úroveň najtypickejšie úlohy v oblasti kultúry patrí ochrana tradičných zručností, tradícií a tradičných kultúrnych hodnôt, kultúrnych hodnôt krajiny v súvislosti s ochranou historických štruktúr krajiny, historických budov a technológií, výrobou hnuteľných vecí a ľudovoumeleckých výrobkov (ich dokumentácia, zachovávanie, obnova a výchova nových nositeľov /pokračovateľov/ tradičných zručností).

Obec udržuje, obnovuje a využíva vlastné objekty kultúrnej infraštruktúry na poskytovanie kultúrnych služieb, sprístupňovanie kultúrnych hodnôt a na vytváranie primeraného inštitucionálneho zázemia pre oblasť kultúry. Obec podporuje spolkovú činnosť občanov a poskytuje priestory pre občanov na túto činnosť.

Obec môže zriadiť alebo založiť obecnú knižnicu ako právnickú osobu, ako organizačnú zložku obecného úradu alebo prostredníctvom inej knižnice. Obecná knižnica spolu s regionálnou knižnicou patria medzi verejné knižnice. Obecná knižnica buduje a sprístupňuje univerzálny knižničný fond vrátane knižničných dokumentov miestneho významu, poskytuje základné knižnično-informačné služby a spravidla aj špeciálne knižnično-informačné služby vrátane prístupu k vonkajším informačným zdrojom a organizuje kultúrno-vzdelávacie aktivity. Školská knižnica ako súčasť základnej školy slúži na zabezpečenie výchovno-vzdelávacej činnosti a výchovno-vzdelávacieho procesu. So súhlasom zriaďovateľa školy môže byť prístupná verejnosti a môže plniť aj mimoškolské knižnično-informačné služby. V súlade so zákonom o knižniciach môže obec pristúpiť k spájaniu školských a verejných knižníc. Zlúčením knižníc však nezanikajú povinnosti zriaďovateľa v zmysle § 12 zákona o knižniciach vytvoriť finančné, personálne, priestorové a materiálovo-technické podmienky na prevádzku knižnice tak, aby mohla zabezpečiť slobodný prístup k informáciám a uspokojovanie kultúrnych, informačných, vedeckovýskumných a vzdelávacích potrieb obyvateľstva.

Obec môže zriadiť miestne múzeum alebo galériu a po splnení príslušných zákonných podmienok aj požiadať Ministerstvo kultúry Slovensje republiky o jeho registráciu v registri múzeí a galérií. Bližšie podmienky a požiadavky na organizáciu múzea alebo galérie ako inštitúcie so zákonnými povinnosťami upravuje zákon č. 115/1998 Z. z. o múzeách a galériách a o ochrane predmetov múzejnej hodnoty a galerijnej hodnoty v znení neskorších predpisov. V praxi však vo väčšine prípadov obec prezentuje svoju históriu alebo umenie prostredníctvom rôznych pamätných izieb, výstavných priestorov alebo prezentačných plôch na prezentáciu histórie obce, kultúry či miestnych remesiel.

Obec vytvára všetky podmienky potrebné na zachovanie, ochranu, obnovu a využívanie pamiatkového fondu na svojom území. Dbá, aby vlastníci kultúrnych pamiatok konali v súlade so zákonom, koordinuje budovanie technickej infraštruktúry sídel s pamiatkovým územím, spolupôsobí pri zabezpečovaní úprav uličného interiéru a uličného parteru, drobnej architektúry, historickej zelene, verejného osvetlenia a reklamných zariadení tak, aby boli v súlade so zámermi na zachovanie a uplatnenie hodnôt pamiatkového územia. Podporuje iniciatívy občanov a občianskych združení pri ochrane pamiatkového fondu a na základe výpisov z ústredného zoznamu vedie evidenciu pamiatkového fondu na území obce. Obec môže vyvárať zdroje na príspevky vlastníkom na záchranu a obnovu kultúrnych pamiatok na svojom území a rozhodnúť o evidencii pamätihodností obce. Ďalej môže monitorovať stav a využívanie pamiatkovo chránených území a objektov na území obce, spolupracovať s vlastníkmi pamiatkovo chránených objektov a podporovať vytváranie partnerstiev a iniciatív na revitalizáciu a opätovné využitie nevyužívaných a poškodených pamiatkových objektov, ako sú napríklad kaštiele, kúrie, objekty ľudovej architektúry, historické parky a pod.

Obec môže zostavovať evidenciu svojich pamätihodností. Do evidencie pamätihodností obce možno zaradiť okrem hnuteľných a nehnuteľných vecí aj kombinované diela prírody a človeka, historické udalosti, názvy ulíc, zemepisné a katastrálne názvy, ktoré sa viažu k histórii a osobnostiam obce. Zoznam evidovaných pamätihodností predloží obec na odborné a dokumentačné účely krajskému pamiatkovému úradu, ak ide o nehnuteľné veci, predloží zoznam aj stavebnému úradu.

Obec zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové alebo príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia. Obce môžu zriaďovať združenia obcí a vstupovať do združení obcí.

Podrobnejší opis základných úloh obcí

Obce a mestá zabezpečujú v oblasti kultúry v kontexte celej verejnej správy najrôznorodejšiu a najširšiu bázu úloh a foriem v súvislosti so zabezpečovaním kultúry na úrovni sídla. Spomenuté formy a aktivity v oblasti kultúry zahŕňajú aj:

– organizovanie hlavných kultúrnych aktivít v obci, výročné, pravidelné a kultúrne podujatia a služby obce;

– zachovávanie a oslavovanie miestnych kultúrnych hodnôt, súčastí miestneho kultúrneho dedičstva a tradičnej ľudovej kultúry, tradičných zručností a technológií, miestnej identity a autenticity prostredia;

– budovanie kultúrnych centier a miestnych osvetových stredísk a iných osvetových zariadení;

– vzdelávanie dobrovoľných a profesionálnych pracovníkov v oblasti kultúry;

– prezentáciu miestnej kultúry a ochrana kultúrneho dedičstva sídla;

– spoluprácu s umelcami a ľudovoumeleckými výrobcami;

– podporu umeleckej tvorby (napríklad miestnych umelcov) alebo tvorivých pracovníkov. Na tento účel je možné uplatniť poskytovanie obecných ateliérov alebo priestorov na prezentáciu tvorivej činnosti;

– osvetové zariadenia a kultúrne inštitúcie utvárajú informačné údaje a bázy dát o kultúre;

– získavanie finančných zdrojov a manažment projektov v oblasti kultúry.

2. Základné úlohy vyšších územných celkov v oblasti kultúry vo väzbe na kompetencie regionálnej územnej samosprávy

– zabezpečuje dokumentáciu, prezentáciu a podporu rozvoja kultúry na území VÚC a dokumentuje aktivity v regióne a jeho rozvoj;

– podporuje ochranu kultúrneho dedičstva a identity historických regiónov na území VÚC;

– prostredníctvom regionálnych grantových systémov podporuje kultúrne aktivity a projekty na území kraja;

– podporuje rozvoj nehmotnej a hmotnej kultúry a ochranu kultúrneho dedičstva;

– venuje sa monitoringu kultúry na regionálnej úrovni;

– plní osobitné úlohy pri zvyšovaní ochrany kultúrneho dedičstva pri výskyte mimoriadnych udalostí (vojna, povodne, požiar, krádeže a pod.);

– zabezpečuje tvorbu a plnenie programu sociálneho, ekonomického a kultúrneho rozvoja územia samosprávy kraja;

– VÚC zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje svoje rozpočtové alebo príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia vrátane vstupovania do združení právnických osôb

Podrobnejší opis základných úloh vyšších územných celkov:

– metodicky a odborne spolupracuje s centrami voľného času, komunitnými centrami, miestnymi kultúrnymi inštitúciami, osvetovými strediskami a ostatnými osvetovými zariadeniami na území VÚC;

– zabezpečuje väčšie a komplexnejšie projekty v oblasti kultúry na území VÚC;

– spolupracuje s neziskovými organizáciami, podnikateľskými subjektmi, rôznymi sieťami a združeniami umelcov, ľudovoumeleckých výrobcov, expertov a expertných inštitúcií v oblasti kultúry;

– podporuje vzdelávanie pracovníkov v oblasti kultúry;

– podporuje a zabezpečuje koordináciu rôznych okresných, krajských, vybraných národných, ale aj medzinárodných súťaží, prehliadok a podujatí či podujatí s medzinárodnou účasťou v oblasti kultúry;

– zapája sa do činnosti euroregiónov a európskych zoskupení územnej spolupráce;

– spolupodieľa sa na zabezpečovaní prezentácie regiónu na podujatiach v oblasti cestovného ruchu a pri oslovovaní domácich a zahraničných investorov;

– získava finančné zdroje na rozvojové činnosti a nové projekty;

– monitoruje a hodnotí procesy (stav, nástroje a trendy) v oblasti kultúry na území VÚC a koordinuje štatistický zber z oblasti kultúry na úrovni VÚC;

– dohliada na rozvoj systematickej a dlhodobej spolupráce verejnej správy, umeleckých a tvorivých pracovníkov a expertov v oblasti kultúry na území kraja;

– ustanovuje vybrané osvetové zariadenie, ktoré vykonáva odborno-poradenskú, metodickú a informačno-dokumentačnú činnosť pre osvetové zariadenia, iné právnické osoby a fyzické osoby, ktoré vykonávajú osvetovú činnosť na území samosprávneho kraja;

– osvetové zariadenia a kultúrne inštitúcie utvárajú informačné údaje a bázy dát o kultúre.

V spolupráci VÚC a kultúrnych inštitúcií v pôsobnosti VÚC vo vzťahu k miestnej územnej samospráve a miestnym kultúrnym inštitúciám prevláda:

– spolupráca pri koordinácii podujatí organizovaných na území kraja, regiónu alebo okresu, ako napríklad súťaže, prehliadky a festivaly;

– odborná spolupráca a pomoc pri zakladaní, vzniku a rozvoji činnosti miestnych kultúrnych inštitúcií a osvetových stredísk a iných osvetových zariadení;

– spolupráca pri zabezpečovaní vzdelávania pracovníkov miestnej územnej samosprávy v oblasti kultúry alebo miestnych kultúrnych inštitúcií;

– spolupráca pri vyhľadávaní finančných zdrojov na podporu projektov a aktivít v oblasti kultúry;

– spolupráca v oblasti podpory miestnych kultúrnych projektov formou poskytnutia dotácie z grantového systému VÚC v oblasti kultúry.

V spolupráci VÚC a kultúrnych inštitúcií v pôsobnosti VÚC vo vzťahu k národným kultúrnym inštitúciám a ich pracoviskám na území kraja prevláda:

– metodická spolupráca vo vzťahu k odborným činnostiam definovaným zákonom (najmä múzeá, galérie, knižnice, divadlá, osvetové strediská a osvetové zariadenia;

– spolupráca pri tvorbe koncepčných materiálov (napríklad pre oblasť informatizácie, osvetových stredísk, múzeí, galérií, knižníc, divadiel, hvezdárni či planetárií a pod.), ale aj metodík a rôznych manuálov (napríklad pre rôzne tematické krúžky, skupiny moderného tanca alebo folklórne súbory, ochotnícke divadlá, bádateľskú činnosť na miestnej a regionálnej úrovni a pod.);

– územná spolupráca s pracoviskami národných kultúrnych inštitúcií na území kraja;

– odborná spolupráca pri príprave a realizácii rôznych kultúrnych projektov;

– vzájomná výmena a spolupráca expertov a pracovníkov inštitúcií;

– spolupráca pri zabezpečovaní celoživotného vzdelávania vlastných pracovníkov;

– vzájomné podieľanie sa na nákladoch pri príprave spoločných kultúrnych projektov;

– spolupráca v oblasti digitalizácie kultúrneho dedičstva a informatizácie kultúry.

3. Základné úlohy štátnej správy a ústredných orgánov štátnej správy v oblasti kultúry vo väzbe na kompetencie štátnej správy a národných kultúrnych inštitúcií

Realizácia štátnej kultúrnej politiky prostredníctvom politiky MK SR, zamerania a činnosti národných kultúrnych inštitúcií, grantového systému MK SR; metodické pôsobenie, dokumentačné a reprezentačné úlohy a štátny dohľad v jednotlivých oblastiach kultúry na národnej úrovni; tvorba štátnej kultúrnej politiky a jej uplatňovanie v praxi. Pripravuje návrh rezortnej časti štátneho rozpočtu a stanovuje jeho priority.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky je podľa zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácií ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy pre: štátny jazyk, ochranu pamiatkového fondu, kultúrne dedičstvo a knihovníctvo, umenie, autorské právo a jemu príbuzné práva, osvetovú činnosť a ľudovú umeleckú výrobu, podporu kultúry národnostných menšín, podporu kultúry Slovákov žijúcich v zahraničí, prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí, vzťahy s cirkvami a náboženskými spoločnosťami, médiá a audiovíziu.

Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky metodicky riadi činnosť slovenských inštitútov v zahraničí v oblasti ich kultúrneho pôsobenia. Ministerstvo sa podieľa na tvorbe jednotnej štátnej politiky v oblasti kultúry, uskutočňuje a vykonáva túto politiku v rozsahu svojej pôsobnosti. Stará sa o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti. Pripravuje návrhy zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

4. Účasť ďalších aktérov na rozvoji miestnej a regionálnej úrovni

Počet subjektov a entít, ktoré sa aktívne podieľajú na kultúrnom živote a tvorbe kultúrnej ponuky obce, je veľmi široký. Nejde len o kultúrne inštitúcie verejnej správy a jednotlivcov, ale aj o rôzne subjekty a entity formálneho a neformálneho charakteru. Kultúra a poskytovanie kultúrnych služieb môže, ale nemusí byť ich dominantnou činnosťou. Môžu to byť napríklad komerčné firmy alebo neziskové organizácie, ktoré prevádzkujú určité kultúrne centrá pre verejnosť, poskytujú poradenstvo či zabezpečujú určité kultúrne služby alebo aktivity. K rozvoju kultúry však prispievajú aj školské, zdravotnícke a sociálne zariadenia. Poznanie týchto ďalších subjektov, entít a jednotlivcov je dôležité pre plánovacie a participačné procesy, ako aj riešenie komplexnejších úloh v oblasti kultúry, lebo sú jej významnými spolutvorcami. Okrem už spomenutých patria medzi ne:

– rôzne formálne subjekty (komerčné či neziskové subjekty, právnické alebo fyzické osoby registrované ako organizácie), ktoré sa výraznejšie alebo dlhodobejšie podieľajú na organizačnom zabezpečení rozvoja kultúry, poskytovaní kultúrnych služieb a tvorbe kultúrnej ponuky na území obce, pričom to nemusí byť ich hlavná činnosť;

– právnické alebo fyzické osoby, ktoré pravidelne (a na miestne pomery významne) finančne podporujú prípravu a zabezpečovanie kultúrnych projektov a aktivít na území obce;

– všeobecne známe neformálne subjekty na miestnej úrovni (neregistrované ako organizácie, tzn. bez právnej subjektivity), napríklad rôzne kluby priateľov, historické spolky, krúžky zberateľov, skupiny dobrovoľníkov a pod.;

– miestne známe, žijúce výnimočné osobností, ktoré sa spájajú s výnimočnými znalosťami o miestnej a regionálnej histórii a dejinách alebo ktoré sú lídrami či dominantnými aktérmi rozvoja kultúry alebo zachovávania kultúrneho dedičstva obce alebo určitého regiónu;

– ľudovoumeleckí výrobcovia a samostatne tvoriace osobnosti (umelci) v oblasti kultúry a umenia (napríklad sochári, výtvarníci, spisovatelia a pod.) pôsobiaci v obci;

– rôzne samostatné organizačné jednotky cirkví a náboženských spoločností v obci.