Predkladacia
správa
Ministerstvo
kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo kultúry“) v súlade
so schváleným Programovým vyhlásením vlády SR na roky 2006 – 2010 z 1.
augusta 2006, kapitola 6. Kultúra, časť 6.3. Obnova pamiatok a ochrana
kultúrneho dedičstva predkladá na rokovanie vlády SR Návrh Stratégie rozvoja slovenského
knihovníctva na roky 2008 – 2013 (ďalej len „stratégia“). Návrh stratégie sa
predkladá na rokovanie vlády Slovenskej republiky na základe Plánu práce vlády
Slovenskej republiky na rok 2007.
Predložený
materiál koncepčne nadväzuje na Stratégiu rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006, ktorý prerokovala vláda
Slovenskej republiky 11. apríla 2001 a zobrala na vedomie uznesením vlády SR
č. 310/2001 a Informácie o plnení úloh vyplývajúcich zo Stratégie
rozvoja slovenského knihovníctva do roku 2006, ktorý vláda prerokovala 28.
marca 2007. Vychádza zo skúseností z realizácie úloh a cieľov
stratégie z predchádzajúceho obdobia a nadväzuje na všetko pozitívne,
čo sa podarilo pre knižničný systém Slovenskej republiky vykonať a zabezpečiť. Ukázalo,
že kontinuita je základným predpokladom
úspešnej realizácie aj novej stratégie, a preto značná časť cieľov
a priorít, ktoré na seba nadväzujú, zostáva platná aj na obdobie rokov
2008 až 2013.
Hlavným zámerom stratégie je vytvoriť
také podmienky pre knižnice a knižničnú činnosť, aby knižničný systém
Slovenskej republiky zohrával aktívnu úlohu v poskytovaní informácií
a v sprostredkúvaní poznatkov. Zároveň jeho súčasťou je ochrana
a prezentácia starých a vzácnych tlačí, historických knižničných fondov
a dokumentov, ktoré tvoria významnú časť národného kultúrneho dedičstva,
podpora rozvoja ľudských zdrojov, celoživotného vzdelávania
a skvalitňovania priestorových podmienok knižníc.
Prijatím tohto strategického dokumentu sa
definuje prioritné smerovanie realizácie štátnej kultúrnej politiky
v oblasti knižníc na roky 2008 - 2013.
Napĺňanie
zámerov stratégie je vzhľadom na šírku záberu stanovených cieľov
a nadväzujúcich priorít, ako aj na širokospektrálnosť jednotlivých typov
knižníc, ich zriaďovateľov, ale predovšetkým vzhľadom na rôznosť záujmov
a potrieb ich používateľov, veľmi zložité. Preto si vyžaduje koordinovaný
postup všetkých (štátu, územnej a miestnej samosprávy, vzdelávacej,
akademickej a vedeckovýskumnej obce, informačnej infraštruktúry,
verejnosti a pod). Výsledkom má byť prioritné nasmerovanie ľudských
a materiálnych zdrojov, odborných procesov a technológií na efektívne
plnenie úloh definovaných stratégiou.
Plnenie úloh stratégie si nevyhnutne
vyžiada zvážiť výšku plánovaných rozpočtov, nielen v rámci štátneho
rozpočtu, ale i rozpočtov samosprávnych krajov, miest a obcí. Rozsah
potrebných prostriedkov, s ktorými v priebehu nasledujúcich piatich rokov na
dosiahnutie strategických cieľov a jednotlivých priorít treba počítať, sa nedá v danom čase úplne
presne definovať a špecifikovať. Reálne finančné potreby sa ukážu až pri
rozpracúvaní stratégie na konkrétne programy a projekty. Do ich obsahu sa
premietnu už reálne požiadavky na štátny rozpočet, konkrétni garanti a termíny
realizácie jednotlivých projektov v členení aj na jednotlivé roky a konkrétne
rozpočtové kapitoly, resp. ďalšie zdroje spolufinancovania. Obdobný postup
predpokladáme aj pri napĺňaní zámerov stratégie pri vyšších územných celkoch a
obciach.
Významným zdrojom financovania stratégie
v predchádzajúcom období bol a predpokladáme, že i v súčasnosti
bude grantový systém ministerstva kultúry. V rámci neho bude potrebné
prehodnotiť výšku zdrojov, ktoré sa vyčlenia na uvedené obdobie. Ich výška by
mala minimálne kopírovať priemer požadovanej
sumy na roky 2001 až 2007. Podpora jednotlivých projektov nebude
automatická, ale bude si vyžadovať splnenie stanovených cieľov a kritérií
a aj primeranú mieru spolufinancovania.
Zdrojom, ktorý môže pomôcť pri napĺňaní cieľov
stratégie, sú štrukturálne fondy Európskej únie. Navrhované strategické úlohy
sa budú prekrývať s účasťou rezortu na implementácií a čerpaní
finančných prostriedkov z Operačného programu informatizácia spoločnosti
SR v Prioritnej osi Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií
a obnova národnej infraštruktúry, ale i v Prioritnej osi 1
Elektronizácia verejnej správy a rozvoj elektronických služieb. Tu však
všetko závisí od kvality predložených projektov a schopnosti zabezpečiť
požadované finančné prostriedky na spolufinancovanie. Ak by tu boli knižnice
úspešné, tak financovanie cieľov a jednotlivých priorít stratégie nebude až
také náročné a je reálne, že pokryje takmer na 50 % finančné zdroje
potrebné na realizáciu zámerov predloženej stratégie.
Návrh stratégie
ministerstvo kultúry koncipovalo v súčinnosti s odbornou verejnosťou
a z podkladov Slovenskej asociácie knižníc a Spolku slovenských
knihovníkov. Na príprave materiálu sa
zúčastňovali aj zástupcovia Slovenskej národnej knižnice v Martine a Univerzitnej
knižnice v Bratislave. K jeho obsahu sa uskutočnila verejná diskusia, kde
sa mohla vyjadriť široká knihovnícka obec. Pripomienky sa do návrhu stratégie zapracovali.
Materiál
nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť
a na podnikateľské prostredie. Financovanie jednotlivých cieľov stratégie
rozvoja slovenského knihovníctva na roky 2008 – 2013 sa predpokladá v rámci
schváleného limitu rozpočtovej kapitoly ministerstva kultúry a ostatných rezortov
na jednotlivé roky, resp. samosprávy, obcí a miest. Je však potrebné
zabezpečiť na nasledujúce obdobie pravidelné navýšenie finančných zdrojov
minimálne vo výške inflácie tak, aby riešil ich ďalší rozvoj. Len vo
výnimočných prípadoch, napr. projektoch celoslovenského významu, predpokladáme,
že bude nevyhnutné zabezpečiť účelovo vyčlenené finančné prostriedky.
Predkladaný
materiál bude predmetom medzirezortného pripomienkového konania.
Ministerstvo kultúry predkladá materiál
na rokovanie vlády SR s / bez rozporov.