Dôvodová správa

Všeobecná časť

Z hľadiska vývinu audiovizuálnej tvorby a výroby v Slovenskej republike od roku 1989, ako aj zo zhodnotenia aktuálneho stavu legislatívy v oblasti tvorby, výroby a použitia slovenských audiovizuálnych diel vyplýva, že finančná podpora jednotlivých aktivít, projektov a subjektov v tejto oblasti je v súčasnosti zabezpečovaná jednak prostriedkami súkromných subjektov, a jednak prostriedkami štátneho rozpočtu (od roku 2004 - grantový systém Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, program AudioVízia). Objektívne možno zhodnotiť, že podpora výroby a šírenia ako aj samotná výroba slovenských audiovizuálnych diel bola v aktivitách vysielateľa programovej služby na základe zákona (Slovenská televízia), ale i v skladbe televíznych vysielateľov na základe udelenej licencie dlhodobo poddimenzovaná.

Štátna podpora audiovizuálnej tvorby v súčasnosti pokrýva asi 15 % požadovaných nákladov na vývoj, výrobu, produkciu a ďalšie činnosti v audiovízii (stav grantového systému Ministerstva kultúry Slovenskej republiky v programe AudioVízia 2007 – z podaných 315 žiadostí bolo podporených 121 a z celkovo požadovaných 713 mil. Sk ministerstvo prerozdelilo necelých 117 mil. Sk).

Aj napriek uvedenej rôznorodosti finančných zdrojov audiovizuálnej tvorby a produkcie dochádza z dlhodobého hľadiska k neustálemu poklesu celkového objemu finančných prostriedkov investovaných na Slovensku do oblasti audiovizuálnej kultúry a priemyslu čo má za následok aj pokles počtu vytvorených a vyrobených slovenských audiovizuálnych diel, a to vo všetkých oblastiach, najmä pokiaľ ide o slovenské dlhometrážne hrané filmy, dokumentárne či animované filmy.

Hlavným dôvodom tohto dlhodobo pretrvávajúceho stavu je najmä absencia kvantitatívne stabilného finančného zdroja určeného výlučne na podporu a rozvoj slovenskej audiovizuálnej kultúry, od podpory tvorby a produkcie počnúc a podporou technologickej základne končiac. Na rozdiel od ostatných umeleckých žánrov a kultúrnych aktivít nemá audiovizuálna kultúra štátom garantované, resp. priamo podporované inštitúcie orientujúce sa výlučne na tvorbu a šírenie slovenských audiovizuálnych diel, ani dostatočné primárne zdroje zo štátneho rozpočtu.

Ďalším dôvodom uvedeného krízového stavu audiovizuálnej kultúry a priemyslu na Slovensku je nedostatočná rozpočtová nezávislosť na jednej strane a rozhodovacia (dramaturgická) orientácia mimo slovenskej (pôvodnej) audiovizuálnej tvorby a produkcie na strane druhej v prípade Slovenskej televízie, ktorej fungovanie sa od roku 1996 každoročne končí zvyšujúcou sa stratou (na rozdiel od Českej televízie, ktorá sa v priebehu 90. rokov stala najväčším výrobcom českých filmov s počtom vyše 100 titulov). V danej súvislosti je potrebné poukázať aj na neustále sa zvyšujúcu finančnú a technologickú náročnosť tvorby, výroby, distribúcie a propagácie slovenských audiovizuálnych diel, a v neposlednom rade aj na rozpad technologickej základne pre výrobu filmov a s tým súvisiacu absenciu technologických a profesijných kapacít na realizáciu filmovej výroby (postupná likvidácia laboratórií, filmových štúdií, výpravných prostriedkov a realizačných dielní v dôsledku privatizácie bývalej štátnej organizácie Slovenská filmová tvorba Bratislava – Koliba).

Právne normy, ktoré upravujú problematiku audiovízie v Slovenskej republike sú najmä:

- Zákon č. 13/1993 Z.z. o umeleckých fondoch,

- Zákon č. 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z.z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov,

- Zákon č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov,

- Zákon č. 16/2004 Z. z. o Slovenskej televízii v znení neskorších predpisov,

- Zákon č. 343/2007 Z.z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon),

- Európsky dohovor o filmovej koprodukcii (publikovaný pod č. 106/2007 Z.z.),

- Výnos Ministerstva kultúry Slovenskej republiky zo 16. novembra 2005 č. MK-12947/05-110/30493 o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky (publikovaný pod č. 512/2005 Z.z.) v znení výnosu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky z 28. marca 2006 č. MK-2165/2006-110/6075 (publikovaný pod č. 173/2006 Z.z.).

Kinematografia a audiovizuálna kultúra je spomedzi všetkých umeleckých žánrov a oblastí kultúrnych aktivít svojím dosahom a pôsobnosťou jedným z najefektívnejších prostriedkov prezentácie spoločenských a kultúrnych tradícií príslušnej krajiny, národa, spoločenstva, a zároveň aj účinným nástrojom zachovania a rozvoja kultúrnej identity a diverzifikácie. Vzhľadom na túto významnú skutočnosť pristúpili krajiny Európskej únie pod tlakom rozvoja súkromného televízneho vysielania a enormne vzrastajúceho podielu amerických filmových produktov na európskom trhu už na prelome 70. a 80. rokov k vytváraniu ochranných a podporných štruktúr pre ochranu a rozvoj národnej kinematografickej kultúry a kultúrneho dedičstva. Vo všetkých krajinách Európskej únie existujú podporné mechanizmy na ochranu, stabilizáciu a rozvoj kinematografickej a audiovizuálnej kultúry a priemyslu. Dôvodom na vytváranie a existenciu takýchto systémov a mechanizmov je aj skutočnosť, že v mnohých, aj so Slovenskom porovnateľných krajinách, sú kinematografia a audiovízia aj dôležitým ekonomickým prostredím pre realizáciu domácich a zahraničných investícií (do výroby audiovizuálnych diel, do technológií, do verejného uvádzania a šírenia diel, do budovania priestorov pre prezentáciu filmov). V súvislosti s touto nedeliteľnou podstatou audiovízie ako umenia, priemyslu aj obchodu sa ešte zvýrazňuje jej finančný a ekonomický význam, a to aj z hľadiska zvyšovania počtu pracovných príležitostí a vo vzťahu k efektívnejšiemu využívaniu ekonomického, ľudského, historického aj prírodného potenciálu krajiny.

Zároveň sa na európskej úrovni vytvorili doplnkové podporné mechanizmy a zdroje na financovanie koprodukčnej spolupráce a na podporu a rozvoj európskeho filmového distribučného priestoru a siete kín (Media, Eurimages). Účasť jednotlivých subjektov v týchto celoeurópskych podporných štruktúrach je však nepriamo podmienená vytvorením a fungovaním podporných systémov a ochranných mechanizmov na úrovni jednotlivých národných štátov.

Podporné systémy fungujúce v európskych krajinách sú založené na princípe štátnej alebo verejnoprávnej organizácie, na podpore investícií do kinematografickej tvorby a podnikania prostredníctvom finančných a daňových nástrojov a na financovaní rozvoja audiovizuálnej produkcie a distribúcie prostredníctvom mediálnych spoločností. Je pritom potrebné zdôrazniť, že takmer vo všetkých krajinách existujú a fungujú kombinácie jednotlivých prvkov zo všetkých troch uvedených princípov. Z hľadiska historického vývinu aj z hľadiska aktuálnej stability a ďalšieho rozvoja je však potrebné, aby bol systém pre podporu a rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu založený na jednom dominujúcom princípe, a aby sa v procese svojho rozvoja postupne dopĺňal o aplikovateľné prvky a mechanizmy z ostatných uvedených možností. Iba tak je totiž možné postupne vytvoriť funkčný a ucelený podporný a ochranný systém, ktorý nebude založený na výlučnej závislosti od štátneho rozpočtu.

Modely filmových organizácií v krajinách Európskej únie porovnateľných so Slovenskou republikou sú v zásade trojaké: (i) model jednej inštitúcie spájajúcej archív, fond a podpornú činnosť (Dánsko, Slovinsko), (ii) model spájajúci dve inštitúcie – archív a fond spojený s podpornou činnosťou (Poľsko, Grécko, Írsko), a napokon (iii) model troch samostatných inštitúcií – archív, fond a podporná činnosť (Maďarsko, Rakúsko, navrhované riešenie v Českej republike).

Nakoľko v Slovenskej republike funguje Slovenský filmový ústav ako organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva kultúry Slovenskej republiky, ktorý vedie archív, v slovenskom právnom prostredí nie je možné uplatniť tretí z vyššie uvedených modelov.

Konkrétnym riešením na odvrátenie stagnácie a kolísavého vývoja slovenskej audiovizuálnej kultúry a na zabezpečenie jej ďalšieho trvalého rozvoja sa ako účelné javí prijať riešenie naznačené v druhom modeli, a to existenciu dvoch nezávislých inštitúcií – archívu na jednej strane a fondu s podpornou činnosťou na strane druhej. Uvedené závery potvrdzujú analýzy súčasného stavu slovenskej kinematografie a audiovizuálnej kultúry, porovnania slovenského kinematografického a audiovizuálneho priestoru s inými krajinami, posúdenia kreatívneho a produkčného potenciálu slovenskej kinematografie, ako aj zhodnotenia reálnych legislatívnych a ekonomických možností Slovenskej republiky. Výhody uvedeného riešenia spočívajú v oddelenom (transparentnom) hospodárení a riadení, v možnosti odlišnej právnej formy podľa činností inštitúcií (Slovenský filmový ústav – rozpočtová organizácia, Slovenský audiovizuálny fond – verejnoprávna inštitúcia), flexibilnejšie využívanie finančných zdrojov pri podpornej činnosti, efektívnejšia kontrola čerpania zdrojov.

V záujme priblíženia súčasnej právnej úpravy v Slovenskej republike k stavu v porovnateľných krajinách Európskej únie, vzhľadom na skutočnosť, že uvedený model je v súčasnosti a v dlhodobom horizonte jediný aplikovateľný a udržateľný v slovenskom prostredí, sa nová koncepcia podpory audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu na Slovensku opiera o tieto hlavné zásady:

- zriadenie Slovenského audiovizuálneho fondu ako hlavného finančného zdroja zameraného výlučne na podporu slovenskej audiovizuálnej kultúry a priemyslu,

- zabezpečenie nezávislosti a odbornosti rozhodovania v kľúčových orgánoch fondu prostredníctvom charakteru verejnoprávnej inštitúcie,

- definovanie stabilných finančných zdrojov fondu založených na príspevkoch za používanie a umožnenie používania audiovizuálnych diel,

- definovanie úloh a cieľov podpornej činnosti fondu a transparentných pravidiel používania jeho zdrojov,

- definovanie účelu použitia prostriedkov fondu a mechanizmov kontroly ich používania.

Na základe uvedeného sa prostredníctvom navrhovaného modelu riešenia zabezpečí stabilná podpora a rozvoj slovenskej audiovizuálnej tvorby, kultúry a priemyslu. Uvedené riešenie sa navrhuje po posúdení a porovnaní viacerých právnych možností zriadenia fondu (podľa zákona o umeleckých fondoch, resp. podľa zákona o neziskových organizáciách), ako aj po zvážení optimálnej inštitucionálnej formy hospodáriacej s viac zdrojovým financovaním, pri čom jednou zo zložiek financovania je príspevok zo štátneho rozpočtu, ako najvhodnejšie aj vzhľadom na súčasný legislatívny stav.

Zákon č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), účinný od 1.1.2008, definuje slovenské audiovizuálne diela, zavádza nové povinnosti v oblasti audiovízie (oblasť evidencie, označovania a pod.), redefinuje pôsobenie Slovenského filmového ústavu a reguluje ochranu slovenského audiovizuálneho dedičstva a následné vytvorenie nového prostredia pre rozvoj audiovizuálnej kultúry a priemyslu v Slovenskej republike.

Vzhľadom na prijatie uvedeného zákona sa ako aktuálne a potrebné javí aj presné legislatívne vymedzenie podpornej činnosti v oblasti audiovízie, ako ucelenej komplexnej oblasti realizácie kultúrnych aktivít, rozvoj ktorej predstavuje všeobecný celospoločenský verejný záujem.

Fond Rady Európy Eurimages, ktorého je Slovenská republika riadnym členom od roku 1996, vyzval členské štáty, aby zabezpečili a skvalitnili svoje podporné systémy pre audiovizuálnu tvorbu a výrobu, pretože celoeurópske podporné fondy a programy môžu pôsobiť iba ako doplnkové zdroje pre rozvoj vzájomnej spolupráce a audiovizuálnych koprodukcií jednotlivých členských krajín, no v nijakom prípade nemôžu nahrádzať absenciu hlavného podporného zdroja v žiadnej z členských krajín.

Znenie zákona zohľadňuje aj vývoj na európskej úrovni s osobitným zreteľom na Oznámenie Komisie rade, Európskemu parlamentu, Hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o určitých právnych aspektoch súvisiacich s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami z 26.9.2001 (COM(2001) 534 final), ako aj na smernicu Rady z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých opatrení ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania (89/552/EHS), tzv. televízia bez hraníc.

Zákon je svojou terminológiou plne kompatibilný so zákonom č. 343/2007 Z. z. o podmienkach evidencie, verejného šírenia a uchovávania audiovizuálnych diel, multimediálnych diel a zvukových záznamov umeleckých výkonov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (audiovizuálny zákon), so zákonom č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii v znení neskorších predpisov, so zákonom č. 618/2003 Z. z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (autorský zákon) v znení neskorších predpisov.

Zákon je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a so všetkými platnými právnymi predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.