Návrh

Návrh

koncepcie zabezpečenia prezentácie slovenského umenia

a kultúry v zahraničí.

Obsah:

1. Úvod......................................................................................................................................2

2. Východiská............................................................................................................................3

2.1. Vývoj v rezorte kultúry po roku 1989 a stručná analýza súčasného stavu...................3

2.2. Prezentácia kultúry v rámci komplexnej prezentácie SR v zahraničí...........................4

2.3. Multilaterálna a bilaterálna spolupráca v oblasti kultúry..............................................5

2.4. Zahraničná kultúrna politika v európskom kontexte.....................................................6

2.5. Grantový systém MK SR..............................................................................................6

3. Silné a slabé stránky (analýza SWOT) ................................................................................7

4. Ciele......................................................................................................................................9

5. Úlohy.....................................................................................................................................9

5.1. Krátkodobé úlohy..........................................................................................................9

5.2. Strednodobé úlohy......................................................................................................10

6. Nástroje...............................................................................................................................10

7. Záver...................................................................................................................................12

1. Úvod

Kultúra a umenie sú neoddeliteľnou súčasťou národnej identity a v globalizujúcom sa svete predstavujú jedinečné hodnoty, ktoré treba chrániť a zveľaďovať. Umenie je zároveň priestorom slobody, zdrojom nových myšlienok a podnetov, ktoré posúvajú spoločnosť dopredu. Je nástrojom na potvrdzovanie príslušnosti k určitému hodnotovému systému, ktorý zároveň permanentne podrobuje hĺbkovej analýze. Slúži na „nekonfliktné“ vymedzovanie sa voči iným a zároveň otvára priestor na dialóg, na hľadanie porozumenia.

V zmysle zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy je Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „MK SR“) ústredným orgánom štátnej správy pre oblasť prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí. Ide o jednoznačne definovanú kompetenciu, ktorej výkon je však vzhľadom na jej prierezový charakter komplikovaný. Prezentácia kultúry v zahraničí sa realizuje na mnohých úrovniach, ktoré vyžadujú diferencovaný prístup a uplatňovanie primeraných nástrojov.

Predkladaný materiál zahŕňa všetky úrovne, na ktorých sa prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí uskutočňuje, konkrétne:

- zapájanie sa slovenskej kultúry do kontextu európskej a svetovej kultúry, multilaterálnu spoluprácu, participáciu na paneurópskych kultúrnych projektoch a na spoločnej prezentácii krajín EÚ vo vzťahu k tretím krajinám, plnenie záväzkov vyplývajúcich z multilaterálnych dohôd;

- kultúrne podujatia v rámci komplexnej prezentácie Slovenska v zahraničí v súlade so zahraničnopolitickými prioritami vrátane činnosti slovenských inštitútov v zahraničí;

- prioritné prezentačné aktivity rezortu kultúry, ktoré vždy zohľadňujú zahraničnopolitické priority štátu, nemusia sa však s nimi úplne prekrývať, ide predovšetkým o napĺňanie záväzkov vyplývajúcich z multilaterálnych a bilaterálnych dohôd MK SR;

- prezentačné aktivity a projekty medzinárodnej spolupráce organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR, ktoré môžu byť v súlade s prioritami rezortu, nemusia sa však s nimi úplne prekrývať, a môžu byť financované priamo z rozpočtovej kapitoly MK SR;

- prezentačné aktivity a projekty medzinárodnej spolupráce organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv, ktoré sa môžu uchádzať o podporu z grantového systému MK SR;

- prezentačné aktivity a projekty medzinárodnej spolupráce organizácií neštátnych subjektov, ktoré sa môžu uchádzať o podporu z grantového systému MK SR.

Cieľom predkladaného materiálu je vytvoriť základný rámec pre riešenie problematiky prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí a jednoznačne definovať kompetencie a úlohy MK SR vo vzťahu k štátnym i neštátnym subjektom, ktoré sa podieľajú na prezentačných aktivitách na jednotlivých úrovniach – od nadrezortnej až po miestnu.

Návrh koncepcie vychádza zo stručnej analýzy súčasného stavu, rekapituluje a hodnotí postupy uplatňované na jednotlivých úrovniach a prostredníctvom analýzy SWOT identifikuje silné a slabé stránky, riziká a príležitosti. V ďalšej časti stanovuje prioritné ciele, krátkodobé a strednodobé úlohy, ako aj nástroje na ich naplnenie a zefektívnenie jednotlivých činností.

2. Východiská

2.1. Vývoj v rezorte kultúry po roku 1989 a stručná analýza súčasného stavu

Do roku 1989 bola aj oblasť medzinárodnej kultúrnej spolupráce podriadená politickému systému a celkovému zameraniu zahraničnej politiky štátu. Tak ako v ostatných oblastiach štátnej správy, aj vo sfére kultúrnych stykov so zahraničím išlo o centrálne riadený systém s jasne definovanými cieľmi.

Po novembri 1989 sa okrem zmeny zahraničnopolitickej orientácie postupne menili aj podmienky a celkové vnímanie úlohy štátu pri realizácii kultúrnej politiky s dôrazom na demokratizáciu a liberalizáciu kultúrnej sféry. V predintegračnom období, ale najmä po začatí rokovaní o vstupe SR do Európskej únie (ďalej len „EÚ“) sa slovenským subjektom otvorili nové možnosti medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúry, postupne sa rozširoval priestor na nezávislé aktivity realizované bez priameho vstupu štátu. Na Slovensku sa etablovali zahraničné inštitúcie ako Britská rada, Francúzsky inštitút, Goetheho inštitút, nadácia Pro Helvetia, Nadácia otvorenej spoločnosti a ďalšie, ktoré cielene pomáhali rozvoju medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúry ako integrálnej súčasti občianskej spoločnosti.

V kontexte transformačných procesov v spoločnosti a decentralizácie verejnej správy postupne došlo k mimovoľnému ústupu MK SR z pozície organizátora konkrétnych prezentačných podujatí. Ťažisko medzinárodnej kultúrnej spolupráce sa postupne presunulo na organizácie, ktoré zostali v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR a na neštátne subjekty, predovšetkým občianske združenia, ale aj organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti vyšších územných celkov, miest a obcí, pričom štát uvedené aktivity financuje len v obmedzenej miere, keď z rozpočtovej kapitoly MK SR prispieva na realizáciu prioritných aktivít svojich príspevkových organizácií a zároveň poskytuje dotácie organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti samospráv a neštátnym subjektom. Jediným legitímnym spôsobom, ako je možné vo väčšej alebo menšej miere ovplyvňovať zameranie a obsah uvedených aktivít je jasné deklarovanie priorít rezortu v oblasti prezentácie kultúry na určité obdobie a transponovanie týchto priorít do konkrétnych rozhodnutí o rozdelení rozpočtových prostriedkov na projekty organizácií v pôsobnosti rezortu, a čiastočne aj do rozhodnutí o pridelení, resp. nepridelení dotácií v rámci grantového systému. Je však zrejmé, že takýmto spôsobom nie je možné zabezpečovať potreby štátu v oblasti zahraničnej prezentácie. Ide iba o doplnkový spôsob, ktorý umožňuje využiť pri realizácii strategických úloh iniciatívy prichádzajúce zdola.

V súčasnosti sú možnosti rezortu kultúry pri zabezpečovaní vlastných prezentačných priorít, ako aj priorít štátu v tejto oblasti veľmi obmedzené. MK SR každoročne pripravuje plán kultúrnych stykov, kde okrem svojich záväzkov zohľadňuje aj zahraničnopolitické priority SR v príslušnom období. V rámci svojej rozpočtovej kapitoly však nemá vytvorený samostatný program na financovanie týchto aktivít, ale delí sa o vyčlenené prostriedky s organizáciami vo svojej zriaďovateľskej pôsobnosti, ktorých požiadavky vždy niekoľkonásobne prevyšujú alokované zdroje. Navyše, rozpočtové pravidlá v podstate znemožňujú realizovať projekty, ktoré vyžadujú dlhodobé plánovanie a vstupovanie do záväzkov aj niekoľko rokov pred samou realizáciou. V tejto situácii MK SR muselo rezignovať na akékoľvek ambiciózne projekty a zostavuje ročný plán kultúrnych stykov iba s odmedzeným počtom podujatí realizovaných z vlastnej iniciatívy, ktorými sa snaží aspoň v minimálnej miere napĺňať svoje záväzky vyplývajúce z multilaterálnych a bilaterálnych dohôd v oblasti kultúry. Extrémom bol rok 2006, keď sa z rozpočtovej kapitoly MK SR čiastočne financovali iba prioritné prezentačné podujatia organizácií v pôsobnosti rezortu, nijaké finančné prostriedky však neboli vyčlenené na realizáciu priorít MK SR a pripravený plán kultúrnych stykov z tohto dôvodu ani nebol predložený na schválenie. S výnimkou niekoľkých podujatí vykrytých z viacerých rezerv MK SR nemalo finančné prostriedky na plnenie úloh, ktoré mu vyplývajú zo zákona, nemohlo reflektovať na ponuky zahraničných inštitúcií a ani na žiadosti Ministerstva zahraničných vecí SR (ďalej len „MZV SR“) o zabezpečenie konkrétnych prezentačných podujatí v zahraničí. Navyše, aj pri uskutočňovaní schválených prioritných akcií MK SR naráža na legislatívne a organizačné problémy, keďže jediným legitímnym spôsobom ich zabezpečovania je priame poverovanie príspevkových, resp. rozpočtových organizácií rezortu ich realizáciou. Súčasný stav prakticky vylučuje priamu spoluprácu rezortu s neštátnymi subjektmi v tejto oblasti.

2.2. Prezentácia kultúry v rámci komplexnej prezentácie SR v zahraničí

Význam kultúry v rámci komplexnej propagácie krajiny v zahraničí je nespochybniteľný. Kultúra a umenie sa významne podieľajú na vytváraní pozitívneho obrazu krajiny v zahraničí. Kultúrna diplomacia je v súčasnosti vnímaná ako dôležitý nástroj zahraničnej politiky, ktorý má nezastupiteľnú úlohu pri prekonávaní často zásadných politických, náboženských, či ekonomických rozporov.

Dôležitá úloha kultúry pri prezentácii Slovenska v zahraničí rezonovala v programových vyhláseniach takmer všetkých „ponovembrových“ vlád, vždy však ostala iba v deklaratívnej rovine. Napriek viacerým pokusom[1] o systémové riešenie Slovensko prakticky od svojho vzniku nemá jednotnú koncepciu komplexnej prezentácie v zahraničí, ktorá by odzrkadľovala zahraničnopolitické záujmy štátu. Čiastočne to môže súvisieť aj s tým, že kompetenčný zákon jednoznačne nevymedzuje kompetencie v tejto oblasti.

V Zameraní zahraničnej politiky na rok 2007 Ministerstvo zahraničných vecí SR (ďalej len „MZV SR“) deklarovalo zámer pripraviť a uviesť do praxe „premyslenú a cieľavedomú koncepciu komplexnej prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí a jej financovania“, s ktorou mal predkladaný materiál „korešpondovať“. Zámer sa zatiaľ nepodarilo zrealizovať, a tak na tejto úrovni stále neexistuje báza, z ktorej by rezort kultúry mohol vychádzať. Znamená to, že prezentačné aktivity jednotlivých rezortov nie sú vzájomne koordinované, čo vedie k neefektívnemu vynakladaniu obmedzených zdrojov na samostatné podujatia realizované bez dostatočnej prípravy a bez primeraného organizačného a personálneho zázemia.

Hlavnými nedostatkami pri zabezpečovaní prezentácie slovenskej kultúry v rámci komplexnej prezentácie Slovenska v zahraničí sú:

- dlhodobá absencia jednotnej stratégie a systematickej podpory komplexnej prezentácie SR v zahraničí;

- nedostatočná koordinácia samostatných prezentačných aktivít jednotlivých rezortov;

- disproporcia medzi proklamáciami o kultúre ako o nezastupiteľnom nástroji zahraničnej politiky štátu a jej marginalizovaním vo vzťahu k diplomatickým alebo ekonomickým úlohám;

- disproporcia medzi reálne existujúcou „objednávkou“ zo zahraničia a zdrojmi vyčlenenými na jej splnenie;

- rozšírené vnímanie problematiky prezentácie slovenskej kultury v zahraničí ako nadstavbového, nadštandardného cieľa a nie ako dôležitého prostriedku, ktorý má potenciál prinášať významné priame i nepriame benefity v oblasti kultúry i mimo nej.

Na úrovni prezentácie Slovenska v zahraničí prostredníctvom kultúry sa o istej miere medzirezortnej súčinnosti dá hovoriť v súvislosti s MZV SR, ani tu však doteraz neboli jasne vymedzené kompetencie a pravidlá spolupráce. Špecifickým problémom je uplatňovanie kompetencie MK SR „metodicky riadiť činnosť slovenských inštitútov v zahraničí v oblasti ich kultúrneho pôsobenia“, ktorá rezortu kultúry vyplýva zo zákona č. 575/2001 o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. Keďže zriaďovateľom slovenských inštitútov je rezort zahraničných vecí, MK SR nemá reálne nástroje na ovplyvňovanie ich činnosti. Na druhej strane však prostredníctvom grantového systému sporadicky financuje prezentačné projekty neštátnych subjektov, na ktorých realizácii sa podieľajú aj slovenské inštitúty. Naopak, slovenské inštitúty, ale aj zastupiteľské úrady SR (ďalej len ZÚ SR) v zahraničí niekedy spolupracujú na realizácii podujatí priamo s organizáciami v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR.

2.3. Multilaterálna a bilaterálna spolupráca v oblasti kultúry

Podpora medzikultúrnej výmeny a kultúrnej rozmanitosti sa v súčasnosti stala mimoriadne dôležitou agendou a jednou z hlavných výziev v oblasti multilaterálnej a bilaterálnej kultúrnej spolupráce. Na multilaterálnej úrovni MK SR aktívne spolupracuje s medzinárodnými organizáciami, ako aj s regionálnymi zoskupeniami, pôsobiacimi v oblasti kultúry (UNESCO, Rada Európy, Vyšehradská skupina, Stredoeurópska iniciatíva a iné). Slovenská republika trvalo predsedá v pracovnej skupine pre kultúru a vzdelávanie Stredoeurópskej iniciatívy.

V poslednom období malo veľký význam prijatie dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý v SR nadobudol platnosť 18. marca 2007. Cieľom dohovoru je posilniť na vnútroštátnej a medzinárodnej úrovni mechanizmy vytvárajúce podmienky na uvedomenie si významu, ktorý prináša ľudstvu rozmanitosť jeho kultúr a v rámci nich konkrétnych kultúrnych prejavov. Ustanovenia dohovoru majú zabezpečiť rozvoj interakcie medzi rozmanitými kultúrami, uznanie osobitého charakteru kultúrnych aktivít, tovarov a služieb a prijímanie takých politík a opatrení na ochranu a podporu rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktoré zabezpečia tak slobodnú tvorbu, rozvoj, šírenie kultúrnych prejavov ako i produkciu v rámci kultúrneho priemyslu.

Bilaterálna spolupráca sa realizuje na základe zmluvných dokumentov na vládnej i rezortnej úrovni a vykonávacích protokolov kultúrnej spolupráce. Existujúce bilaterálne dohody vytvárajú legislatívny rámec na zabezpečovanie prezentačných aktivít, ako aj iných foriem spolupráce v oblasti kultúry. Užšia bilaterálna spolupráca sa uskutočňuje aj prostredníctvom medzivládnych a zmiešaných komisií, predovšetkým so susednými krajinami.

2.4. Zahraničná kultúrna politika v európskom kontexte

V rámci EÚ sú za kultúrnu politiku zodpovedné členské štáty. V súlade s článkom 151 Zmluvy o Európskych spoločenstvách sa činnosť na úrovni EÚ má vykonávať pri plnom rešpektovaní princípu subsidiarity, úlohou EÚ je teda skôr dopĺňať, nie nahrádzať činnosť členských štátov pri podpore medzikultúrneho dialógu a vzájomného porozumenia. EÚ prispieva k podpore kultúrnych činností v Európe prostredníctvom svojich programov a politík – ide predovšetkým o programy Kultúra a MEDIA, projekt Európske hlavné mesto kultúry, ale aj o ďalšie programy, ktoré majú pozitívny vplyv aj na rozvoj kultúrnej spolupráce v rámci Únie. Špecifickou iniciatívou, ktorá reflektuje narastajúci záujem Európy o otázky kultúrnej identity je vyhlásenie roku 2008 za Európsky rok medzikultúrneho dialógu.

Osobitnou kapitolou je možnosť čerpania štrukturálnych fondov aj na kultúrne projekty.

Voľný pohyb osôb, tovarov a služieb ustanovený v Zmluve o Európskych spoločenstvách uľahčuje cezhraničný dialóg a prirodzene vytvára priestor pre väčšiu mobilitu umelcov a umeleckých produktov, pričom na druhej strane prispieva k zvyšovaniu konkurencie aj v oblasti kultúrneho, resp. kreatívneho priemyslu. Kultúrne aktivity a dopyt po tovare kultúrneho charakteru sa rozširujú aj vďaka novým nástrojom komunikácie.

Štátne aj neštátne subjekty pôsobiace v oblasti kultúry majú možnosť zúčastňovať sa na komunitárnych programoch EÚ a ďalších medzinárodných projektoch, ktoré na jednej strane prinášajú významné priame i nepriame benefity, na druhej strane však aj zapojenie na úrovni spoluorganizátorov znamená veľké finančné nároky.

V Oznámení Európskej komisie o európskej stratégii pre kultúru v globalizovanom svete, zverejnenom 10. mája 2007 sa definujú nasledujúce ciele európskeho programu pre kultúru:

- podpora kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu;

- podpora kultúry ako katalyzátora tvorivosti v rámci Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť;

- podpora kultúry ako dôležitej súčasti medzinárodných vzťahov Únie.

2.5. Grantový systém MK SR

Podpora prezentačných aktivít neštátnych subjektov v zahraničí sa v súčasnosti realizuje prostredníctvom grantového systému MK SR v rámci programu Pro Slovakia. Ide o štandardný a veľmi užitočný spôsob podpory, ktorý plní iné ciele a oslovuje iné cieľové skupiny ako kultúrna spolupráca a reprezentácia na štátnej úrovni, realizovaná najmä prostredníctvom štátnych organizácií. V aktuálnych podmienkach však vzhľadom na neprijatie systémového riešenia v oblasti štátnej reprezentácie často nepriamo realizuje aj potreby štátu v tejto oblasti.

Vzhľadom na potrebu podporovať okrem prezentácie na významných podujatiach aj mobilitu a rozvoj medzinárodnej spolupráce boli v roku 2006 v rámci programu Pro Slovakia popri podprograme 5.1 zameranom na komplexné prezentačné podujatia vytvorené dva nové podprogramy, konkrétne podprogram 5.2 – Mobilita kultúrnych pracovníkov, umelcov a umeleckých diel, a podprogram 5.3 – Podpora úspešných projektov medzinárodnej spolupráce. Cieľom podprogramu 5.2 je najmä podpora medzikultúrneho dialógu, rozvoj bilaterálnej a multilaterálnej spolupráce, priama a dynamická výmena skúseností, a tým aj stimulácia domáceho kultúrneho vývoja. V súčasnosti sa však ukazuje, že je zároveň potrebné vytvoriť podmienky na podporu prezentácie zahraničných umelcov v SR, ktorá by bola dôležitým impulzom vzniku partnerstiev a realizácie podujatí na recipročnej báze. Špecifickým cieľom podprogramu 5.3 je formou čiastočného spolufinancovania podporovať zapájanie sa slovenských subjektov do projektov medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúry, a čiastočne eliminovať existujúce ekonomické disproporcie vo vzťahu k subjektom z krajín bývalej E15, ktoré disponujú väčšími zdrojmi.

Po prijatí zákona č. 474/2005 Z. z. o Slovákoch žijúcich v zahraničí a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešla kompetencia poskytovať dotácie na aktivity krajanov z MK SR na Úrad pre Slovákov žijúcich v zahraničí. V roku 2006 bol preto zrušený podprogram určený na podporu kultúrnych aktivít Slovákov žijúcich v zahraničí.

3. Silné a slabé stránky (analýza SWOT)[2]

Silné stránky

- umenie a kultúra sú nositeľmi národnej identity;

- existencia bohatého kultúrneho dedičstva, vlastných umeleckých tradícií a špecifík ako potenciálu schopného prinášať priame i nepriame benefity;

- existencia osobností z oblasti kultúry, ktoré získali medzinárodné uznanie;

- rozvoj progresívnych foriem umenia, ktoré sú zdrojom nových myšlienok a výrazne prispievajú k rozvoju tvorivosti, ktorý je jedným z hlavných cieľov Lisabonskej stratégie

- reálne existujúci dopyt po slovenskom umení v zahraničí;

- existencia grantového systému MK SR ako nástroja na podporu aktivít neštátnych subjektov aj v oblasti prezentácie kultúry.

Slabé stránky

- absencia personálneho zázemia a konkrétnych finančných a legislatívnych nástrojov na zabezpečovanie priorít rezortu i SR v oblasti zahraničnej prezentácie;

- chýbajúca koordinácia a plánovanie komplexných aktivít na úrovni štátnej reprezentácie;

- absencia reálnych možností na metodické riadenie kultúrneho pôsobenia slovenských inštitútov;

- celkový nedostatok finančných prostriedkov v rezorte kultúry;

- marginalizácia kultúrnej diplomacie vo vzťahu k diplomatickým alebo ekonomickým úlohám zahraničnej politiky;

- nedocenenie prezentačných aktivít ako nástrojov na generovanie významných priamych i nepriamych benefitov;

- nevyváženosť a jednostrannosť pri prezentovaní slovenskej kultúry v zahraničí, nedostatočná propagácia mladých autorov a moderných foriem umenia, preferencia tradičných foriem prezentácie, napr. prostredníctvom folklóru;

- rozšírené vnímanie problematiky prezentácie slovenskej kultury v zahraničí ako nadstavbového, nadštandardného cieľa;

- časový horizont vybavovania žiadostí v grantovom systéme od ich podania po spracovanie zmlúv;

- nedocenenie významu multikultúrneho dialógu ako významného nástroja v boji proti rasovej neznášanlivosti a xenofóbii.

Príležitosti

- reflexia významu medzikultúrneho dialógu a kultúrnej rozmanitosti vo svete a v EÚ;

- rozšírené vnímanie kultúry a umenia ako významného nástroja zahraničnej politiky, ktorý má schopnosť nadväzovať dialóg, prekonávať predsudky a rozpory v oblasti medzinárodných vzťahov;

- skúsenosti z vyspelých krajín Európy poukazujú na výrazný rozvojový potenciál tzv. kultúrneho priemyslu, pričom investície do tejto sféry sa vracajú v podobe mnohých priamych i nepriamych benefitov;

- ekonomický rast Slovenska, ktorý vytvára priestor na celkové navýšenie zdrojov pre rezort kultúry;

- existujúce možnosti čerpania prostriedkov EÚ na projekty medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúry, podporu mobility a medzikultúrneho dialógu;

- existujúce možnosti podpory prezentačných aktivít štátnych aj neštátnych subjektov zo strany zahraničných kultúrnych inštitúcií;

- regionálna politika EÚ, ktorá vytvára predpoklady na rozvoj regionálnej spolupráce aj v oblasti kultúry;

- všeobecná stabilizácia a postupné zlepšovanie hospodárskej situácie regionálnych a miestnych samospráv, ktorá umožňuje viac investovať do oblasti kultúry aj na regionálnej a miestnej úrovni.

Riziká

- podceňovanie významu medzinárodnej konfrontácie ako jednej zo základných podmienok rozvoja;

- pretrvávanie všeobecného podceňovania ekonomického významu kultúry a umenia aj vo vzťahu k prezentácii v zahraničí;

- nedostatočné využívanie možností medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúry a zahraničných finančných zdrojov využiteľných v oblasti kultúry štátnymi i neštátnymi subjektmi;

- marginalizácia slovenského umenia a kultúry vo vzťahu k európskej a svetovej kultúre, ako aj v rámci stredoeurópskeho regiónu;

- dlhodobo nedostatočná podpora kultúry môže mať za následok neochotu významných umeleckých osobností zúčastňovať sa na prezentácii SR v zahraničí.

4. Ciele

Predkladaný návrh koncepcie má za cieľ vytvoriť vhodné podmienky na:

- systematickú a vyváženú prezentáciu slovenskej kultúry v zahraničí prostredníctvom efektívneho využívania všetkých legitímnych nástrojov, pri ktorých sa predpokladá multiplikačný efekt a celkové zvýšenie povedomia o slovenskej kultúre v zahraničí;

- zviditeľnenie slovenskej kultúry najmä v rámci EÚ, prezentáciu jej osobitostí a zároveň jej zaradenie do kontextu európskej kultúry;

- aktívnu účasť na paneurópskych kultúrnych projektoch a na spoločnej prezentácii krajín EÚ vo vzťahu k tretím krajinám;

- plnohodnotné zapojenie kultúry do komplexnej prezentácie Slovenska v zahraničí a medzirezortnú spoluprácu v tejto oblasti;

- efektívnu a rôznorodú prezentáciu Slovenska ako krajiny s bohatým kultúrnym dedičstvom a zároveň významným tvorivým potenciálom, popri prezentácii tradičnej kultúry a renomovaných osobností podporovať aj prezentáciu mladých umelcov a progresívnych trendov v súčasnom umení;

- zvýšenie zapojenia štátnych i neštátnych subjektov do rôznych druhov medzinárodnej spolupráce v oblasti kultúry;

- zvýšenie účasti regiónov a samospráv na medziregionálnej spolupráci a prezentačných aktivitách.

5. Úlohy

Vytýčené krátkodobé a strednodobé úlohy zohľadňujú aktuálny stav v oblasti prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí a stanovené ciele.

5.1 Krátkodobé úlohy

- aktívne vstúpiť to diskusie o systémovom riešení komplexnej prezentácie Slovenska v zahraničí vrátane jej finančného zabezpečenia, presadzovať vytvorenie funkčného nadrezortného orgánu, ktorý by pripravoval strategické materiály a koordinoval aktivity jednotlivých rezortov v tejto oblasti;

- zdôrazňovať význam kultúry ako dôležitého nástroja zahraničnej politiky;

- podporovať zachovanie a rozvoj slovenských inštitútov, ich transformáciu na moderné kultúrne inštitúcie;

- presadzovať kompetencie MK SR týkajúce sa metodického riadenia slovenských inštitútov, presadzovať obsadzovanie postov riaditeľov slovenských inštitútov, ďalších odborných pracovníkov a kultúrnych atašé dostatočne odborne pripravenými pracovníkmi MK SR;

- priamo podporovať prezentačné aktivity a rozvoj medzinárodnej spolupráce príspevkových a rozpočtových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR;

- priamo i nepriamo podporovať mobilitu umelcov a umeleckých diel, predovšetkým v rámci EÚ;

- v rámci grantového systému vytvoriť podmienky na podporu prezentácie zahraničného umenia na Slovensku, ktorá by bola dôležitým impulzom vzniku partnerstiev a realizácie podujatí na recipročnej báze;

- otvoriť odbornú diskusiu o možnosti odčleniť administráciu grantového systému od MK SR;

- v súlade s Rozpracovaním programového vyhlásenia vlády SR v pôsobnosti MK SR na roky 2006 – 2010 vypracovať krátkodobý plán aktivít prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí na roky 2008–2010.

5.2 Strednodobé úlohy

- podporovať rozvoj existujúcich a nadväzovanie nových partnerstiev v oblasti bilaterálnej spolupráce s dôrazom na spoluprácu v rámci Európy a na vytváranie príležitostí tak pre štátne, ako aj neštátne subjekty;

- podporovať aktívnu účasť na paneurópskych kultúrnych projektoch a na spoločnej prezentácii krajín EÚ vo vzťahu k tretím krajinám;

- využívať potenciál regionálnych zoskupení (V4, Stredoeurópska iniciatíva, Stredoeurópska kultúrna platforma) pri spoločnej prezentácii kultúry stredoeurópskeho regiónu v rámci Európy a predovšetkým mimo nej;

- v portáli kultúry vytvoriť priestor na informovanie o medzinárodnej spolupráci, o prezentácii slovenskej kultúry v zahraničí a zahraničnej kultúry na Slovensku;

- systematicky budovať register prijatých záväzkov a príležitostí vyplývajúcich z bilaterálnych a multilaterálnych dohôd;

- vytvoriť transparentný systém výberu umelcov, ktorí majú reprezentovať SR, výlučne na základe odborných hľadísk s využitím špecializovaných databáz štátnych aj neštátnych subjektov, pravidelného monitoringu a hodnotenia predchádzajúcich aktivít;

- vzhľadom na uskutočnenú decentralizáciu, ako aj na regionálnu politiku EÚ zdôrazňovať úlohu samospráv v oblasti medziregionálnej kultúrnej spolupráce pri zachovaní podpory kvalitných prezentačných projektov miestnych a regionálnych inštitúcií, ktoré presahujú regionálny rámec, z grantového systému MK SR;

- poukazovať na význam a prínos zapájania sa samospráv a regiónov do programov a iniciatív EÚ (Európske hlavné mesto kultúry, štrukturálne fondy, twinningové projekty a pod.) a podporovať využívanie zdrojov špecifických pre tento typ spolupráce.

6. Nástroje

Vzhľadom na komplexnosť problematiky prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí je nevyhnutné kombinovať viacero nástrojov s cieľom dosiahnuť multiplikačný efekt. Nástroje na zabezpečenie plnenia predkladanej koncepcie sú predovšetkým:

6.1. inštitucionálne

- slovenské inštitúty v zahraničí a zastupiteľské úrady SR v zahraničí;

- existujúce kultúrne inštitúcie zriadené MK SR;

- Kultúrny kontaktný bod Slovensko a MEDIA Desk Slovensko;

- kultúrne inštitúcie zriadené orgánmi regionálnej a miestnej samosprávy;

- občianske združenia a ďalšie neziskové organizácie, súkromné a právnické osoby pôsobiace v oblasti kultúry;

6.2. ekonomické

- finančné prostriedky na zabezpečenie prioritných prezentačných aktivít MK SR a aktivít organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR;

- príspevky z rozpočtov vyšších územných celkov, miest a obcí;

- dotácie zo štátneho rozpočtu prostredníctvom grantového systému MK;

- zdroje EÚ a iných medzinárodných fondov;

6.3. riadiace

- participácia na činnosti nadrezortného riadiaceho orgánu na koordináciu činností jednotlivých rezortov v tejto oblasti a plánovanie komplexných aktivít v strednodobom a krátkodobom horizonte;

- obnovenie činnosti pracovnej skupiny pre kultúrnu politiku v rámci MK SR, resp. vytvorenie poradného orgánu ministra kultúry pre prezentáciu kultúry v zahraničí;

- jasné deklarovanie priorít v oblasti prezentácie kultúry v zahraničí vo vzťahu k ostatným ústredným orgánom štátnej správy, k organizáciám v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR, k neštátnym subjektom i k verejnosti;

6.4. legislatívne

- legislatíva EÚ najmä v oblasti mobility umelcov a umeleckých diel;

- medzinárodné zmluvné dokumenty na vládnej i rezortnej úrovni a vykonávacie protokoly kultúrnej spolupráce;

- národná legislatíva vzťahujúca sa na oblasť prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí a medzinárodnú spoluprácu v oblasti kultúry;

6.5. metodické

- koordinácia komplexnej prezentácie SR v zahraničí;

- monitoring prezentačných aktivít na všetkých úrovniach;

- budovanie špecializovaných databáz v oblasti umenia a kultúry;

- vyhodnocovanie úspešnosti realizácie koncepcie, krátkodobých stratégií a plánov;

6.6. komunikačné

- komplexné aj samostatné prezentačné podujatia v zahraničí, účasť na významných medzinárodných prehliadkach, festivaloch, veľtrhoch a pod.;

- multilaterálna a bilaterálna komunikácia, participácia na činnosti medzinárodných organizácií a regionálnych zoskupení činných v oblasti kultúry;

- významné medzinárodné podujatia na Slovensku;

- internet – internetová stránka MK SR, portál a register kultúry, internetové stránky organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti MK SR, Kultúrneho kontaktného bodu Slovensko a MEDIA Desk Slovensko, Kultúrny profil Slovenska;

- špecializované databázy v oblasti kultúry;

- propagačné materiály a tlačoviny;

7. Záver

Koncepčný prístup k problematike prezentácie slovenského umenia a kultúry v zahraničí je nevyhnutným krokom pre zefektívnenie činností predovšetkým v oblasti komplexnej prezentácie SR v zahraničí, ale aj na úrovni rezortu kultúry. MK SR bude priebežne monitorovať a vyhodnocovať realizáciu predkladanej koncepcie.

[1] V roku 1995 bola pri Úrade vlády SR zriadená Slovenská informačná agentúra, ktorej úlohou bolo zlepšiť informovanosť o SR v zahraničí. Po niekoľkých rokoch bola táto agentúra vyhodnotená ako neefektívna a bola zrušená.

Stratégia štátnej kultúrnej politiky a akčný plán realizácie úvodnej fázy implementácie kultúrnej politiky, ktoré boli schválené vládou Slovenskej republiky dňa 10. novembra 2004, obsahoval ako jednu z prioritných úloh dobudovanie systému prezentácie kultúry a umenia v zahraničí v rámci jednotnej stratégie prezentácie Slovenska v zahraničí a medzirezortnej spolupráce vrátane vytvorenia vhodnej inštitucionálnej, finančnej a administratívnej základne. V roku 2004 MZV SR pripravilo návrh na zabezpečenie komplexnej prezentácie SR v zahraničí, ktorý predpokladal zriadenie Výboru vlády SR pre prezentáciu SR v zahraničí a Generálneho sekretariátu výboru ako samostatnej organizačnej jednotky v rámci MZV SR. Napriek dlhému rozporovému konaniu a rokovaniam expertov rezortov materiál nakoniec nebol vládou SR schválený.

V marci 2005 MK SR pripravilo návrh na zriadenie rozpočtovej organizácie Pro Slovakia s cieľom vytvoriť inštitucionálne zázemie na realizáciu štátnej kultúrnej politiky v oblasti prezentácie v zahraničí. Vzhľadom na zásadnú pripomienku Ministerstva financií SR, ktoré nesúhlasilo so zriadením ďalšej rozpočtovej organizácie Ministerstva kultúry SR, materiál nebol predložený na rokovanie vlády SR.

[2] Ide o internú analýzu sekcie medzinárodnej spolupráce MK SR, ktorá vychádza zo skúseností pri zabezpečovaní prezentácie slovenskej kultúry v zahraničí