Príloha

k nariadeniu vlády č. 101/2002 Z. z.

I. Vymedzenie územia Národného parku Slovenský kras

Územie národného parku je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom v katastri nehnuteľností k 31. marcu 1999 a podľa lesníckych organizačných máp so stavom k 1. januáru 1991, k 1. januáru 1992 a k 1. januáru 1997 v mierke 1 : 25 000, z ktorých bola hranica národného parku prenesená do základných máp Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000 na mapové listy:

37 - 23 Medzev                                   stav k roku 1994
37 - 32 Rožňava                                   stav k roku 1993
37 - 34 Gemerská Panica stav k roku 1996
> 37 - 41 Turňa nad Bodvou stav k roku 1994

Územie národného parku tvoria tri samostatné časti, a to Koniarska planina, Plešivská planina a východná časť národného parku (Silická planina, Horný vrch, Dolný vrch, Zádielska planina a Jasovská planina).

Hranica na Koniarskej planine vychádza od železničnej stanice Gemerská Hôrka, prebieha okrajom lesa na severozápad až k poľnej ceste, na ktorú sa napája pri vchode do lesa, a pokračuje po nej severozápadným smerom cez les. Od jej vyústenia z lesa sleduje jeho okraj až k starej hájovni Drieňova studňa, ďalej pokračuje poľnou cestou na severovýchod cez les, z východnej strany míňa kótu 411, vychádza z lesa, potom sa po jeho okraji stáča na východ, juhovýchod a pokračuje po okraji lesa popri obci Pašková a ďalej k úpätiu kóty 430 Hrad, odkiaľ sa okrajom lesa vracia do východiskového bodu.

Hranica na Plešivskej planine vychádza od vyvieračky Vidová, sleduje okraj lesa juhozápadným smerom, spolu s ním sa otáča najprv na západ, potom na sever, sledujúc okraj lesa, pokračuje pätou bezlesného úbočia východne od obcí Pašková a Kunova Teplica, pričom zahŕňa do územia Novohámorskú a severnejšiu Hučiacu vyvieračku a ďalej pokračuje severným smerom vedľa kóty 435, kde sa otáča na východ a sleduje kľukatý okraj lesa smerom k potoku Bystrá západne od obce Rakovnica. Obchádza obec Rakovnica, križuje lesnú cestu, ktorá vedie na kótu 528, prechádza na poľnú cestu Rakovnica - Kružná západne od kóty 528 Roveň, pokračuje okrajom lesa južným smerom a pretína poľnú cestu, ktorá vychádza z obce Kružná na juhozápad, pri jej priesečníku s potokom. Odtiaľ pokračuje okrajom lesa a úpätím planiny najprv juhovýchodným, neskôr južným smerom, zo severozápadnej strany obchádza priestor lomu Gombasek a okrajom lesa sa dostáva až do východiskového bodu.

Hranica východnej časti národného parku vychádza z miesta, kde okraj lesa pri hraničnom kameni č. XII 7 1 severne od hraničného prechodu Aggtelek - Domica pretína štátnu hranicu Slovenskej republiky s Maďarskou republikou, odkiaľ pokračuje po okraji lesa severozápadným smerom až k severnému okraju štátnej cesty, po ktorom pokračuje západným smerom. V mieste jeho priesečníka s hranicou katastrálnych území obcí Dlhá Ves a Kečovo sa po nej obracia na severovýchod a prechádza po nej na okraj lesa, ktorým pokračuje na sever, ďalej, sledujúc okraj lesa, spolu s ním sa obracia striedavo na východ, juh a severovýchod a dostáva sa k západnému okraju štátnej cesty do obce Kečovo. Po ňom pokračuje smerom k obci Kečovo, z východnej strany obchádza intravilán tejto obce, dostáva sa znova na okraj lesa, po ktorom kľukato pokračuje západným a severozápadným smerom až k severnému okraju štátnej cesty vedúcej do mesta Plešivec. Po ňom prebieha pod kótou 417 Vysoká, zahŕňa do územia Ardovskú jaskyňu a v mieste, kde cesta vychádza z lesa, pokračuje po jeho kľukatom okraji najprv smerom na východ, otáča sa na sever až severozápad a dostáva sa až k východnému okraju mesta Plešivec. Zahŕňa do oblasti Hámorskú jaskyňu a ďalej sleduje okraj lesa až ku Gombaseckej jaskyni, kde sa otáča na sever, pokračuje po okraji lesa k Brzotínskym rybníkom, kde sa otáča na východ a pokračuje k južnému okraju obce Krásnohorská Dlhá Lúka. Zahŕňa do územia starý kameňolom, z juhu obchádza chatovú osadu, pokračuje okrajom lesa východným smerom, dostáva sa k štátnej ceste I/50 v úseku Rožňava - Košice a po jej juhozápadnom okraji pokračuje až k toku Čremošnej pri severnom okraji obce Lipovník. Ďalej sleduje tok smerom na Drnavu až k mostu na štátnej ceste smerom na Bôrku, odkiaľ pokračuje okrajom lesa smerom na východ, pretína Hrušovskú dolinu, dostáva sa k Vrbovému potoku, sleduje okraj lesa vo Vodnej doline, otáča sa na sever a napája sa na tok Čremošnej, po ktorej pokračuje východným smerom. Pri kóte 425 prechádza južným smerom na okraj lesa, obchádza zo západu intravilán obce Kováčová, kľukatým okrajom lesa sa dostáva opäť k toku Čremošná a napája sa na južný okraj štátnej cesty do obce Bôrka, po ktorom pokračuje až ku kóte 514. Odtiaľ prechádza južným smerom na okraj lesa, ktorý sleduje, otáča sa na sever, z východnej strany obchádza obec Bôrka, prechádza na druhú stranu doliny, dostáva sa znovu na okraj lesa a postupuje údolím Čremošnej smerom na sever po západnom okraji lesnej cesty, ktorú sleduje smerom na severozápad. Otáča sa smerom na východ, dostáva sa na hranicu katastrálnych území obcí Hačava a Bôrka, po nej pokračuje na východ až k jej záhybu, odkiaľ pokračuje lesnou cestou ďalej smerom na východ k obci Hačava, ktorú obchádza južne okrajom lesa. Cez Hájsky potok sa dostáva oblúkom na okraj lesa ku kóte 902 najprv severozápadným smerom, potom sa otáča k východu, sleduje lesnú cestu, pričom v jej priesečníku s hranicou katastrálnych území obcí Hačava a Medzev prechádza na túto hranicu a sleduje ju juhovýchodným smerom na okraj lesa do doliny Šugovského potoka, prechádza na lesnú cestu vedúcu dolinou, pripája sa k Šugovskému potoku a pri kóte 325 prechádza na hranicu katastrálnych území obcí Medzev a Jasov. Pokračuje po nej severovýchodným smerom, prechádza na okraj lesa, ďalej ho sleduje a otáča sa na juhovýchod, pričom zahŕňa do oblasti Jasovskú jaskyňu a od odklonu poľnej cesty od toku Bodvy prebieha smerom na západ južným okrajom pasienkov, prechádza na okraj lesa, sleduje ho južným smerom až k potoku Drienovec, ktorý sleduje až k odklonu katastrálnej hranice obcí Drienovec a Moldava nad Bodvou, kde sa odkláňa, otáča sa k severozápadu a kľukatým okrajom lesa sa dostáva k severnému okraju obce Háj, kde sa ohýba po okraji lesa na juhovýchod. Pokračuje oblúkom úpätím hradného kopca Turňa a po okraji lesa sa dostáva k obci Zádiel, ktorú okrajom lesa obchádza zo severu, pokračuje hranicou lesa na západ, severne od Petrovho lazu prechádza na lesnú cestu, ktorou sa po prechode cez les dostáva k železničnej trati a po severnom okraji železničného telesa pokračuje ponad obec Hrhov až k západnému okraju honu Zakázané, odkiaľ pokračuje okrajom lesa na západ. Západne od kóty 327 sa pripája k severnému okraju štátnej cesty I/50 a pri kóte 466 prechádza na okraj lesa, ktorý sleduje západným smerom do doliny Vápenného potoka, kde sa pod kótou 517 otáča po hranici lesa na juh. Nad obcou Silická Jablonica sa oblúkovite otáča ku kóte 459 Vysoká. Odtiaľ smeruje okrajom lesa k Bazinovskému potoku, prechádza po západnom okraji obce Silická Jablonica, ďalej cez poľnú cestu ku Sokoliemu potoku, pokračuje na východ okrajom lesa a okrajom pasienkov ku kóte 225, prechádza prameniskom prítoku Turne a smeruje na východ okrajom lesa až ku hranici katastrálnych území obcí Hrhov a Včeláre, po ktorej prebieha až ku kóte 431 na štátnej hranici juhozápadne od obce Včeláre. Odtiaľ prechádza po štátnej hranici západným smerom až k východiskovému bodu.

Národný park má výmeru 34 611,0832 ha.

II. Vymedzenie ochranného pásma národného parku Slovenský kras

Ochranné pásmo je vymedzené v teréne podľa katastrálnych máp so stavom k 31. 3. 1999 a podľa lesníckych organizačných máp 1 : 25 000 so stavom k 1. januáru 1991, k 1. januáru 1992, k 1. januáru 1995 a k 1. januáru 1997, z ktorých bola hranica ochranného pásma prenesená do základných máp Slovenskej republiky v mierke 1 : 50 000 na mapové listy:

37 - 23 Medzev                  stav k roku 1994
37 - 31 Jelšava                  stav k roku 1994
37 - 32 Rožňava                  stav k roku 1993
37 - 34 Gemerská Panica stav k roku 1996
37 - 41 Turňa nad Bodvou stav k roku 1994

Ochranné pásmo tvorí sedem samostatných častí, a to západná časť, južná časť, severná časť, východná časť, stredná časť, ochranné pásmo Silická Brezová a ochranné pásmo Silica.

Západná časť ochranného pásma

Hranica západnej časti ochranného pásma vychádza z hranice národného parku na Koniarskej planine, z miesta, kde hranica katastrálnych území obcí Gemerská Hôrka a Plešivec juhovýchodne od kóty 428 Slaný vrch vchádza do lesného porastu, pokračuje okrajom lesa západným smerom až na hranicu katastrálnych území obcí Hucín a Gemerská Hôrka, po ktorej sa dostáva na severný okraj železničného telesa. Pokračuje po ňom západným smerom, juhozápadne od kóty 342 Viničník prechádza na okraj lesa, z východnej strany obchádza intravilán obce Hucín a po okraji lesa pokračuje k starej hájovni Drieňova studňa, kde sa napája na hranicu národného parku. Odkláňa sa od nej a pokračuje po kľukatom okraji lesa smerom na severozápad, dostáva sa k lesnej ceste východne od kóty 513 Stráň, po nej sa otáča na juh, zo severu obchádza intravilán obce Jelšavská Teplica a po okraji sa dostáva na hranicu katastrálnych území obcí Jelšava a Jelšavská Teplica, po ktorej pokračuje na severovýchod až na hranicu katastrálnych území obcí Jelšava a Gočaltovo, kde sa lomí a juhovýchodným smerom pokračuje po hranici katastrálnych území obcí Gočaltovo a Rozložná. Na jej priesečníku s okrajom lesa prechádza na okraj lesa, ktorým obchádza dolinu vedúcu na západ od Rozložnej, potom sa stále po okraji lesa stáča na juhovýchod a dostáva sa do bodu, kde hranica národného parku na Koniarskej planine pretína hranicu katastrálnych území obcí Kunova Teplica a Rozložná severne od kóty 594 Pipíš.

Južná časť ochranného pásma

Hranica južnej časti ochranného pásma od východiskového bodu, ktorým je hraničný kameň č. XII 5 na štátnej hranici Slovenskej republiky s Maďarskou republikou pri kóte 401 Líščia diera sleduje hranicu katastrálnych území obcí Dlhá Ves a Čoltovo severozápadným smerom ku kóte 381 Pereš, pokračuje po nej až k jej priesečníku s poľnou cestou smerom na kótu 344 na štátnej ceste Dlhá Ves - Domica. Ďalej sleduje severný okraj štátnej cesty severozápadným smerom až k prípojke poľnej cesty pred východnou stranou ihriska, zo severovýchodnej strany obchádza intravilán obce Dlhá Ves a opäť sa napája na severný okraj štátnej cesty, po ktorom sa dostáva až na hranicu národného parku, ktorú predstavuje okraj lesného porastu.

Severná časť ochranného pásma

Hranica severnej časti vychádza z kóty 1028, ktorá leží na hranici národného parku severne od obce Bôrka, pokračuje po hranici katastrálnych území obcí Bôrka a Hačava smerom západným na kótu 1186 Osadník, kde sa otáča k severovýchodu a prebieha tokom Bodvy v smere jej toku až k južnému okraju štátnej cesty v úseku Štós - Medzev. Po ňom pokračuje na východ, pri ústí Medvedej doliny prechádza na pravú stranu toku Bodvy, po ktorej pokračuje až k intravilánu obce Medzev, ktorý obchádza z juhu, prechádza na ľavý breh Bodvy a pokračuje po ňom ďalej až po ústie Šugovskej doliny. V mieste dotyku toku s okrajom lesa sa pripája k hranici národného parku.

Východná časť ochranného pásma

Hranica východnej časti ochranného pásma vychádza z južného bodu hranice národného parku pod zrúcaninami hradu Turňa, odkiaľ prebieha smerom na juh na hranici intravilánu obce Turňa, spolu s ňou sa otáča na západ a pripája sa k severnému okraju poľnej cesty smerujúcej k obci Zádiel až k priesečníku s hranicou katastrálnych území, po ktorej prechádza na severnejšiu poľnú cestu a po nej sa dostáva na okraj vinohradov, pripája sa k hranici národného parku a zo severu a západu obchádza intravilán obce Zádiel. Ďalej prebieha severným okrajom poľnej cesty, obchádza objekt hospodárskeho dvora zo severu a pokračuje západným smerom. Na križovatke poľných ciest sa otáča k juhu a poľnou cestou prechádza na severný okraj železničného telesa, po ktorom pokračuje západným smerom k východnému okraju obce Hrhov, kde sa pripája hranica národného parku, na rozhraní katastrálnych území prechádza na južný okraj železničného telesa a pokračuje až po železničný nadjazd nad štátnou cestou pri obci Jablonov nad Turňou. Odtiaľ sa rozmedzím medzi pozemkami dostáva na poľnú cestu vedúcu z obce Jablonov nad Turňou smerom na západ do záhradkárskej osady, na križovatke poľných ciest prechádza na cestu, ktorá hrebeňom z východnej strany obchádza Hrušovské rybníky, dostáva sa na hranicu katastrálnych území obcí Hrušov a Jablonov nad Turňou, ktorou prechádza na tok Turne, pokračuje ďalej v smere toku, prechádza na prívodný kanál vody do Hrhovských rybníkov, obchádza rybníky zo západnej strany, poľnou cestou sa dostáva na južný okraj štátnej cesty pod Hrhovom. Pokračuje štátnou cestou k priesečníku s Hrhovským potokom, kde sa stáča južným smerom až po dotyk s hrádzovým telesom Veľkého jazera. V tomto bode sa otáča na severovýchod, pokračuje hrádzovým telesom naspäť k štátnej ceste. Hranica pokračuje štátnou cestou až k jej križovatke s poľnou cestou, kde sa odkláňa k juhu a znovu sa pripája k toku Turne. Po ňom sa dostáva na hranicu katastrálnych území obcí Hrhov a Včeláre a na hranicu národného parku.

Stredná časť ochranného pásma

Hranica strednej časti ochranného pásma vychádza z miesta dotyku hranice národného parku, štátnej cesty a najvýchodnejšieho bodu obce Lipovník, obchádzajúc celý intravilán tejto obce až po ľavý prítok potoka Čremošná, ktorým pokračuje až po ich sútok. Ďalej pokračuje potokom Čremošná až k intravilánu obce Krásnohorská Dlhá Lúka, kde sa pripája k hranici národného parku. Po nej obchádza z juhu intravilán obce Krásnohorská Dlhá Lúka a znovu prechádza na pravý breh toku, po ktorom pokračuje až k východnému okraju železničného telesa. Sleduje jeho okraj juhozápadným smerom až k železničnému mostu nad riekou Slaná, kde prechádza na jej ľavý breh, po ktorom sa dostáva až na hranicu národného parku západne od Gombaseckej jaskyne.

Ochranné pásmo Silická Brezová

Hranica ochranného pásma vychádza z juhovýchodného okraja intravilánu obce Silická Brezová, odkiaľ pokračuje severozápadným okrajom poľnej cesty smerom na severovýchod až k okraju lesa, po ktorom sa otáča najprv k severu, neskôr k západu až juhozápadu. Okrajom lesa sa dostáva na severný okraj štátnej cesty Plešivec - Silická Brezová, po ňom pokračuje na západ až na hranicu katastrálnych území obcí Ardovo a Silická Brezová, po ktorej prechádza cez štátnu cestu a pripája sa k okraju lesa. Po ňom pokračuje juhovýchodným smerom, prechádza po východnom okraji pasienkov znovu na okraj lesa, po ktorom pokračuje až na štátnu hranicu Slovenskej republiky s Maďarskou republikou, prechádza na východný okraj poľnej cesty a po ňom pokračuje až do východiskového bodu.
Ochranné pásmo Silica

Hranica ochranného pásma okolo obce Silica vychádza z bodu, v ktorom hranica katastrálnych území obcí Slavec a Silica pretína severný okraj štátnej cesty Gombasek - Silica, odkiaľ prebieha katastrálnou hranicou severným smerom až na okraj lesa. Sledujúc okraj lesa, otáča sa na východ a v mieste, kde lesná cesta vychádza z lesa, prechádza na jej severný okraj. Od miesta odklonu poľnej cesty na juh prechádza hranica východným smerom cez poľnohospodárske pozemky až k Jašteričiemu jazeru, ktoré obchádza z východnej strany, a prechádza na západný okraj poľnej cesty severne od kóty 633 Fabianka. Po ňom postupuje ďalej, otáča sa k severu a na križovatke poľných ciest prechádza na poľnú cestu vedúcu severovýchodným smerom na hranicu katastrálnych území obcí Silica a Silická Jablonica. Na nej sa lomí a spolu s ňou postupuje južným smerom až nad kótu 608 Malá Mela, kde sa obracia k západu a postupuje ďalej okrajom lesa najprv juhozápadným smerom, potom sa obracia k východu, neskôr k juhu, spolu s okrajom lesa sa znovu pripája na hranicu katastrálnych území obcí Silica a Silická Jablonica, pretína lesnú cestu vedúcu do obce Silická Jablonica a spolu s okrajom lesa postupuje na západ až k východiskovému bodu.

Ochranné pásmo má výmeru 11 741,5677 ha.