24/1988 Zb.

NARIADENIE VLÁDY

Slovenskej socialistickej republiky

z 18. januára 1988

o Národnom parku Malá Fatra

Zmena: 287/1994 Z.z.

Vláda Slovenskej socialistickej republiky podľa § 10 ods. 1 a § 11 zákona Slovenskej národnej rady č. 1/1955 Zb. SNR o štátnej ochrane prírody v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 100/1977 Zb. o hospodárení v lesoch a štátnej správe lesného hospodárstva a v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 72/1986 Zb. nariaďuje:

§ 1

(1) Zriaďuje sa Národný park Malá Fatra (ďalej len "národný park). Jeho územie je vymedzené v prílohe 1 tohto nariadenia.

(2) Na zabezpečenie ochrany národného parku pred rušivými vplyvmi okolia sa určuje ochranné pásmo vymedzené v prílohe 2 tohto nariadenia.

§ 2

zrušený

§ 3

zrušený

§ 4

zrušený

§ 5

zrušený

§ 6

zrušený

§ 7

Toto nariadenie nadobúda účinnosť 1. aprílom 1988.

Zákon č. 287/1994 Z.z. nadobúda účinnosť 1. januárom 1995.

Prof. JUDr. Colotka v.r.

Príl. 1
Vymedzenie územia Národného parku Malá Fatra

Územie Národného parku Malá Fatra (ďalej len "národný park) sa rozprestiera v okresoch Žilina, Martin a Dolný Kubín, v katastroch obcí: Terchová, Belá, Dolná Nižná, Krasňany, Varín - okres Žilina; Turčianske Kľačany, Sučany, Turany, Šútovo - okres Martin; Kraľovany, Istebné, Veličná, Zázrivá - okres Dolný Kubín.

Územie národného parku bolo vymedzené na lesníckych organizačných mapách M 1:25 000, z ktorých bola hranica národného parku prenesená do Základnej mapy Československej socialistickej republiky M 1:50 000 na tieto mapové listy:

26 - 31 Žilina - 1971
26 - 32 Dolný Kubín - 1971
26 - 33 Martin - 1971
26 - 34 Ružomberok - 1971

Hranica národného parku vychádza z bodu, v ktorom potok Vrátňanka pretína okraj lesa na južnom okraji intravilánu obce Terchová. Odtiaľ vedie západným smerom po okraji lesa, južne od osád Podolina, Belovia, Mažgutovia a areálu rekreačných chát k sútoku potokov Bránice. Pretína potok a vedie prevažne juhozápadným smerom okrajom lesa severne od kóty 640 k vyústeniu Belanskej doliny a k osade Frankovia. Ďalej pokračuje okrajom lesa južne od osád Bačín a Zichovia do vyústenia Kukurišovej doliny, pri horárni pretína potok Kúr a vedie juhozápadným smerom ku chate Pod Jedľovinou. Z juhu obchádza chatovú osadu Pod Jedľovinou a stáča sa na juh k Váhu a ďalej pokračuje po jeho pravom brehu proti smeru toku až k sútoku s derivačným kanálom. Odtiaľ pokračuje okrajom lesa východným smerom, pretína dolinu Panošina, Kozinský potok, potok Mneša, Kľačiansku a Sučiansku dolinu. Potom vedie okrajom lesa severovýchodným smerom k potoku Grchová, po ktorom pokračuje proti prúdu na kótu 663 a hranicou lesných porastov do doliny Studenca k lesnej ceste. Túto pretína severozápadne od Hlásnej skaly (680) a vedie okrajom lesa južne od kóty Vlčkovské (763) k horárni v doline Šútovského potoka, odkiaľ pokračuje východným smerom po hranici schváleného dobývacieho priestoru Kraľovany II. k potoku severne od kóty Malá Fatra (567). Tu sa stáča na juh k štátnej ceste Turany - Kraľovany, ktorú sleduje po železničný tunel U Šútovky. Ďalej pokračuje severným okrajom železničnej trate až po jej odbočku v Kraľovanoch, kde sa stáča na sever a západným okrajom železničnej trate Kraľovany - Dolný Kubín vedie ku križovatke so štátnou cestou Kraľovany - Dolný Kubín juhovýchodne od kóty 750. Potom sleduje severozápadný a severný okraj tejto cesty až po jej križovatku so železničnou traťou pri železničnej zastávke Párnica, odkiaľ pokračuje severozápadným okrajom železničnej trate k juhozápadnému okraju intravilánu obce Párnica. Odtiaľ vedie okrajom lesa severozápadným smerom, pretínajúc ústia dvoch bezmenných prítokov potoka Zázrivka, až po štátnu cestu
Zázrivá - Párnica, východne od kóty Dúbravina (603). Križuje štátnu cestu a pokračuje severovýchodným smerom do sedielka severne od kóty Diel (749), ďalej hranicou lesných porastov k potoku Istebňanka severozápadne od obce Istebné. Týmto potom západne od kóty Žiar (890) pokračuje severozápadným a severným smerom ku katastrálnej hranici medzi obcami Istebné a Veličná. odkiaľ vystupuje východným smerom do sedla medzi kótami Močila (884) a Mackov (927). Zo sedla vedie severným smerom na kótu Mackov (927), okrajom lesa obchádza kótu Orvišník (791) a južne od kóty Uhliská (940) sa stáča západným smerom a pokračuje hranicou lesa a porastov k potoku Istebňanka. Týmto potokom vedie južným smerom po lesnú cestu, ktorou odbočuje severozápadným smerom na hrebeň a západným smerom na kótu Mraznica (943). Z nej zostupuje hrebeňom Čremoš k sútoku potokov Čremoš a Zázrivka. Potom pokračuje okrajom lesa severným smerom k osade Podskalie a na západ pravostranným prítokom potoka Zázrivka cez kóty 873 a Čapica (882) až po okraj lesa v doline pravostranného prítoku Petrovského potoka. Odtiaľ vedie okrajom lesa západným smerom až do východiského bodu.

Územie národného parku má výmeru 22 630 ha (z toho 18 711 ha lesný pôdny fond, 2838 ha poľnohospodársky pôdny fond a 1081 ha ostatné plochy).

Príl. 2
Vymedzenie územia ochranného pásma
Národného parku Malá Fatra

Územie ochranného pásma Národného parku Malá Fatra (ďalej len "ochranné pásmo") sa rozprestiera v okresoch Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Čadca, Žilina a Martin, v katastroch obcí: Kraľovany, Párnica, Žaškov, Istebné, Veličná, Zázrivá, Oravská Lesná - okres Dolný Kubín; Stankovany - okres Liptovský Mikuláš; Riečnica - okres Čadca; Terchová, Horná Tižina, Lutiše, Belá, Lysica, Stráže, Dolná Tižina, Krasňany, Varín, Gbeľany, Strečno - okres Žilina; Lipovec, Martin, Turčianske Kľačany, Súčany, Turany, Šútovo, Ratkovo - okres Martin.

Hranice ochranného pásma vychádza z odbočky železničnej trate Kraľovany - Dolný Kubín od železničnej trate Žilina - Košice v Kraľovanoch a pokračuje severným okrajom železničnej trate Žilina - Košice východným smerom po obec Stankovany. Severným okrajom intravilánu obce a potom Škutovou dolinou, lesnou cestou a zbiehajúcim chrbátom pokračuje severovýchodným smerom k intravilánu obce Žaškov. Juhozápadným okrajom intravilánu obce vedie ďalej až k rieke Orava, ktorú križuje a sleduje jej pravý breh po sútok s potokom Zázrivka. Týmto potokom pokračuje k západnému okraju obce Párnica, odtiaľ severným okrajom jej intravilánu a miestnej časti Záhrabovia k potoku tečúcemu z Temnej doliny a ním po jeho pravostranný prítok. Tu odbočuje východným smerom cez kótu 557 k západnému okraju intravilánu obce Istebné a jeho okrajom k potoku Istebňanka po styk s hranicou národného praku. Hranica ochranného pásma ďalej vychádza z hranice národného parku v sedle medzi kótami Močila (884) a Mackov (927) a vedie po katastrálnej hranici medzi obcami Istebné a Veličná do sedla severne od kóty 617, odkiaľ hrebeňom a katastrálnou hranicou severným smerom po bočný chrbát, ktorým zostupuje východným smerom do Prednej doliny. Z nej vystupuje bočným hrebeňom severným smerom k lesnej ceste juhovýchodne od Starého hája a po katastrálnej hranici na kótu Kľúč (1144), z ktorej vedie hranicou lesných porastov na hlavný hrebeň medzi kótami 1202 a 1392. Potom pokračuje po hrebeni východným, severovýchodným a východným smerom cez kóty 1392, 1344, 1141, Minčol (1139), Bzinská hoľa (1193) na Príslopec, kde sa stáča na západ ku kóte 1251 a k štátnej prírodnej rezervácii Paráč. Po jej severnej hranici sa opäť vracia na hlavný hrebeň, ktorým pokračuje západným smerom cez kóty 1166, Hoľa (1066), 1092, Okrúhlica (1163), Javorinka (1210), Okrúhlica (1070) a ďalej juhozápadným smerom cez Jezofčie, kótu 900 južne od usadlosti Kýčerka, kótu 900 severne od usadlosti Do Masnicov po križovatku ciest na hrebeni Vojenné, severozápadne od usadlosti Do Machaja. Potom
hranica vedie lesnou cestou juhozápadným smerom a západne od usadlosti Matejičkovia odbočuje poľnou cestou k osade Skaličania. Severovýchodným okrajom štátnej cesty sa stáča na juhovýchod do sedielka a v ohybe cesty odbočuje západným smerom na poľnú cestu. Po nej pokračuje cez kótu 710 na kótu Žilín (765), odtiaľ naďalej po chrbáte na juh ku kóte Magura (921), pod ktorou sa stáča juhozápadným smerom cez Jalovec (735) a Požeha (799). Potom vedie po chrbáte prevažne južným smerom. Medzi Pod dielom a Koňhorou zostupuje k západnému okraju lesných porastov juhozápadne od osady Koňhora a ich okrajom až k ceste vedúcej do obce Varín, odtiaľ severným a južným okrajom intravilánu k pravému brehu rieky Varínka a po ňom až k jej sútoku s Váhom. Tu prechádza Váh a po jeho brehu pokračuje proti toku ku križovatke ciest pod hradom Strečno a ďalej po hrebeni juhozápadným smerom na kótu Kosová (741), z nej na juh hranicou lesných porastov cez hrebeň Sarašníky na kótu Razsočná (1204). Z nej hranica zostupuje bočným hrebeňom juhovýchodným smerom severne od Chraporého potoka na okraj lesa juhozápadne od Dubnej sklady, ktorým obchádza lom žuly Vrútky - Dubná skala vo vzdialenosti 100 metrov severne od hranice schváleného dobývacieho priestoru. Potom križuje štátnu cestu Strečno - Vrútky a železničnú trať a ľavým brehom Váhu pokračuje juhovýchodným smerom až k štátnej ceste Vrútky - Lipovec, ktorú križuje a po jej juhovýchodnom okraji odbočuje k ľavému brehu derivačného kanála pri obci Lipovec. Ním vedie až ku katastrálnej hranici medzi obcami Vrútky a Sučany južne od obce Turčianske Kľačany, kde prechádza na ľavý breh Váhu. Ďalej pokračuje ľavým brehom Váhu juhovýchodným smerom až k miestu, kde katastrálna hranica medzi obcami Sučany a Turany, asi 200 m severozápadne od železničného mosta pretína rieku Váh. Ďalej vedie po pravom brehu asi 100 severovýchodným smerom k pravostrannému prítoku, ktorý sleduje k štátnej ceste Sučany - Turany. Južným okrajom tejto cesty sa stáča na rázcestie štátnych ciest a kótu 397, odkiaľ prechádza na
severný okraj štátnej cesty Sučany - Kraľovany a ním vedie severovýchodným smerom obchádzajúc po západnom okraji intravilán obce Ratkovo, až po most cez Šútovský potok. Tu odbočuje severozápadným smerom a vedie ľavým brehom Šútovského potoka cez osadu Rieka až po styk s hranicou národného parku.

Územie ochranného pásma má výmeru 23 262 ha (z toho 9388 ha lesný pôdny fond, 11 789 ha poľnohospodársky pôdny fond a 2085 ha ostatné plochy).