Európsky parlament
Text prijatý parlamentom
Predbežné vydanie: 05/09/2001

Kultúrna spolupráca v Európskej únii

A5-0281/2001

Rezolúcia Európskeho parlamentu o kultúrnej spolupráci v Európskej únii

(2000/2323(INI))

Európsky parlament,

-         so zreteľom na články 1 a 6 Zmluvy o Európskej únii a články 3, 5, 151 a 192 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva,

-         so zreteľom na pravidlá 59 a 163 rokovacieho poriadku,

-         so zreteľom na svoju rezolúciu z 11. marca 1992 o situácii umelcov v Európskom spoločenstve,

-         so zreteľom na svoju rezolúciu z 30 Januára 1997 o zohľadňovaní kultúrnych aspektov pri aktivitách na úrovni spoločenstva,

-         so zreteľom na svoju rezolúciu zo 16. septembra 1997 o politike previazanosti a kultúre: príspevok k zamestnanosti,

-         so zreteľom na svoju rezolúciu z 9. marca 1999 o situácii a úlohe umelcov v Európskej únii,

-         so zreteľom na rozhodnutie č. 508/2000 Európskeho parlamentu a rady zo 14. februára 2000, ktorým sa zavádza program Kultúra 2000;

-         so zreteľom na články 13 a 22 Charty základných práv Európskej únie,

-         so zreteľom na správu Výboru pre kultúru, mládež, vzdelávanie, médiá a šport (A5-0281/2001),

A.     keďže kultúra v širokom zmysle slova je základom, na ktorom ľudia budujú svoju identitu,

B.     keďže jednou z povinností parlamentu, je pokročiť s hľadaním spoločného kultúrneho základu, európskeho občianskeho priestoru, ktorý upevní pocit spolupatričnosti občanov patriacich do tohto priestoru,

C.     keďže európska kultúrna politika, ktorá sa v žiadnom prípade nesnaží o uniformitu, ale môže ponúknuť identitu založenú na rozdieloch, má zásadný význam pre rozvoj spoločného európskeho vedomia,

D.     keďže umelecká a kultúrna sloboda vyjadrovania a prístup všetkých občanov ku kultúre sú základnými právami, ktoré si európske civilizácie v priebehu rokov vydobyli,

E.      keďže Európa je aj naďalej základným kultúrnym referenčným bodom vo svete,

F.      keďže kultúrne vzťahy Únie s ostatnými krajinami posilňujú vzájomné porozumenie medzi ľuďmi v záujme mieru,

G.     keďže jednou z odlišujúcich kultúrnych čŕt Európy je jednota v rozmanitosti, to znamená pokračujúca koexistencia a interakcia, ktorá sa vyvíjala stáročia z veľkej rozmanitosti jazykov, tradícií, životných štýlov, trendov, hnutí a umeleckých a kultúrnych prejavov,

H.     keďže od roku 1974 Európska únia vyvíja nepretržitú činnosť na podporu kultúrnej politiky spoločenstva a keďže sa komisia zaviazala uskutočňovať kultúrne programy,

I.        keďže únia pozitívne prispela k rozvoju európskej kultúry, najmä po nadobudnutí účinnosti Mastrichtskej zmluvy a realizuje programy Kaleidoscope, Ariane a Raphael, ktorých činnosť je teraz súčasťou programu Kultúra 2000, ako aj program Media Plus a ďalšie iniciatívy, ako sú Connect (Most), Európske mesto kultúry, Európsky rok jazykov, ktorý začal v roku 2001.

J.       keďže únia môže v rámci svojho rámcového výskumného programu (FP 6) prispieť k zachovávaniu kultúrneho dedičstva skúmaním techník na ochranu umeleckých diel, dokumentov a podobných predmetov pred poškodením,

K.    keďže tieto programy predstavujú len časť zdrojov spoločenstva určených na kultúru, ktorých väčšina sa prideľuje cez štrukturálne fondy,

L.      keďže v roku 2000 bolo na kultúru a audioviuzálny sektor vyčlenených len 0,1% z rozpočtu spoločenstva a na rozvoj politiky kultúrnej spolupráce Európskej únie je potrebné poskytnúť vyššiu a primeranejšiu sumu;

M.   keďže plánovanie a riadenie zdrojov spoločenstva musí byť koordinované,

N.    keďže článok 151(4) zmluvy ustanovuje, že pri činnostiach podľa iných ustanovení zmluvy musí spoločenstvo zohľadňovať aj kultúrne aspekty,

O.    keďže spoločenstvo musí pri aktívnom presadzovaní princípu subsidiarity dopĺňať a nabádať k činnostiam vykonávaným členskými štátmi, vyzdvihujúc do popredia spoločné kultúrne dedičstvo Európy a tým vytvárajúc európsku pridanú hodnotu (článok 151 zmluvy),

P.      keďže spolupráca medzi úniou a členskými štátmi v kultúrnych záležitostiach nie je systematická, ako je to v iných oblastiach činnosti spoločenstva, ako je napríklad vzdelávanie a testovanie „Siete európskych škôl“,

Q.    keďže kultúrne politiky v členských štátoch odhaľujú tak rozdiely ako aj podobnosti, pričom obidva tieto aspekty sú pre rozširovanie spolupráce v tejto oblasti dôležité,

R.     keďže článok 192 zmluvy ustanovuje, že parlament môže požiadať komisiu, aby predložila vhodné návrhy ohľadne záležitostí, o ktorých sa domnieva, že je potrebné prijať nejaký právny predpis spoločenstva,

S.      keďže by bolo vhodné iniciovať kultúrnu spoluprácu na základe spoločného programu prostredníctvom existujúcich právnych dokumentov spoločenstva, v prípade potreby náležite revidovaných, spolu s novými právnymi dokumentami na podporu dosiahnutia vhodnej synergie medzi kultúrnymi politikami členských štátov a kultúrnou politikou únie,

T.      keďže Európa sa stáva stále viac multietnickou, kultúrna politika sa musí stať nevyhnutnou súčasťou hospodárskeho a sociálneho rozvoja, musí plniť úlohu sociálnej previazanosti a vzájomného obohacovania a musí byť faktorom, ktorý je nevyhnutný pre pocit spolupatričnosti k európskemu občianstvu,

U.     keďže Európska únia má značný vplyv na národné kultúrne politiky, pretože kladie nové požiadavky na kultúrnych producentov v celom rade oblastí, ako sú napríklad autorské práva, práva spätného predaja, liberalizácia telekomunikačného trhu, zákon o hospodárskej súťaži (vrátane financovania filmov, udržiavania maloobchodných cien kníh, dotácií divadlám a koncentrácie médií) atď.,

1.      zdôrazňuje, že kultúra je základnou súčasťou identity EÚ; poznamenáva, že rešpektovanie a podpora kultúrnej a jazykovej rozmanitosti a zdieľanie spoločného dedičstva sú hybnou silou pre integráciu a rozvoj ľudí; je toho názoru, že identita je to najmenej čo je potrebné na upevnenie významu európskeho občianstva a vypracovanie budúcej európskej ústavy;

2.      poukazuje, že kultúrna výmena a spolupráca významne prispievajú k schopnosti Európy zintegrovať sa a dosiahnuť súdržnosť;

3.      poukazuje, že kultúra je sama o sebe majetkom a taktiež významne prispieva k ekonomickému rozvoju a pomáha zvyšovať zamestnanosť; preto vyzýva členské štáty a komisiu, aby rozširovali profil a investovali do všetkých článkov „kultúrneho reťazca“, tzn. nie len do kultúrneho majetku súvisiaceho s turistickým ruchom, ale taktiež do ochrany a zachovania dedičstva, obnovy miest, remesiel, odbornej prípravy, výroby tovarov a služieb atď.,

4.      poukazuje, že vzhľadom na narastajúci dopyt po obsahu ako takom a najmä po vysokokvalitnej produkcii v rámci informačnej spoločnosti založenej na elektronickej kultúre, by mali všetky činnosti spoločenstva podporujúce informačnú spoločnosť prikladať ďaleko väčšiu váhu kultúrnej dimenzii a že rôzne prvky programov by sa mali aktívnejšie zaoberať kultúrnou sférou ako celkom a mala by v nich byť viac integrovaná;

5.      domnieva sa, že by bolo pre budúcnosť Európy vhodné, aby posilnila kultúrne dimenzie čo sa týka politiky a rozpočtu, najmä vo forme opatrení na rozšírenú spoluprácu, ktoré by umožnili vytvorenie „európskeho kultúrneho priestoru“ pri súčasnom rešpektovaní princípu subsidiarity, ako je ustanovené v článku 151 zmluvy;

6.      vyzýva členské štáty, aby si stanovili spoločný cieľ vyčleniť minimálne 1% celkových verejných financií na podporu umeleckej tvorby, prejavu a šírenia umeleckých diel;

7.      vyzýva k zvýšeniu kvalifikovanej väčšiny pri hlasovaní o akýchkoľvek budúcich revíziách zmluvy na zabezpečenie podpory opatrení v kultúrnom sektore,

8.      vyzýva komisiu, aby parlamentu a rade predložila návrh na rozhodnutie na základe článku 151(5) zmluvy, podľa ktorého by:

-         komisia predkladala parlamentu a rade výročné správy o kultúrnej politike únie a členských štátov,

-         členské štáty by aktívne prispievali k vypracovávaniu a plneniu trojročných plánov kultúrnej spolupráce, ktoré by obsahovali konkrétne ciele, najmä:

(a)     zriadenie telematických sietí a služieb, ktoré by spájali kultúrne inštitúcie (knižnice, nadácie, múzea, reštaurátorské centrá, divadlá atď.),

(b)    posilňovanie telematických sietí a služieb na účely informovania verejnosti a zvyšovanie povedomia o kultúrnom dedičstve a o kultúrnych politikách únie a členských štátov a rôznych regiónov v rámci členských štátov; tieto nové služby, ak budú rozumne implementované, môžu zvýšiť schopnosť jednotlivcov efektívne komunikovať na diaľku a viesť k zmysluplnejšej spolupráci medzi jednotlivcami a k lepšiemu chápaniu kultúrnej rozmanitosti na všetkých úrovniach,(c)     zlepšovanie vzťahov medzi kultúrnymi orgánmi na rôznych úrovniach a kultúrnymi prevádzkovateľmi čo sa týka informácií a spolupráce,

(d)    systematickú výmenu informácií o inštitucionálnych a legislatívnych inováciách a o najlepšej praxi pri plánovaní a správe kultúrnych politík,

(e)     posilnenie pracovnej skupiny Eurostatu pre kultúrnu štatistiku a rozširovanie rozsahu jej činností,

(f)      podporné iniciatívy tretieho sektora a dobrovoľníkov,

(g)     podporu iniciatív snažiacich sa o vytvorenie pevnejšieho prepojenia medzi kultúrou a vzdelávaním, vrátane vyučovania európskych jazykov,

(h)     vykonávanie výskumu, najmä o technikách zachovávania kultúrneho dedičstva,

(i)       podporu vzdelávacích programov pre kultúrnych riadiacich pracovníkov,

(j)      poskytovanie pomoci v rámci twinningových programov a výmeny najlepšej praxe v tejto oblasti,

(k)    vykonávanie opatrení na presadzovanie vytvárania kreatívnych pracovných príležitostí v kultúrnom sektore,

(l)       zriadenie pracovnej skupiny, ktorá by vykonala hĺbkovú analýzu úlohy médií, z dôvodu ich významu pri formovaní kultúrneho povedomia v modernej európskej spoločnosti,

(m)   rozvoj vzťahov pre spoluprácu s Radou Európy a Unesco;

9.      vyzýva komisiu, aby poskytla parlamentu a rade správu obsahujúcu prehľad financovania kultúrnych aktivít ako súčasti dotácií poskytnutých zo štrukturálnych fondov;

10.  vyzýva komisiu, aby Európskemu parlamentu a rade predložila návrh rozhodnutia podľa článku 151(5) zmluvy na zriadenie funkcie európskeho pozorovateľa, ktorý by monitoroval kultúrnu spoluprácu, s cieľom podporovať výmenu informácií a koordináciu medzi kultúrnymi politikami členských štátov a spoločenstva; poznamenáva, že tento orgán prepojený s komisiou a národnými kontaktnými bodmi v programe Kultúra 2000 bude mať za povinnosť systematicky identifikovať a podporovať najlepšiu prax v politikách členských štátov a úspešné skúsenosti so sponzorskými schémami alebo partnerstvom medzi verejnou a súkromnou sférou v prospech kultúrneho dedičstva, umeleckej tvorby a dostupnosti kultúry pre občanov;

11.  poznamenáva, že odporúčania v tejto rezolúcii rešpektujú princíp subsidiarity a základné práva občanov; domnieva sa, že akékoľvek finančné nároky na rozpočet spoločenstva je možné financovať v rámci terajšieho stropu rozpočtovej položky 3 na základe ročného rozhodnutia rozpočtového orgánu,

12.  vyzýva k vyzdvihnutiu úlohy kontaktných bodov v rámci revízie rámcového programu Kultúra 2000, najmä ich funkcie ako:

-         stáleho referenčného bodu pre rôzne inštitúcie podporujúce kultúrny sektor v členských štátoch, čím by prispievali ku koordinácii aktivít v rámci programu Kultúra 2000 s národnými opatreniami na podporu kultúry,

-         informačný a kontaktný bod na príslušnej úrovni pre tých, ktorí sa zúčastňujú programu Kultúra 2000 a iných programov spoločenstva, ktoré sú k dispozícii pre kultúrne projekty;

13.  vyzýva komisiu, aby s cieľom zhodnotiť a zrevidovať rámcový program kultúra 2000 zvolala druhé Kultúrne fórum (v šľapajách prvého Kultúrneho fóra EÚ, ktoré sa konalo v januári 1998), ktoré by na základe tejto rezolúcie predefinovalo hodnoty, ciele a formy kultúrnej spolupráce v Európe;

14.  dúfa, že v rámci Kultúrneho fóra sa posilní a zlepší dialóg s kultúrnymi prevádzkovateľmi transparentným a efektívnym spôsobom;

15.  poukazuje na význam patronátu nad umeleckou tvorbou a podujatiami a žiada komisiu, aby nabádala k partnerstvu medzi kultúrnymi nadáciami, inštitúciami a združeniami a súkromnými spoločnosťami, ktoré majú záujem vykonávať činnosti v európskom rozsahu;

16.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich právnych predpisoch poskytovali daňové úľavy umelcom;

17.  vyzýva komisiu, aby vykonala štúdiu možnosti zosúladiť na úrovni spoločenstva princípy upravujúce dňové dojednania o umeleckých dielach a umeleckej práci, najmä čo sa týka DPH, a daňové ustanovenia pohybu umelcov v rámci Európskej únie;

18.  vyzýva komisiu, aby vypracovala pravidlá na zabezpečenie toho, aby v súťažiach vyhlasovaných na verejnoprospešné diela financované zo štrukturálneho alebo kohézneho fondu (na dopravnú a komunikačnú infraštruktúru, určité zariadenia a krajinárske a environmentálne práce) bolo približne 0,1 až 0,5% finančných prostriedkov spoločenstva použitých na vytváranie umeleckých diel (sôch, keramiky, obrazov atď.), ktoré by slúžili na dekoráciu hotových diel a pripomínali občanom účasť spoločenstva na týchto dielach;

19.  odporúča, vzhľadom na blížiaci sa summit WTO, aby únia potvrdila svoj postoj v súvislosti s dvoma základnými požiadavkami:

-         rozšírenie konkurencieschopnosti európskeho kultúrneho odvetvia prostredníctvom užšej spolupráce v rámci spoločenstva,

-         dodržiavanie, za každých okolností, princípu čestnej a zdravej konkurencie s ohľadom na obchodovanie s kultúrnym majetkom a službami, najmä bojom proti zneužívaniu dominantného postavenia;

20.  nariaďuje svojmu prezidentovi, aby zaslal túto rezolúciu rade a komisii, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, ako aj Rade Európy.

 

---