VÝSKUMNÝ ÚSTAV DOPRAVNÝ ŽILINA, Veľký Diel
VÝSKUMNÝ ÚSTAV SPOJOV, Zvolenská cesta 20, Banská Bystrica
395 L 0051        Official Journal of the European Communities          OJ L 256 26.10.95 str. 49

 

SMERNICA KOMISIE 95/51/ES

z 18. októbra 1995

meniaca a dopĺňajúca Smernicu 90/338/EHS vzhľadom na zrušenie obmedzení týkajúcich sa využitia sietí káblovej televízie na zabezpečenie už liberalizovaných telekomunikačných služieb

KOMISIA EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV,

Vzhľadom na Zmluvu zakladajúcu Európske spoločenstvo a najmä na jej článok 90 (3),

Pretože:

 (1)    Podľa Smernice Komisie 90/388/EHS z 28. júna 1990, ktorá sa týka súťaže na trhu telekomunikačných služieb(¹) tak, ako je upravená Smernicou 94/46/ES(²), boli niektoré  telekomunikačné služby liberalizované a členské štáty boli  požiadané, aby vykonali také opatrenia, ktoré zaistia, že všetci operátori budú mať právo takéto služby poskytovať; pokiaľ sa týka hlasovej telefónnej služby pre širokú verejnosť, Rezolúcia Rady z 22. júla 1993(³) potvrdzuje, že táto výnimka môže trvať do
1. januára 1998 s prechodným  obdobím pre niektoré členské štáty; telexová služba, mobilné komunikácie a rozhlasové a televízne vysielanie pre verejnosť boli vylúčené z rámca tejto Smernice; družicové komunikácie boli do rámca tejto Smernice začlenené prostredníctvom Smernice 94/46/ES.

          Počas verejnej konzultácie organizovanej Komisiou v roku 1992 o situácii v telekomunikačnom sektore, ktorá nasledovala po Oznámení Komisie z 21. októbra 1992, bola účinnosť opatrení na liberalizáciu telekomunikačného sektoru, a najmä liberalizáciu dátových komunikácií, služieb s pridanou hodnotou a zaisťovania dátových a hlasových služieb spoločným užívateľom a uzavretým skupinám  užívateľov, predmetom otázok mnohých poskytovateľov služieb a užívateľov týchto služieb,

 (2)    Regulačné obmedzenia brániace využitiu alternatívnej infraštruktúry na zaistenie liberalizovaných služieb, najmä obmedzenia na využitie televíznych káblových sietí, sú hlavnou príčinou tejto pokračujúcej ťažkej situácie. Potencionálni poskytovatelia služieb musia teraz počítať s prenosovou kapacitou prenajatých liniek, poskytovaných telekomunikačnými organizáciami, ktoré sú tiež často konkurentmi na liberalizovaných službách. Na urovnanie tohto problému vyzval Európsky parlament vo svojej Rezolúcii z 20. apríla 1993(⁴) Komisiu, aby čo najskôr prijala  potrebné opatrenia na plné využitie možností existujúcej infraštruktúry káblových sietí na telekomunikačné služby a na bezodkladné zrušenie existujúcich obmedzení v členských štátoch na využitie káblových sietí na neobmedzené služby,

(¹)  OJ No L 192, 14.7.1990, str.10.
(²)  OJ No L 268, 19.10.1994, str. 15.
(³)  OJ No C 213, 6.8.1993, str. 1.
(⁴)  OJ No C 150, 31.5.1993, str. 39.

 (3)    Riadiac sa touto Rezolúciou dokončila Komisia dve štúdie o využití televíznych káblových sietí a alternatívnych infraštruktúr pre účely zabezpečovania telekomunikačných služieb, ktoré už boli v zmysle zákona Spoločenstva  liberalizované: "Účinky liberalizácie družicovej infraštruktúry na trh spoločných užívateľov a uzavretých skupín užívateľov", Analysis, 1994 a "L'impact de  l'autorisation de la fourniture de services de télécommunications libéralisés par les cablo-opérateurs" (Účinok povolenia na poskytovanie liberalizovaných telekomunikačných služieb operátormi káblových sietí), ktorú vypracoval Idate, 1994. Základné zistenia týchto štúdií zdôrazňujú okrem iného potenciálnu rolu televíznych káblových sietí v spojení s rastúcim znepokojením nad relatívne pomalou rýchlosťou zavádzania a oneskoreným rozvojom liberalizovaných služieb v Európskom spoločenstve. Otvorenie týchto sietí by bolo pomocou pre prekonanie problémov s vysokými cenovými hladinami a nedostatkom vhodnej kapacity, ktoré sú prevažne spôsobené dnešným výhradným zabezpečením infraštruktúry vo väčšine členských štátov. Siete prevádzkované oprávnenými prevázkovateľmi v skutočnosti ponúkajú možnosti pre zabezpečovanie väčšieho počtu služieb, nezávisle od televízie, ak sú k dispozícii dodatočné investície. Príklad trhu USA ukazuje, že ak sa odstránia určité regulačné bariéry, objavia sa nové služby  kombinujúce obraz a telekomunikácie,

 (4)    Niektoré členské štáty z tohto dôvodu zrušili predošlé obmedzenia týkajúce sa zabezpečovania niektorých dátových služieb a/alebo neobmedzených telefónnych služieb cez televízne káblové siete. Jeden členský štát povoľuje hlasovú telefónnu službu. Iné členské štáty však zachovávajú tvrdé obmedzenia na poskytovanie iných služieb týmito sieťami ako je rozvod televíznych signálov.

 (5)    Cieľom dnešných obmedzení uvalených členskými štátmi na využitie televíznych káblových sietí na zabezpečenie iných služieb než je rozvod televíznych signálov je brániť poskytovaniu verejnej hlasovej telefónnej služby prostredníctvom iných sietí ako je verejná telefónna sieť, a tým chrániť hlavný zdroj ziskov telekomunikačných  organizácií.

          Výhradné práva na zabezpečovanie verejnej hlasovej telefónnej služby boli udelené väčšine telekomunikačných organizácií Spoločenstva, aby tieto mali zabezpečené  finančné prostriedky potrebné na prevádzku a zužitkovanie univerzálnej siete, t.j. aby mali všeobecné geografické pokrytie a boli poskytované na požiadanie každému zabezpečovateľovi služby alebo užívateľovi v rozumnom čase,

 (6)    Pretože tieto obmedzenia týkajúce sa využitia televíznych káblových sietí sú vyvolané opatreniami štátov a snažia sa v rámci každého národného trhu, kde existujú, podporiť telekomunikačné organizácie, ktoré sú vlastnené členským štátom alebo ktorým boli udelené zvláštne alebo výlučné práva, musia byť tieto obmedzenia posúdené v zmysle článku  90 (1) Zmluvy Európskeho spoločenstva. Tento článok vyžaduje od členských štátov, aby neuzákoňovali alebo neudržiavali v platnosti žiadne opatrenia týkajúce sa takýchto podnikateľských subjektov, ktoré by boli v rozpore s cieľom ustanovení Zmluvy, najmä s pravidlami súťaže. Medzi toto sa počíta zákaz zachovania opatrení týkajúcich sa telekomunikačných organizácií, ktorých dôsledkom je obmedzenie voľného zaisťovania služieb v rámci Spoločenstva alebo ktoré vedú k zneužitiu dominantného postavenia na úkor  užívateľov danej služby.

 (7)    Udelenie výlučných práv telekomunikačným organizáciám zaisťovať prenosovú kapacitu na zabezpečovanie telekomunikačných služieb pre verejnosť a následné regulačné obmedzenia týkajúce sa využitia televíznych káblových sietí na iné účely, ako je rozvod rozhlasových a televíznych programov, najmä na nové služby, ako je interaktívna televízia a "video na požiadanie", ako aj multimediálne služby v rámci Spoločenstva, ktoré nemôžu byť inak poskytované, nevyhnutne obmedzuje slobodu poskytovať takéto služby iným alebo inými členskými štátmi. Takéto regulačné obmedzenia nemôžu byť ospravedlnené dôvodmi verejnej politiky alebo inými nevyhnutnými požiadavkami, pretože tieto, a najmä nevyhnutná požiadavka na spoluprácu sietí v miestach vzájomného spojenia televíznych káblových sietí a telekomunikačných sietí môže byť zabezpečená menej obmedzujúcimi opatreniami, ako sú objektívne, nediskriminačné a transparentné prehlásenie alebo licenčné  podmienky,

(8)     Opatrenia udeľujúce výhradné práva telekomunikačným organizáciám na poskytovanie prenosovej kapacity a následné regulačné opatrenia týkajúce sa využívania televíznej káblovej infraštruktúry na zabezpečovanie iných  telekomunikačných služieb už liberalizovaných sú porušením článku 90 a článku 59 Zmluvy. Skutočnosť, že obmedzenia sa týkajú bez rozdielu všetkých spoločností iných než sú príslušné telekomunikačné organizácie, nie je postačujúca na  odstránenie zvýhodňovania týchto organizácií z pohľadu článku 59 Zmluvy. V skutočnosti nie je potrebné, aby všetky spoločnosti členského štátu boli podporované vo vzťahu k cudzím spoločnostiam. Je postačujúce, aby zo zvýhodnenia mali prospech len určití národní operátori.

 (9)    Článok 86 Zmluvy zakazuje ako nezlučiteľné so spoločným trhom každé správanie sa jedného alebo viacerých podnikateľských subjektov držiacich dominantné postavenie, ktoré vedie k zneužívaniu dominantného postavenia v rámci  spoločného trhu alebo jeho podstatnej časti.

(10)   V rámci každého príslušného národného trhu mali telekomunikačné organizácie dominantné postavenie na zaisťovanie prenosovej kapacity pre telekomunikačné služby, pretože sú jedinými, ktoré vlastnili verejnú telekomunikačnú sieť pokrývajúcu celé územie týchto štátov. Iný faktor v rámci tohto dominantného postavenia sa týka typických vlastností trhu, a najmä jeho vysoko význačnej vlastnosti z hľadiska zvyšovania kapitálu. Berúc do úvahy rozsah investícií potrebných na zdvojnásobenie siete, je možné sa spoliehať na využitie existujúcich sietí. Toto zvyšuje štrukturálne dominantné postavenie príslušných telekomunikačných organizácií a vytvára potenciálnu prekážku pre vstup. Po tretie, v dôsledku ich podielu na trhu, telekomunikačné organizácie ďalej ťažia z podrobných informácií týkajúcich sa telekomunikačných tokov, ktoré nie sú k dispozícii novým uchádzačom. Toto zahŕňa informácie o štruktúre účastníkov, potrebných pre zameranie sa na špecifické skupiny užívateľov a o cenovej pružnosti dopytu v každom sektore trhu a regióne krajiny. A nakoniec skutočnosť, že príslušné telekomunikačné organizácie využívajú výhradné práva na zabezpečovanie hlasovej  telefónnej služby, tiež prispieva k ich dominantnému postaveniu na okolí, ale odlišnom telekomunikačnom trhu,

(11)   Púhe vytvorenie dominantného postavenia na danom trhu prostredníctvom udelenia výhradného práva nie je ako také nezlučiteľné s článkom 86. Členským štátom nie je však dovolené udržiavať právny monopol, kde príslušný podnikateľský subjekt je prinútený alebo primätý zneužiť svoje dominantné postavenie takým spôsobom, ktorý by mohol ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi,

(12)   Zákaz využitia inej infraštruktúry, a najmä televíznych káblových rozvodov, na zaistenie telekomunikačných služieb povzbudzuje telekomunikačné organizácie účtovať vysoké poplatky v porovnaní s poplatkami v iných krajinách, pretože  zlepšenie v budovaní spoločnej európskej siete a konkurenčné zabezpečovanie služieb, ako aj zavádzanie záverov  navrhnutých v "Správe o Európe a celosvetovej informačnej  spoločnosti" je značne závislé na dostupnosti infraštruktúry, najmä prenajatých okruhov za klesajúce ceny. Poplatky za takúto vysoko výkonnú infraštruktúru sú v Spoločenstve v priemere 10-krát vyššie ako za rovnaký výkon na rovnaké vzdialenosti v severnej Amerike. Pri neexistencii oprávnenosti, napr. v dôsledku vyšších cien, musia byť tieto poplatky považované za nezákonné v zmysle bodu (a) druhého odseku článku 86.

          Tieto vysoké ceny v Spoločenstve sú priamym dôsledkom obmedzení uložených členskými štátmi na využívanie infraštruktúry inej než je infraštruktúra telekomunikačných organizácií, a najmä infraštruktúry operátorov káblovej  televízie, z hľadiska poskytovania telekomunikačných služieb. Takéto vysoké ceny nie je možné zdôvodniť len vlastnými nákladmi, pričom sú značné rozdiely v poplatkoch  medzi členskými štátmi, kde je možné očakávať podobnú štruktúru nákladov,

(13)   Navyše opatrenia štátov brániace operátorom televíznych káblových rozvodov ponúkať svoje prenosové vlastnosti na zaisťovanie liberalizovaných služieb v konkurencii s telekomunikačnými organizáciami celkove obmedzujú prísun novej kapacity sietí na trh a vyraďujú stimuly pre telekomunikačné organizácie, aby rýchle zvyšovali kapacitu svojich sietí, redukovali priemerné náklady a znižovali poplatky. Výsledné vysoké poplatky účtované telekomunikačnými organizáciami za základnú infraštruktúru a za jej straty, ktorú poskytujú tieto organizácie a, cez ktorú môžu ponúkať liberalizované služby spomaľujú rozsiahly rozvoj rýchlych spoločných sietí, oddiaľujú prístup k databázam obchodných užívateľov i užívateľov v bytoch a rozvoj nových služieb, ako je telebanking, učenie na diaľku, počítačový trh atď. (pozri oznámenie Európskemu parlamentu a Rade z 25. októbra 1994 "Zelená kniha  o liberalizácii telekomunikačnej infraštruktúry a televíznych káblových sietí: Časť 1"). Siete telekomunikačných organizácií v súčasnosti nedokážu splniť všetky možné požiadavky trhu na prenosovú kapacitu pre zabezpečenie týchto telekomunikačných služieb, ako je zdôraznené užívateľmi a poskytovateľmi takýchto služieb  ("Oznámenie Rade a Európskemu parlamentu o konzultáciách týkajúcich sa prieskumu situácie v oblasti telekomunikácií" z 28. apríla 1993, strana 5, bod 2; zistenia prieskumu ukázali, že samotná povinnosť poskytovať na požiadanie prenajaté okruhy nebola postačujúca na zrušenie obmedzení pre prístup telekomunikačných služieb na trh a obmedzení týkajúcich sa slobodnej voľby užívateľa).

          Súčasné obmedzenia z hľadiska využitia televíznych káblových rozvodov na zaisťovanie takýchto služieb preto vytvárajú situáciu, v ktorej samotné uplatnenie výhradných práv telekomunikačnými organizáciami poskytovať prenosovú kapacitu pre verejné telekomunikačné služby obmedzuje v zmysle bodu (b) 2. odseku článku 86 zmluvy naliehavosť, okrem iného, nových aplikácií, ako je "platenie za dívanie"  (pay per view), interaktívna televízia a "video na požiadanie", ako aj multimediálnych služieb v Spoločenstve, ktoré združujú audiovizuálne a telekomunikačné služby,  ktoré často nemôžu byť dostatočne poskytované v sieťach telekomunikačných organizácií.

          Na druhej strane, vzhľadom na uvalenie obmedzení na mnohé služby, ktoré môžu ponúkať, operátori káblovej televízie často odkladajú na neskoršiu dobu investície do svojich sietí, a najmä zavádzanie optoelektronických zariadení, čo by mohlo byť výnosné, ak by boli určené pre väčší počet poskytovaných služieb. Preto obmedzenia na využívanie televíznych káblových sietí na poskytovanie iných služieb ako je televízne a rozhlasové vysielanie majú tiež vplyv na oneskorenie rozvoja nových telekomunikačných a multimediálnych služieb, a tým zdržiavajú technický pokrok v tejto oblasti,

(14)   Nakoniec, ako Súdny dvor Európskeho spoločenstva pripomenul vo svojom rozsudku z 19. marca 1991 v prípade C-202/88, Francúzsko v. Komisia(¹), systém neskreslenej súťaže, ako je stanovené v Zmluve, môže byť garantovaný len vtedy, ak je zaistená rovnosť možností medzi rôznymi hospodárskymi subjektami. Vyhradenie povinnosti jednému podnikateľskému subjektu, ktorý obchoduje s telekomunikačnými službami, dodávať nepostrádateľnú surovinu - prenosovú kapacitu - všetkým spoločnostiam ponúkajúcim telekomunikačné služby však dokázalo, že je to to isté, ako keď sa mu udelí právomoc stanoviť podľa vlastnej vôle, ktorú službu môžu poskytovať jeho konkurenti, za akú cenu a v akom časovom  období a kontrolovať ich zákazníkov a prevádzku svojich konkurentov, čím má jeho podnikanie zrejmú výhodu nad svojimi konkurentmi,

(15)   Výhradné práva udelené telekomunikačnej organizácii na poskytovanie prenosovej kapacity pre telekomunikačné služby pre verejnosť a z toho vyplývajúce obmedzenia na využitie televíznych káblových sietí na zaistenie liberalizovaných  služieb sú teda nezlučiteľné s článkom 90 (1) v spojení s článkom 86 Zmluvy. Článok 90 (2) Zmluvy pamätá na výnimku z článku 86 v prípadoch, keď použitie tohto článku by právne alebo v skutočnosti bránilo plneniu určitých povinností  pridelených telekomunikačným organizáciám. V zhode s týmto ustanovením Komisia prešetrila dopad liberalizácie používania káblových sietí na zaistenie telekomunikačných a multimediálnych služieb.

          Podľa Smernice 90/388/EHS môžu členské štáty do určitej doby naďalej vyhradiť zabezpečovanie hlasovej telefónnej služby svojej národnej telekomunikačnej organizácii, aby sa zabezpečil dostatočné príjmy na zriadenie univerzálnej telefónnej siete. Hlasová telefónna služba je definovaná v článku 1 Smernice 90/388/EHS ako pre verejnosť určené komerčné zaistenie priameho prenosu a prepojenia reči v reálnom čase medzi koncovými bodmi verejnej siete s ústredňami, ktoré umožňuje užívateľovi použiť zariadenie pripojené k takémuto koncovému bodu siete za účelom komunikácie s iným koncovým bodom. Kde sú televízne káblové siete transformované do sietí s ústredňami poskytujúcimi hlasovú telefónnu službu ktorémukoľvek účastníkovi, takáto siete by mohli byť tiež považované za verejnú sieť s ústredňami a ich koncové body za koncové body takejto siete. Príslušná hlasová služba by sa potom mohla stať hlasovou telefónnou službou, ktorá by podľa článku 2 Smernice 90/388/EHS mohla byť tiež členskými štátmi v televíznych káblových sieťach zakázaná.

          Zdá sa, že takýto dočasný zákaz zaisťovania hlasovej telefónnej služby v televíznej káblovej sieti môže byť oprávnený z tých istých dôvodov ako pre telekomunikačné  siete. Naopak, kde hlasové služby s ústredňami určené pre uzavretú skupinu užívateľov a/alebo prístupná prenosová kapacita vo forme prenajatých liniek je poskytovaná prostredníctvom káblových televíznych sietí, takéto siete  nepredstavujú verejné siete s ústredňami a členské štáty by nemali brániť príslušným službám, ani keď si vyžadujú využitie spojovacieho bodu s verejnou telefónnou sieťou. Treba pripomenúť, že opatrenia liberalizujúce zaisťovanie hlasovej telefónnej služby by mali zohľadniť potrebu financovania obecnej služby, vrátane rozvoja - pozri bod V.2 Hlásenia Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 3. mája  1995,

 

(¹)  [1991] ECR I-1271, odsek 51

 

(16)   Bez ohľadu na odstránenie súčasných obmedzení na využitie káblových televíznych sietí z hľadiska zaistenia služieb môže byť pre ne predpísaný rovnaký postup na získanie licencie alebo na vydanie prehlásenia, ako na zaistenie tých istých služieb prostredníctvom verejných telekomunikačných sietí,

(17)   Okrem toho rozvod audio-vizuálnych programov určených pre verejnosť prostredníctvom takýchto sietí a obsah takýchto  programov je naďalej predmetom zvláštnych pravidiel prijatých členskými štátmi v súlade so zákonom Spoločenstva,  a preto nie je predmetom ustanovení tejto Smernice,

(18)   Kde členské štáty udelia tomu istému podnikateľskému subjektu právo zriadiť televíznu káblovú sieť i telekomunikačnú sieť, dostávajú podnikateľský subjekt do  situácie, v ktorej nemá stimul na pritiahnutie účastníkov do siete, ktorá sa viac hodí na zaistenie príslušnej služby, pokiaľ má táto voľnú kapacitu pre inú sieť. V tom prípade má naopak podnikateľský subjekt záujem na preťaženie využitia káblovej infraštruktúry na zaistenie nevýhradných služieb, aby zvýšil prevádzku vo svojich telekomunikačných sieťach.  Uvedenie čestnej konkurencie si bude často vyžadovať  zvláštne opatrenia, ktoré zohľadnia osobitné okolnosti príslušných trhov. Pri daných rozdieloch medzi členskými štátmi môžu národné správne orgány najlepšie posúdiť, ktoré opatrenia sú najvhodnejšie, a najmä posúdiť, či oddelenie aktivít je nevyhnutné. V ranom štádiu liberalizácie je potrebná detailná kontrola vzájomného prelievania peňažných prostriedkov a účtovnícka priehľadnosť. Aby bolo možné  sledovanie každého nesprávneho správania sa, mali by členské štáty nariadiť aspoň jasné oddelenie záznamov medzi týmito dvoma činnosťami, hoci vhodnejšie je plné štrukturálne oddelenie,

(19)   Kvôli umožneniu sledovania každého nevhodného prelievania peňažných prostriedkov medzi úlohami operátorov káblovej televízie z hľadiska rozvádzania televíznych a rozhlasových signálov, ktoré sú poskytované na základe výhradných práv v danej oblasti, pre ktorú vlastní koncesiu, a medzi ich obchodnou činnosťou ako poskytovateľov kapacity pre telekomunikačné služby, majú členské štáty zabezpečiť priehľadnosť pokiaľ ide o využitie prostriedkov z jednej  činnosti, ktoré by mohli byť použité pre rozšírenie dominantného postavenia na inom trhu. Pri danej spletitosti finančných záznamov operátorov sietí je mimoriadne dôležité zisťovať vzájomné prelievanie finančných prostriedkov medzi vyhradenými činnosťami a službami poskytovanými v konkurenčnom prostredí. Je teda potrebné vyžadovať od  operátorov káblovej televízie udržiavanie oddelených finančných záznamov, a najmä oddelene zisťovať totožnosť nákladov a príjmov spojených so zaisťovaním služieb poskytovaných na základe výhradných práv a služieb poskytovaných v konkurenčnom prostredí, akonáhle dosiahnu významný finančný obrat v telekomunikačnej činnosti v oblasti, pre ktorú majú licenciu. V súčasnosti sa za významný  finančný obrat považuje obrat viac ako 50 miliónov ECU. Kde by takáto požiadavka predstavovala prílišné bremeno pre príslušný podnikateľský subjekt, členské štáty môžu udeliť odklad na obmedzenú dobu pod podmienkou predchádzajúceho oznámenia podložených dôvodov Komisii.

          Dotknutí operátori môžu používať vhodný nákladový účtovnícky systém, ktorý môže byť overený expertami z oblasti účtovníctva a ktorý zaručuje predkladanie zaznamenaných súm.

          Hore uvedené oddelenie účtov by mohlo aspoň pre tento účel využívať princípy stanovené v článku 10 (2) Smernice Rady 92/44/EHS z 5. júna 1992 o použití ustanovenia o otvorenej sieti na prenajaté linky(¹), ako je doplnené Rozhodnutím  Komisie 94/439/ES(²). Zmiešané služby, zostavené z prvkov striedavo patriacich medzi vyhradené služby a konkurenčné  služby by mali byť rozdelené medzi náklady každého prvku,

(20)   V prípade, že medzičasom členský štát nepovolí žiadny konkurenčný systém poskytovania služieb domácnostiam, Komisia opätovne uváži, či je oddelenie účtov dostatočné, aby sa vylúčili nesprávne postupy a posúdi, či takéto spojené  zabezpečovanie služieb nie je výsledkom obmedzenia možného poskytovania prenosovej kapacity na úkor poskytovateľov služieb v príslušnej oblasti alebo či sú oprávnené ďalšie opatrenia,

(21)   Členské štáty by mohli upustiť od zavedenia nových opatrení za účelom alebo s účinkom ohrozenia cieľa tejto Smernice,

PRIJALA TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Smernica 90/388/EHS sa týmto dopĺňa nasledovne:

1.    Článok 1 (1) sa upravuje nasledovne:

       (a)   piata odrážka je nahradená nasledovným:

              '-   "telekomunikačné služby" sú služby, ktorých zabezpečenie pozostáva plne alebo čiastočne z prenosu a/alebo smerovania signálov cez telekomunikačné siete.'

       (b)   za poslednou odrážkou sa dopĺňa nasledovné:

              '-   "káblová televízna sieť" je ľubovoľná infraštruktúra zložená z vodičov, ktorá bola členským štátom schválená na dodávanie alebo prenos rozhlasových alebo televíznych signálov pre verejnosť.

              Túto Smernicu prijmú členské štáty bez prejudície k osobitným pravidlám, v súlade s právom Spoločenstva týkajúcim sa riadenia distribúcie audiovizuálnych  programov určených pre širokú verejnosť a riadenia obsahu  týchto programov.'

2.    V článku 4 sa za druhý odsek dopĺňa nasledovné:

       'Členské štáty:

       -    zrušia všetky obmedzenia na poskytovanie prenosovej kapacity káblových televíznych sietí a umožnia využitie káblových sietí na zabezpečenie telekomunikačných služieb iných ako je hlasová telefónna služba,

       -    zabezpečia aby vzájomné prepojenie káblových televíznych sietí s verejnou telekomunikačnou sieťou bolo pre takýto účel povolené, najmä prepojenie s prenajatými linkami a aby boli zrušené obmedzenia na priame prepojenie káblových televíznych sietí operátormi káblovej televízie.'

(¹)  OJ No L 165, 19.6.1992, str. 27
(²)  OJ No L 181, 15.7.1994, str. 40

 

Článok 2

Pri rušení obmedzení na využitie káblových televíznych sietí musia členské štáty prijať nevyhnutné opatrenia, aby zaistili účtovnú priehľadnosť a aby predišli diskriminačnému správaniu sa, kde operátor, ktorý má výhradné práva na prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete prevádzkuje tiež káblovú televíznu sieť; obzvlášť musia zabezpečiť oddelenie finančných účtov týkajúcich sa zaistenia každej siete a jeho činnosti ako operátora telekomunikačných služieb.

Kde má operátor výhradné právo na prevádzkovanie káblovej televíznej siete v danej oblasti, musia členské štáty taktiež zaistiť, že dotknutý operátor vedie oddelené finančné účty týkajúce sa jeho činnosti ako poskytovateľa prenosovej kapacity siete pre telekomunikačné účely, akonáhle dosiahne obrat viac ako 50 miliónov ECU na trhu telekomunikačných služieb okrem distribúcie rozhlasových a televíznych služieb v príslušnej zemepisnej oblasti. Kde by takáto požiadavka predstavovala prílišné bremeno pre príslušný podnikateľský subjekt, členské štáty môžu udeliť odklad na obmedzenú dobu pod podmienkou predchádzajúceho oznámenia podložených dôvodov Komisii.

Kde jediný operátor prevádzkuje obidve siete alebo obidve služby tak, ako je uvedené v prvom odseku, Komisia musí pred 1. januárom 1998 vykonať celkové posúdenie dopadu takéhoto spoločného zabezpečovania vo vzťahu k cieľom tejto Smernice.

 

Článok 3

Členské štáty najneskôr 9 mesiacov po termíne nadobudnutia platnosti tejto Smernice poskytnú Komisii také informácie, ktoré umožnia Komisii potvrdiť, že články 1 a 2 boli splnené.

 

Článok 4

Táto Smernica nadobudne platnosť 1. januára 1996.

Článok 5

Táto Smernica je adresovaná členským štátom.

 

Dané v Bruseli, 18. októbra 1995.

 Za Komisiu
 Karel VAN MIERT
 Člen Komisie