Správa o činnosti pamiatkovej inšpekcie za 1. polrok 2004

Dozorná činnosť pamiatkovej inšpekcie v 1.polroku 2004 bola smerovaná najmä na úlohy schválené vedením ministerstva a podania na dodržiavanie zákona o ochrane pamiatkového fondu a správnosť konania pamiatkových úradov. Pri preskúmavaní rozhodnutí krajských pamiatkových úradov a Pamiatkového úradu SR sme spolupracovali so sekciou kultúrneho dedičstva a pripravovali podklady pre jej rozhodnutie.

I . Plnenie úloh plánu dozornej činnosti.

Úloha: Kontrola stavu a využitia nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok viažucich sa na židovskú kultúru a náboženstvo so zameraním na vybrané synagógy, cintoríny a objekty iného druhu

Plnenie: úloha splnená čiastočne - pokračuje v 2.polroku

Kontrolu kultúrnych pamiatok viažucich sa na židovskú kultúru a náboženstvo sme začali konzultáciami so zamestnancami Múzea židovskej kultúry SNM v Bratislave a Ústredný zväz židovských náboženských obcí v SR (ďalej len „ÚZ ŽNO"). Vzhľadom na to, že mnohé náboženské obce zanikli (dnes pôsobí z 226 obcí, ktoré boli aktívne pred vojnou, len 11), cintoríny sú prevažne vo vlastníctve ÚZ ŽNO, ich správu a údržbu zabezpečuje združenie SOS Banská Bystrica, ktorého zriaďovateľom je ÚZ ŽNO. Z celkového počtu 693 evidovaných cintorínov je vyhlásených za kultúrne pamiatky 37.  V prvom polroku sme vykonali fyzickú kontrolu  12 z nich - cintorínov v Topoľčanoch, v Beckove, vo Vrbovom, v Hlohovci, v Senici, v Sobotišti, v Častej, v Nových Zámkoch, v Kežmarku, v Starej Ľubovni, v Spišskom Podhradí a v Lučenci. Synagógy stratou pôvodnej funkcie prešli v mnohých prípadoch do vlastníctva alebo dlhodobého užívania  obcí a sú využívané ako kultúrno - spoločenské priestory. Na Slovensku z celkového počtu zachovaných 95 synagóg je vyhlásených za kultúrnu pamiatku 33 z nich a len  4 slúžia pôvodnému účelu. V uplynulom období sme vykonali fyzickú kontrolu 23 synagóg - v Nitre, v Leviciach, v Trnave, v Bytči, v Liptovskom Mikuláši, v Žiline, v Trenčíne, v Bánovciach nad Bebravou, vo Vrbovom , v Stupave, v Malackách, v Senci, v Šuranoch, v Nových Zámkoch, v Šamoríne, v Huncovciach, v Spišskom Podhradí, v Brezne, v Haliči, v Kokave nad Rimavicou a v Banskej Štiavnici.

Iné nehnuteľné kultúrne pamiatky viažuce sa na židovskú kultúru sú evidované len ojedinele, kontrolu sme vykonali v Betlanovciach, kde je evidovaný ľudový dom s krčmou, v Levoči - meštiansky dom a  budova bývalého kúpeľa - mikve v Seredi.

Vzhľadom na to, že kontrola bude pokračovať v druhom polroku, podrobnejšiu analýzu s opatreniami podáme po ukončení akcie. 

Úloha: Výkon dozornej činnosti v pamiatkových územiach

Plnenie: úloha splnená

Pre kontrolu boli v uplynulom období určené pamiatkové zóny v Skalici a Topoľčanoch. Kontrola bola zameraná najmä na základnú ochranu národných kultúrnych pamiatok (ďalej len „kultúrne pamiatky") ich vlastníkmi a pamiatkových území samosprávou mesta.

Pamiatková zóna v Skalici bola vyhlásená Nariadením ZsKNV v roku 1990, v roku 1991 bolo vyhlásené ochranné pásmo pamiatkovej zóny. Základným metodickým materiálom pre usmerňovanie  činností v pamiatkovej  zóne boli Zásady pamiatkovej starostlivosti z roku 1988, ich aktualizáciu finalizuje KPÚ Trnava v tomto období. Regulatívy zohľadňujúce záujmy ochrany pamiatkového fondu sú súčasťou záväznej časti územného plánu z roku 1996. Predstavitelia mesta si uvedomujú nutnosť zlepšenia stavu verejných priestorov historického jadra a pristúpili k ich etapovitej obnove a revitalizácii.

Po obhliadke sme konštatovali narušený stav mestského opevnenia. V jeho juhozápadnej časti, ktorá je najzachovalejšia, je schátraná a nehodnotná sekundárna zástavba využívaná ako autoservis. V priestore zničenej časti židovského cintorína, pri severozápadnej časti mestského opevnenia, v kontexte obnovenej časti cintorína, zbytku  židovskej synagógy, rotundy sv. Juraja a areálu kalvárie je nevhodne zriadené parkovisko. V pamiatkovej zóne nie je spracovaná štúdia na územia s plošnými asanáciami, príkladom nevhodnej náhrady historickej zástavby sú novostavby pošty a nákupného centra na Potočnej ulici. Pri revitalizácii nehnuteľností pamiatkovej zóny sme zaznamenali aj množstvo zlých príkladov použitia živičnej strešnej krytiny, nevhodného tvaru striech, neproporčných vikierov, agresívnej farebnosti fasád, nevhodného umiestňovania reklamných a propagačných zariadení. Pri kontrole sme dohodli aj ďalší postup pri nevyužitom objekte tzv. starej radnice, ktorá je bez využitia a chátra. Stav omietok fasád bývalého františkánskeho kostola je názornou ukážkou použitia nevhodného vrchného náteru, ktorý spôsobuje postupné ničenie omietok. Vzhľadom na výsledok realizácie obnovy niektorých objektov je zrejmé, že zo strany KPÚ je potrebné včas reagovať na tie realizácie, ktoré prebiehajú v rozpore s vydaným rozhodnutím, alebo na stavy, ktoré sú v rozpore so záujmami ochrany pamiatkového fondu.

Topoľčany majú na území mesta vyhlásené dve pamiatkové zóny. Historické jadro mesta vyhlásené Všeobecne záväzným nariadením okresného úradu v Topoľčanoch v roku 1991  tvorí len centrálne námestie s historickou  zástavbou. Z dôvodu potreby chrániť minimálne zázemie tejto zástavby bolo v roku 1995 vyhlásené aj ochranné pásmo pamiatkovej zóny, ktoré umožňuje regulovať výstavbu v bezprostrednom okolí historického jadra. Vzhľadom na malý rozsah zachovania pôvodnej zástavby mesto dôsledne obnovuje historické jadro a v období od roku 1990 neprišlo k úbytkom historickej zástavby.  Spolupráca mesta s Krajským pamiatkovým úradom je príkladná, systematické úsilie mesta revitalizovať pamiatkový fond je viditeľné nielen v obnovených objektoch (radnica - mestský úrad, mestské domy na Štefánikovom námestí), ale aj v úprave námestia, kde boli rešpektované a zachované pôvodné zbytky historického dláždenia. Priestor námestia je okrem pôvodných súsoší na stĺpoch kultivovane doplnený o drobnú architektúru a výtvarné diela. Zámermi samosprávy je v budúcnosti doplniť vhodnou zástavbou prieluky po asanáciách a vytvoriť na hranici pamiatkovej zóny nové námestie na mieste dočasných stavieb na Zelenom rínku.

Všeobecne záväznou vyhláškou Krajského úradu v Nitre bola v roku 2000 vyhlásená za pamiatkovú zónu aj Stummerova ulica. Predmetom ochrany je dochovaný urbanizmus, vilová zástavba a areál starej nemocnica s parkovou úpravou. Individuálne chránenými nehnuteľnosťami v pamiatkovej zóne je vila na Stummerovej 7-9 (ÚZPF 2485), ktorá je v obnove  a meštiansky dom (ÚZPF 2536), ktorého užívateľom je Tribečské kultúrne stredisko. Areál starej nemocnice je v súčasnosti nevyužívaný, vlastník - VÚC  má zámer adaptovať priestory na hospic. Po roku 1990 sa urobila čiastočná oprava kaplnky a strecha nad vstupnou budovou. Po strate pôvodnej funkcie bola rekonštrukcia zastavená. Na základe podnetu pamiatkovej inšpekcie bol dopracovaný návrh na vyhlásenie areálu za kultúrnu pamiatku - konanie bolo začaté v júli 2004. Vyhlásenie areálu za kultúrnu pamiatku pred prípravou zámeru na jeho rekonštrukciu je predpokladom určenia podmienok na zachovanie jeho pamiatkových hodnôt. 

Úloha: Kontrola problematiky uplatnenia reklamných zariadení a dočasných a sezónnych stavieb vo verejných priestoroch pamiatkovo chránených území Bratislavy

Plnenie: úloha splnená

Reklamné zariadenia a dočasné a sezónne stavby výrazným spôsobom ovplyvňujú vzhľad a charakter prostredia chránených území Bratislavy, najmä prostredia verejných priestorov pamiatkovej rezervácie - historického jadra a pamiatkovej zóny - centrálnej mestskej oblasti.

Viacročný nepriaznivý stav v tejto oblasti významným spôsobom ovplyvňuje úroveň prezentácie hodnôt interiérov pamiatkovej rezervácie a ich primerané funkčné využívanie, prejavuje sa najmä:

• neprimeraným záberom plochy vpomere kpriestorovým dimenziám ulíc a námestí, vdôsledku čoho tieto interiéry pôsobia „zapratane" a sú preplnené zariaďovacími prvkami pohostinských prevádzok interiérového charakteru (stoly, stolíky, stoličky, lavice, kreslá, oplotenia, mobilná zeleň, slnečníky, markízy, pódiá, rôzne podlahoviny ain.), ktoré nepatria kštandardným prvkom uličného mobiliáru (prakticky celá trasa bratislavského korza od priestoru barbakanu Michalskej brány až po Rybársku bránu, Ventúrska, Zelená aBiela ul., jednotlivé časti Panskej aLaurinskej ul. Františkánske nám.),
• nekoncepčným situovaním vyhradených plôch sedení, ktoré vrovnakom priestore sú raz priradené tesne kfasáde objektu, inokedy sú odstúpené od nej, čo okrem nepohody pre pasantov vnáša do uličných interiérov neusporiadanosť, neporiadok ažchaos, teda protiklad chránených základných urbanistických hodnôt, akými sú o. i. čitateľné línie uličných čiar, kompaktnosť parteru uličných prospektov acelková zomknutosť usporiadania radovej zástavby,
• narušením uceleného vnímania jednotlivých architektúr ale aj celkových pohľadov do interiérov ulíc (najviac na Sedlárskej a Michalskej ul.),
• rôznorodou kvalitou dizajnového, materiálového aremeselného riešenia zariaďovacích prvkov, pričom niektoré znich nesú znaky pohostinstiev nižšej kategórie (neúmerné svojmu výnimočnému prostrediu), iné zas znaky terás luxusných prímorských hotelov (zviditeľňovanie prevádzky na úkor svojho prostredia neraz pri použití nevkusných prostriedkov),
• vytváraním izolovaných kaviarenských „scén" (pódiá so súvislým paravanovým oplotením, prestrešené markízami alebo veľkoplošnými slnečníkmi), ktoré svojím výrazom, veľkosťou avyhotovením navodzujú dojem svojbytných súčastí uličných interiérov (najmä Františkánske a Hviezdoslavovo nám.),
• vytváraním samostatných kaviarenských „objektov" (pódiá sfixnými konštrukciami oplotenia azastrešenia, sceloskleneným plášťom as mobilným vykurovaním vzimnom období), ktoré sú vceloročnej prevádzke vrozpore sustanovením § 2a, ods. 1 VZN Mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 5/1996 (zvláštne užívanie komunikácie na zriadenie exteriérového sedenia vpešej zóne je povolené iba včase od 1. apríla do 31. októbra) astávajú sa tak trvalou súčasťou priestorov pamiatkovej rezervácie (pavilóny na Sedlárskej ul. ana Hviezdoslavovom nám.).

Súčasný nekoncepčný a nesystémový stav, ktorý devalvuje chránené prostredie pamiatkovej rezervácie, malo  vyriešiť  vypracovanie jednoznačnej a podrobnej metodiky, ktorá po odsúhlasení KPÚ BA mala slúžiť ako podklad pri usmerňovaní jednotlivých prevádzkovateľov pohostinských zariadení. KPÚ BA materiál vypracovaný MÚOP v marci 2003 odsúhlasil rozhodnutím s pripomienkami zo dňa 7. 4. 2003. V následnej praxi, podľa § 2a VZN MČ Bratislava - Staré mesto č.5/1996 „O pešej zóne" v znení neskorších VZN, je každé zvláštne užívanie komunikácie alebo verejného priestranstva v pešej zóne Starého mesta za účelom zriadenia sezónnej prevádzky pohostinských zariadení podmienené osobitným rozhodnutím starostu o jej povolení. Podmienkou vydania rozhodnutia starostu je v súčasnosti  rozhodnutie KPÚ BA, o ktoré musia vopred požiadať jednotliví prevádzkovatelia kaviarní a reštaurácií. KPÚ BA v tejto veci v priebehu troch mesiacov t. r.  vydal približne 130  rozhodnutí.

Napriek takto zabezpečenej súčinnosti príslušných orgánov územnej samosprávy a štátnej správy je skutočnosť (osobitne v tohtoročnej sezóne)  v značnom protiklade s predpísanou metodikou a pre podstatnú väčšinu súčasných sezónnych kaviarenských zariadení vo verejných priestoroch platia prakticky všetky vyššie uvedené nedostatky. Z konzultácie so zástupcami MČ BA - Staré mesto je zrejmé, že v prípade nedodržania podmienok vydaných KPÚ BA, ktoré sa stali podkladom pre rozhodnutia starostu, sa očakáva najmä konanie zo strany  KPÚ BA.

V záujme nápravy dnešného neprijateľného stavu rozporu medzi verejným a súkromným záujmom, ktorý poškodzuje obraz najexponovanejšej časti historického jadra Bratislavy a často býva predmetom oprávnenej kritiky zo strany médií a verejnosti, navrhujeme zmeniť doterajší systém neúčinného administratívneho režimu nasledovným spôsobom:

1. KPÚ BA opätovne preskúma metodický materiál  MÚOP z marca 2003, posúdi jeho aktuálnosť, súlad s  t. č. rozpracovanými zásadami ochrany pamiatkových hodnôt pre PR BA a dostatočnosť pre ďalšie rozhodovanie vo veci zo strany MČ BA - Staré Mesto  a v prípade potreby vydá k nemu nové rozhodnutie.

2. PI MK SR za účasti kompetentných zástupcov Magistrátu hl. mesta SR Bratislavy, MČ BA -  Staré Mesto a  KPÚ BA zabezpečí prerokovanie problematiky, objasnenie kompetencií a zodpovednosti, ktoré by malo vyústiť do obojstranne akceptovanej dohody o ďalšom účinnom postupe a súčinnosti v tejto otázke. Zastávame názor, že záujem ochrany a prezentácie hodnôt  chráneného územia PR  BA ako aj vhodný spôsob využitia jeho verejných priestorov musí zabezpečovať prvostupňový orgán ochrany pamiatkového fondu (KPÚ BA) výlučne v spolupráci s oprávneným vlastníkom verejných priestorov.

Problematika veľkoplošnej reklamy v pamiatkovo chránených územiach Bratislavy patrí k najviditeľnejším dočasným (i trvalým) zásahom, ktoré zásadným spôsobom menia ich vzhľad, charakter a urbanisticko-architektonický výraz. Veľkoplošná reklama sa vo všetkých kontrolovaných územiach uplatňuje najmä vo forme nástenných malieb, napínacích plachiet, svetelných a mobilných (lamelových)  panelov, cezuličných transparentov. Z prieskumu príslušných rozhodnutí KPÚ BA je zrejmé, že pri rozhodovaní o umiestnení reklamných zariadení sa tieto povoľovali alebo akceptovali najmä:

• na slepých štítových stenách, ktoré vznikli vdôsledku niekdajšej asanácie susedných objektov radovej zástavby, bez ohľadu na to, kedy aako budú tieto prieluky doplnené (najmä na Dunajskej, Špitálskej, Grosslingovej, Rajskej ul., na Hodžovom a Kamennom nám., na Zámockých schodoch),
• na plochách čelných fasád domov ako trvalá súčasť ich architektonického výrazu (najvypuklejšie príklady - Obchodný dom Dunaj II. na Nám SNP 30, Nám. SNP 21, Jesenského 4),
• nad korunnou rímsou fasád na plochých strechách objektov (viacero príkladov na Špitálskej ul., na Nám. SNP 21, 20),
• na lešeniach vrámci obnovy fasád,
• na fasádach domov, pri ktorých sa uvažuje skomplexnou obnovou, rekonštrukciou bez ohľadu na to, kedy dôjde ktejto predpokladanej realizácii (napr. na Štefánikovej aJesenského ul.),
• ako cezuličné transparenty pri zavedení novej prevádzky, avšak bez časového obmedzenia (Gorkého, Michalská, Prepoštská ul.),
• ako zvislé pásové pútače umiestňované kolmo voči fasádam spravidla na úrovni vyšších podlaží slúžiace na zviditeľnenie prevádzky, taktiež bez časového obmedzenia (napr. Panská, Prepoštská ul., nárožie Obchodnej ul. aNám. SNP).

Dnešný stav, keď veľkoplošná reklama doslovne ovláda výraz najexponovanejších priestorov chránených území a vďaka svojej výraznej až agresívnej farebnosti, merítku a sugestívnemu obsahu preberá na seba úlohu ich hlavných dominánt, je výsledkom najmä:

• zanedbanie regulácie tejto problematiky zo strany KPÚ BA, dlhoročná absencia jednoznačnej metodiky vdanej otázke, individuálne odsúhlasovanie jednotlivých zámerov bez posúdenia vplyvu týchto zariadení na širšie priestorové vzťahy aurbanistické danosti chráneného územia, nedostatočný priebežný dohľad vchránených územiach aúplná absencia nápravných opatrení),
• absencia akejkoľvek regulácie zo strany samosprávy, ktorá vzmysle zákona č. 49/2002 Z. z. oochrane pamiatkového fondu „utvára všetky podmienky potrebné na zachovanie, ochranu, obnovu avyužívanie pamiatkového fondu na území obce" (§ 14 ods. 1 zákona ) azároveň „spolupôsobí pri zabezpečovaní úprav uličného interiéru, ... reklamných zariadení tak, aby boli vsúlade so zámermi na zachovanie auplatnenie hodnôt pamiatkového územia" (§ 14ods. 2 písm. c zákona).

V záujme zjednodušenia administratívnych postupov a nápravy dnešného kritického stavu v tejto oblasti za účasti kompetentných zástupcov samosprávy a  KPÚ BA  prerokujeme problematiku reklamných zariadení v území PZ BA - CMO. Rokovanie by malo vyústiť do obojstranne akceptovanej dohody o ďalšom účinnom postupe, zodpovednosti a o priebežnom spolupôsobení orgánov územnej samosprávy a štátnej správy v tejto otázke. 

Úloha: Kontrola plnenia opatrení uložených pri  výkone dozornej činnosti v roku 2003

Plnenie: úloha splnená  - rozšírená

Prehľad plnenia opatrení z dozornej činnosti za roky 2001 - 2003 uvádzame v tabuľke, ktorá je prílohou tejto správy. Po vyhodnotení opatrení  konštatujeme, že niektoré odporučenia pamiatkovej inšpekcie pre konanie orgánov štátnej pamiatkovej starostlivosti - do apríla 2002 okresných úradov -  zostali nesplnené. Tieto úlohy spravidla neboli prenesené na novovzniknuté orgány - krajské pamiatkové úrady, niektoré lehoty na uloženie sankcií boli premlčané.

Do termínu podania tejto správy nesplnené úlohy sa viažu prevažne na odporúčanie pamiatkovej inšpekcie na vypracovanie zásad ochrany pamiatkových území alebo aktualizáciu týchto zásad podľa podmienok zákona č. 49/2002 Z.z.  Tempo spracovania zásad je priamo závislé od účelovo viazaných finančných prostriedkov, ktoré má na úlohu v rozpočte Pamiatkový úrad SR.  V roku 2004 boli vyčlenené prostriedky v objeme 500 000 Sk, ktoré sú určené podľa priorít jednotlivých  krajských pamiatkových úradov na externé vypracovanie zásad pre pamiatkové rezervácie. Pamiatkový úrad  v roku 2003 spracoval analýzu dokumentácie pre pamiatkové územia a v tomto roku vykonáva revíziu pamiatkových zón. Výsledkom bude návrh - harmonogram aktualizácie zásad ochrany pamiatkových území.

Podnety pamiatkovej inšpekcie na vyhlasovanie nehnuteľností v pamiatkových zónach za kultúrne pamiatky (najmä ľudové domy vo Východnej, v Bratislave - Rači, v Lazanoch a kúpeľné budovy v Starom Smokovci) neboli realizované najmä pre nedostatok kapacít niektorých pracovísk krajských pamiatkových úradov. V odôvodnených prípadoch sme určili nové termíny plnenia úloh.

II. Plnenie ostatných  úloh

Na základe anonymného podania sme prešetrili stav kaštieľa a parku v Továrnikoch. Kaštieľ sa začal rekonštruovať v 80-tych rokoch so zámerom umiestniť v ňom múzeum a reprezentačné priestory okresného úradu. Po roku 1990 bola obnova zastavená, pričom zostali nedokončené práce najmä v interiéroch a infraštruktúra. Kaštieľ a park prešiel do majetku obce, ktorá ho  následne predala. Súčasný vlastník FKL a brat s.r.o.,  Ludanice zabezpečuje len základnú údržbu kaštieľa  a jeho stráženie. Vlastník spolupracuje s KPÚ Nitra, príležitostne kaštieľ sprístupní verejnosti (počas dní EKD 2003, dní pamiatok a múzeí). V súčasnosti hľadá vlastník spoluinvestora na pokračovanie v obnove. Vzhľadom na to, že je zabezpečená základná ochrana kultúrnej pamiatky, nenavrhli sme žiadne opatrenia.

V rímskokatolíckom kostole v Diakovciach sme iniciovali posúdenie postupu vlastníka  a stavebného úradu - obce Diakovce pri vykonávaní reštaurátorského výskumu, reštaurátorských prácach, obnove podlahy a exteriérových omietok sekciou sakrálnej architektúry PÚ SR. Práce boli čiastočne financované z programu Pro Slovakia. Z kontroly vyplynulo, že je nevyhnutné dopracovať pamiatkový výskum 2. nadzemného podlažia kostola s príslušnými návrhmi na obnovu a preskúmať vzorky nových exteriérových omietok. Exteriérové omietky boli realizované tak, že narúšajú architektonický výraz objektu a na najstaršej časti kostola - kaplnke sv.  Štefana sú z estetického hľadiska úplne neprijateľné. Chemickotechnologický rozbor preukázal, že použitý materiál vyhovuje z hľadiska paropriepustnosti. Bez rozhodnutia KPÚ Nitra realizovaná dlažba bola akceptovaná ako vyhovujúca.

V spolupráci s KPÚ Trnava sme vykonali štátny pamiatkový dohľad na obnove mestského paláca v Hlohovci - bývalého hotela Jeleň. Kontrola preukázala, že neprišlo k poškodeniu pamiatkových hodnôt objektu, bez povolenia boli odstránené len sekundárne nevhodné konštrukcie. Napriek tomu, že práce predbiehali  správne konanie vo veci, bola dosiahnutá dohoda o ďalšom postupe prác. Po obhliadke sme neodporučili začať voči vlastníkovi konanie o priestupku.

Zničenie - zbúranie pamiatkovo chránenej stodoly v Poráči (okr. Spišská Nová Ves) sme preskúmali z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty priestupku. Vlastník, ktorý získal nehnuteľnosť kúpou v kritickom stave, ju napriek upozorneniu  KPÚ Košice svojvoľne zbúral. KPÚ Košice postupoval pri uložení pokuty správne, pričom zohľadnil fakt, že vlastník je ochotný v budúcnosti spolupracovať pri obnove ľudového domu.

Vlastník horárne v Zázrivej EKO - ZRUB s.r.o., Dolný Kubín požiadal o zrušenie ochrany kultúrnej pamiatky, pričom na objekte vykonával nepovolené práce (odstraňovanie omietok a  konštrukčných prvkov) a nezabezpečil jeho základnú ochranu. Napriek tomu, že KPÚ Žilina zastavil na stavbe nepovolené práce, príslušný stavebný úrad -  Obec Zázrivá voči stavebníkovi nekonal. Na základe podnetu pamiatkovej inšpekcie  zabezpečil konanie prvostupňového stavebného úradu Krajský stavebný úrad v Žiline.

Mimo odvolacieho konania sme preskúmali rozhodnutia KPÚ Bratislava a PÚ SR vo veci obnovy fasády domu na Galandovej ul. 1. Po preskúmaní sme konštatovali, že rozhodnutia je potrebné zrušiť a vec vrátiť na opätovné rozhodnutie s tým, že vlastník bude pri realizácii svojho zámeru zaťažený vypracovaním výskumu len v nevyhnutnej miere. Nejasné určenie podmienok vykonávania prác predĺžilo vybavenie veci.

Preskúmaním rozhodnutia KPÚ BA k prístavbe bytu na dvore bytového domu na Panenskej 30, o ktoré požiadali susedia (nie sú účastníkmi konania) sme zistili, že stavebník pri realizácii svojho zámeru postupoval v súlade s vydanými rozhodnutiami. Nedostatočná ochrana výtvarných prvkov osadených v ohradnom múre bola odstránená vydaním samostatného rozhodnutia a dohľadom KPÚ BA počas realizácie.

Možnosť vylúčenia nákladnej dopravy v ochrannom pásme kostola v Čiernom Brode, ktoré žiadali vlastníci susedných nehnuteľností, sme preverili s výsledkom, že takéto opatrenie nie je pre ochranu  kultúrnej pamiatky nevyhnutné. O súčinnosť vo veci sme požiadali listom obec.

Osobným preverením stavu kultúrnej pamiatky sme riešili aj sťažnosť OZ Donjon Martin, ktorý obnovuje hrad Sklabiňa. Sťažnosť na konanie metodika KPÚ Žilina bola odstúpená na riešenie PÚ SR a vyhodnotená ako opodstatnená.

Vypracovala:   
Ing. Iveta Kodoňová
riaditeľka pamiatkovej inšpekcie