Digitalizácia kultúrneho dedičstva z prostriedkov európskych fondov, konkrétne z Prioritnej osi 2 Operačného programu informatizácia spoločnosti (PO2 OPIS) je jednou z prioritných aktivít rezortu kultúry.

Preto sme prakticky okamžite po voľbách v roku 2012 proces digitalizácie analyzovali, osobitne každý z 8 schválených národných projektov ako aj 1 neschválený. Zistili sme nasledovné fakty: V súčasnosti sú všetky národné projekty vo väčšom či menšom omeškaní voči plánovaným a schváleným harmonogramom ich implementácie. Nie sú zrealizované desiatky potrebných  a plánovaných verejných obstarávaní. Čerpanie prostriedkov je prakticky nulové. Niektoré významné digitalizačné aktivity sú plánované duplicitne (napr. úložiská dát), čo zakladá v budúcnosti riziko neoprávnených výdavkov. Na ešte väčšie riziko neoprávnených výdavkov vo výške desiatok miliónov eur sme narazili pri objednávkach na nákup digitalizačných zariadení a výpočtovej techniky.  

Najväčšie riziká sú spojené s kľúčovým digitalizačným projektom Digitálna knižnica a digitálny archív, ktorého garantom je Slovenská národná knižnica (SNK). Paradoxne ide o projekt, ktorý sa vo verejnosti propaguje ako najlepšie premyslený a pripravený. Žiaľ, opak je pravdou. Svedčí o tom už samotný proces schvaľovania tohto projektu, ktorým prešiel „s odretými ušami“.  Projekt sa považuje za schválený v okamihu, keď má schválenú žiadosť o nenávratný finančný príspevok (NFP). Na tento účel musia projekt kladne zhodnotiť dvaja odborní hodnotitelia. Pre projekt Digitálna knižnica a digitálny archív boli vypracované dva hodnotiace posudky s dátumom 11. 1. 2012 a 13. 1. 2012. Prvý zhodnotil projekt ako nevyhovujúci s konštatovaním, že žiadosť je spracovaná v rozpore s podmienkami OPIS. Druhý posudok síce konštatoval, že projekt celkovo vyhovel, no napriek tomu hodnotiteľ uvádza: „Projekt ako odborný hodnotiteľ schvaľujem, no zároveň upozorňujem, že miera následne zistených neoprávnených výdavkov môže byť vysoká.“ Je zrejmé, že už na základe týchto hodnotení mal byť tento projekt  zásadne prepracovaný. Namiesto toho sa využila možnosť zopakovať hodnotiaci proces. Dva nové posudky k dátumu 30. 1. 2012 konštatujú, že projekt vyhovel. Pochybnosť však vzbudzuje fakt, že jeden z nových hodnotiteľov napriek celkovo kladnému vyjadreniu v tom istom posudku uvádza, že aktivitu, ktorou je obstaranie digitalizačných zariadení, výpočtovej techniky a softvéru vo výške cca. 20 miliónov eur nevie posúdiť. Tým sa pri hodnotení vlastne vyhol jednému z podstatných rizík neoprávnenosti výdavkov.

Na základe aktuálne vykonaných analýz je možné tvrdiť, že národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív je vysoko rizikový z hľadiska oprávnenosti výdavkov, duplicitnosti aktivít, schopnosti naplniť schválené indikátory počtu zdigitalizovaných objektov ako aj z hľadiska udržateľnosti tohto projektu po roku 2015.  

Neoprávnenosť výdavkov súvisí v prvom rade s objednávkami, ktoré SNK vystavila v týždni po voľbách vo výške takmer 15 miliónov eur (16. 3.2012 vystavené objednávky vo výške 14.428.037,51 eur a 21.03.2012 vystavené vo výške 420.480,00 eur), pričom je veľmi otázny súlad objednávaných zariadení s predmetom rámcovej dohody s dodávateľom informačných technológií, ktorý bol vysúťažený.

Riziko neoprávnených výdavkov prináša najmä duplicita v oblasti archivovania dát, keďže ako samostatný národný projekt sa buduje Centrálny dátový archív v Univerzitnej knižnici Bratislava (UKB), kde sa majú dlhodobo archivovať objekty zo všetkých projektov. SNK si totiž nastavila svoje archivovanie ako duplicitné vo vzťahu k UKB.

Tretím problémom je udržateľnosť projektu. SNK sa tu obmedzila na konštatovanie, že prevádzkové náklady vo výške 3,9 milióna eur ročne po roku 2015 bude požadovať zo štátneho rozpočtu. Nárok na takúto vysokú čiastku zatiaľ SNK podložila len všeobecným deklarovaním, že svoju deacidifikačnú a digitalizačnú fabriku bude v nasledujúcich desaťročiach využívať pre potreby rôznych inštitúcií z verejného sektora.  K tomuto zámeru však nepredložila žiadne podklady, napr. zmluvy o budúcej spolupráci. Naopak, existujú oprávnené predpoklady, že v budúcnosti na Slovensku budú existovať aj iné digitalizačné pracoviská, napr. v UKB, prípadne ďalšie vzniknú v rámci dopytových projektov.

Národný projekt Digitálna knižnica a digitálny archív v SNK je dnes nastavený tak, že jeho základom je  vybudovanie fabriky na deacidifikáciu, čo rozhodne nie je hlavnou aktivitou digitalizácie. O to  zarážajúcejšia je nepripravenosť toľko proklamovanej deacidifikácie. SNK v samotnom projekte deklaruje, že všetky dokumenty musia pred digitalizáciou prejsť sterilizáciou a deacidifikáciou. Na tieto technológie a priestory pre ne však ešte neboli ani len vyhlásené verejné obstarávania. Plán ukončenia – projektovania, výstavby a skolaudovania deacidifikačnej fabriky je plánovaný až na koniec programovacieho obdobia. Podľa harmonogramu uvedeného v zmluve o NFP sa má deacidifikácia začať 1. 1. 2014 a ukončiť sa má 30. 6. 2015, čo je prakticky aj koniec samotného termínu digitalizácie z prostriedkov OPIS. Výsledkom je rozpor, že digitalizácia vo veľkej miere predbehne samotné ošetrenie textových dokumentov.  SNK napriek tomu dnes hovorí o trojmesačnom omeškaní realizácie projektu po voľbách, ktoré vraj ohrozuje celú PO2. Faktom však je, že samotná SNK po voľbách – okrem vystavenia pochybných objednávok, nevykonala žiadnu aktivitu, ku ktorej ju zaväzuje zmluva o NFP (napr. vyhlásenie verejného obstarávania). Alarmujúce tiež je, že SNK dodnes nebola schopná predložiť presný zoznam predmetov digitalizácie.

Vzhľadom na takýto stav sa dá povedať, že dosiahnutie cieľových hodnôt digitalizácie kultúrneho dedičstva bude mimoriadne ťažké. Napriek tomu, že nedostatky v príprave národných projektov ohrozujú realizáciu významnej časti digitalizácie, nemôžeme si z hľadiska času dovoliť začínať odznova. Preto MK SR začalo proces implementácie PO2 aktívne koordinovať, čo naše inštitúcie, s výnimkou SNK, uvítali. V tejto chvíli popisujeme všetky riziká, aktualizujeme plány verejných obstarávaní a plány realizácie. Osobitne musíme doriešiť problém autorských práv.  Pri zazmluvnených národných projektoch musíme zreálniť naplánované investičné aktivity. Pracuje sa na nezazmluvnenom národnom projekte Harmonizácia informačných systémov.  V tejto chvíli dokážeme pre tento rok garantovať zazmluvnenie a teda čerpanie z PO2 na úrovni 30 miliónov eur.  

Referát styku s médiami MK SR