V spoločnosti, v ktorej sú médiá objektívne a nie jednostranné, by človek možno aj očakával, že ak nejaký denník napadne vo svojom politicky zameranom článku člena vlády, že by potom nemal odmietnuť ani jeho krátku reakciu. Tak ako v  prípade komentára Mariána Leška, ktorý ministra kultúry Mareka Maďariča nazval v piatkovom vydaní denníka Sme "troublemakerom". V prípade tohto média je však prax zrejme iná, denník moju reakciu zverejniť odmietol. S odôvodnením novinára Petra Morvaya, vo svojich článkoch obhajujúceho väčšinou názory SMK a maďarskej politiky, že moja pripravená reakcia je vraj opakovaním politických útokov, a nie vecnou reakciou.

Neprekvapil ma tento postoj, zo strany denníka Sme ide o opakovanú prax. Z tohto dôvodu uverejňujem moju krátku reakciu na predmetný článok Sme prostredníctvom správy v TASR.

Komentátor Leško okrem iného napísal: „Minister Maďarič je najvýkonnejším producentom ťažkostí, ktoré musí Ficova vláda riešiť na medzinárodných fórach. Po tlačovom zákone sa bude na pôde OBSE, v Rade Európy i v Európskom parlamente hovoriť aj o Maďaričovej novele jazykového zákona.“ Obidva zákony majú naozaj niečo spoločné, sú to zámerne šírená hystéria, polopravdy a čierne vízie toho, čo tieto zákony strašné spôsobia. Je dobré, že v tejto súvislosti sa pripomína práve tlačový zákon. Možno si verejnosť spomenie na tvrdenia vydavateľov, novinárov a opozície, ako sa po prijatí tlačového zákona zmenia noviny, ako sa v dôsledku neho stanú tlačové médiá neslobodné a ako budú zaplavované žiadosťami o odpoveď od mafiánov a politikov. Dnes, paradoxne, sa z tých istých úst ozýva výčitka napríklad voči Š. Harabinovi, že pri svojich sporoch s médiami neuplatňuje toľko kritizované právo na odpoveď.  Ak sme teda mali v čase prijímania tlačového zákona kampaň proti nemu, ktorého súčasťou bolo aj žalovanie do zahraničia, čo robili aj vydavatelia a opozícia a prax ukázala, že títo kritici a sťažovatelia nemali pravdu, kto bol potom skutočným „troublemakerom“, ako píše Leško? A rovnako to bude aj so zákonom o štátnom jazyku. To, že sa SMK a Maďarom nepáči novelizácia zákona o štátnom jazyku, pretože oni by boli spokojní len vtedy, keby Slováci na Slovensku museli hovoriť po maďarsky (až to by bola demokracia!) a to že majú schopnosť zavádzať zahraničie a otvárať to ako problém na medzinárodných fórach, to ešte neznamená, že pôvodcom problému je predkladateľ zákona. Naopak, neschopnosť argumentovať, alebo argumentovať nepravdami z ich strany, svedčí o tom, že problém tu opäť vyrába niekto iný. A čas, podobne ako pri tlačovom zákone, to potvrdí. 

Marek Maďarič, minister kultúry SR